Literárne podsystémy

Literárne podsystémy

LITERATÚRA SCIENCE – FICTION

Literatúra čerpá z poznatkov vedy a techniky, stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale v budúcnosti sa môžu stať. Svoj začiatok má u francúzskeho spisovateľa Julesa Verna, diela ako Cesta do stredu Zeme, 20 000 míľ pod morom, Cesta na Mesiac; spočiatku sci – fi

„opájala“ iba výdobytkami vedy a techniky, slúžila im, propagovala ich.

Práve rýchly rozvoj vedy a techniky, prekročenie hraníc predstáv, naplnenie snov i hrôz (let človeka do vesmíru, atómová energia, bomba, laser), postavil sci – fi do novej úlohy – skúmať človeka zoči – voči technike. V konfrontácii s vedou a technikou skúmať jeho praľudské ja, to, čo robí človeka človekom, jeho ľudskú identitu. Obracia pozornosť na bytostné otázky existencie človeka, jeho ľudskosť, úctu k našej Zemi a všetkému, čo vytvoril svojím umom a rukami. Varuje ľudí, aby zabránili sebazničeniu.

· Témy

• cestovanie vo vesmíre
• stretnutie s inými civilizáciami
• cestovanie v čase
• vesmírne vojny
• návraty odľudštenej civilizácie
• robotika
• vynálezy v rukách šialencov
• negácia prírodných zákonov
• iné dimenzie

· Vývin

• Vznikla v 19. storočí. Verne, Wells (Stroj času, Vojna svetov), sci – fi sa delí na verneovskú (technickú) a wellsovskú (sociálnu).
• Rozkvet v 20. storočí – Čapek (R. U. R., zaviedol pojem robot).
• Po druhej svetovej vojne – Isaac Asimov - Tri zákony robotiky; Ja, robot, Vo vesmíre niekto vraždí; Arthur Clarke – Vesmírna Odysea

Delenie

• tvrdá (hard sci – fi)
• mäkká (soft sci – fi)

• Predstavitelia – Jozef Žárnay – Tajomstvo Draćej steny, Ray Bradbury – Marť. Kronika.

RAY BRADBURY – CHODEC

V diele vystupuje jediná postava Leonard Mead, ďalej v ňom vystupuje prázdne policajné auto, za postavu by sme ho nemuseli považovať, ale zasahuje do deja. Je rok 2053, nikto nie je vonku a nikto sa neprechádza po ulici, všetci sú doma pred obrazovkami. Leonard sa sám prechádza prázdnou ulicou, bol november, hmla. Zastavilo ho policajné auto, pýtalo sa ho, kto je, čo robí, keď odpovedal, že je spisovateľ, považovalo ho za nezamestnaného. Auto bolo prázdne, vedelo rozprávať, odviezlo ho do psych. Strediska. V tejto dobe nebolo normálne, že sa niekto prechádza ulicou. Cestou Leonard ukazuje, kde býva, nikto mu neodpovedal.

FANTASY LITERATÚRA

Typ modernej fantastickej literatúry. Znaky: stiera hranice medzi skutočným a neskutočným, stiera hranice medzi prítomnosťou a históriou, stvárňuje imaginárne svety, využíva námety a postupy, ktoré sú typické pre dobrodružný román, rozprávku, legendu a eposy, horory, cestopisy. V dielach fantasy literatúry autori cielene a vo veľkom rozsahu využívajú fantáziu na odklonenie deja od skutočnosti. Fantasy literatúra čerpá z mýtov, hrdinského eposu, dôležitý je nevysvetliteľný, nadprirodzený úkaz alebo prejav mágie (odlišujúci znak od sci – fi).

Autori: Tolkien, Pratchett.

J. R. R. Tolkien

Študoval na Oxforde, vojna – začiatok diela Silmarillion, manželka Edit Brath. Bol lektorom v Leeds, profesor anglického jazyka a literatúry na Oxforde. Diela: Sillmarillion, Hobit, Pán Prsteňov. Zomiera v roku 1973.

Znaky fantasy literatúry

• Fikcia – prostredie: vymyslené svety, krajiny, miesta, mestá, čas, postavy (vymyslené, nadprirodzené, magické) – trolovia, škriatkovia, elfovia, hobiti
• Mytológia a mágia – magické predmety, historické motívy, porovnateľne so stredovekom, boj dobra so zlom, veľké vojny, hrdinské činy, osobné problémy postáv.

Pán prsteňov

Základ je jazyk, najskôr vymyslel jazyk, potom k nemu svet, v ktorom by mohol daný jazyk fungovať.

• Tri zväzky – Spoločenstvo prsteňa, Dve veže, Návrat kráľa.
• Kladné postavy – elfovia (Legolas, Gildor), hobiti (Frodo, Bilbo, Sam), trpaslíci, čarodejníci (Gandalf, Saruman), škreti, ľudia (Aragorn, Boromir).
• Negatívne postavy – ohyzdi, prízraky,
• Magické predmety – meč, prsteň.
• Kúzla.
• Téma: putovanie hobita Froda s družinou do Mordoru, aby zničili Prsteň.
• Vetvenie dejových línií: boj ľudí západu proti Sauronovi, putovanie do Mordoru, línie jednotlivých postáv.
• Témy: boj dobra so zlom, putovanie hrdinu a hrdinské činy, veľké bitky, riešenie osob. problémov.
• Literárne východiská pre Pán Prsteňov:
  • fantastika v antickom epose
  • fantastika v chanson de geste
  • fantastika v stredovekom rytierskom románe.

DETEKTÍVKA A JEJ VÝVIN

• Vznik v polovici 19. storočia.
• Základný znak: dejovosť, jednoduchá kompozícia.
• Jadro tvorí hádanka, motívy: vražda, zločin, záhada.

• Populárna literatúra.
• Detektív vystupuje v rade diel: samotár, amatér, artista, súkromný detektív,
• Zlatá éra detektívky: 20. – 30. roky dvadsiateho storočia, americkí a britskí

• Drsná škola: Raymon Chandler, Hammet, Stont – americkí autori, odlúčenie od klasickej britskej dedukčnej detektívky.
• Znaky: drsná realita, napätie, prestrelky, bitky, skorumpovaní policajti, viac akcie, prostredie obyčajného mesta, chladnokrvný úsudok.

· Desatoro detektívky:

• páchateľ je niekto, o kom je zmienka už na začiatku
• nadprirodzené a neprirodzené faktory sú vylúčené
• nie je prípustná viac ako jedna tajná miestnosť
• páchateľom nie je sám detektív
• detektív neodhalí stopu bez toho, aby ju neodhalil čitateľom.

Kompozícia

Objavenie zločinu → vyšetrovanie ↔ retrospektíva (falošné riešenie)

→ vyšetrovanie ↔ retrospektíva (falošné riešenie)

→ vyriešenie prípadu ↔ spáchanie zločinu

Postava detektíva

• Chavalier Dupin – detektív v príbehoch E. Poea, francúzsky aristokrat, príbehy sa odohrávajú v Paríži, rieši prípady vďaka zmyslu pre realitu bežného života. Rúca legendy, likviduje tajomnosť, napr.: v poviedke „Vražda na Ulici Morgue“ sa z vraha vykluje orangutan. Toto diela je považované za prvú detektívnu prózu.
• Hercule Poirot – detektív od Agáty Christie, rozhľadený, salónny typ, typické fúziky, pri riešení používa „šedé mozgové bunky“.
• Slečna Marplová – staršia dedinská žena, ktorá vyniká v pozorovacích
• Komisár Maigret – od Georga Simeona, decentný občan so vzorným rod. Životom, anglická detektívka.
• Nero Wolf – od Rexa Stonta, tučný gurmán, nevychádza z domu, pestuje orchidey, neznáša ženy, o pátraní vonku sa starajú jeho pomocníci, ktorí pátrajú v džungli mrakodrapov, americký predstaviteľ.

• Philip Marlow – romány od Raymonda Chandlera, súkromný detektív, ktorému autor dal aj vnútorný život, má charakter, najvyššiu hodnotu u nehu predstavuje vlastná česť – tá mu dáva prevahu nad skorumpovaným svetom, keď je nutné, pobije sa. Vyjde z toho pre čitateľa ako hrdina, plný irónie, presne hodnotí ľudí, no pri pátraní dáva prednosť

• Postava Veľkého detektíva – jedinečný, určuje rytmus diela, je v predstihu pred všetkými, dovedie prípad do úspešného konca. Ornamentálne vlastnosti, často tvrdí, osamelí muži, neraz len o kúsok unikajú