Klasicizmus znaky + diela

KLASICIZMUS

· Spoločenské súvislosti:

V druhej polovici 19. storočia sa uplatňuje feudalizmus, vznikajú absolutistické monarchie. Bohatá šľachta túžila po veľkolepom a dokonalom umení, ktoré by zodpovedalo jej postaveniu. V tomto období vznikol umelecký sloh klasicizmus.

Filozofické východiská:

Filozofia racionalizmu: verí, že svet je poznateľný, zakladateľ René Descartes

· Znaky klasicimu:

• Základom v umení je

• Vzorom je

• Ideálom je súlad pravdy, krásy, a

• Postavy v literatúre majú zovšeobecnené charakterové črty (Lakomec – lakomý, chamtivý, nedôverčivý), vlastnosť rozpracovaná do detailov, jednostranné

• Postavy uprednostňujú svoje morálne povinnosti pred osobnými záujmami.

• Autori v klasicizme sa riadili pravidlami, ktoré vypracoval Nicolas Despreaux [despre:] v knihe Umenie básnické.

· Požiadavky na literárne dielo:

Jasnosť, logika, jednoduchý dej bez odbočení, čistota žánru (nebolo povolené kombinovať žánre, dielo bolo lyrické alebo epické)

· Porovnanie klasicizmu s barokom

Kým barok bol typická vyumelkovanosť a náboženský mysticizmus, klasicizmus vyžaduje racionálnosť, dodržiavanie poetických pravidiel a súlad pravdy – krásy- rozumu.

• Žánre v klasicizme sa prísne delili na vysoké a nízke.

• Vysoké: epos, óda, tragédia (boli veršované)

• Nízke: bájka, satira, komédia (prozaické)

Tragédia

• Hrdinovia – šľachtici, museli byť dokonalí a statoční.

• Témy: vznešené (historické alebo nadčasové, platné v každej dobe).

• Dodržiavali sa tri jednotky – času, miesta, spôsobu.

• Písané vo veršoch.

• Konflikt medzi citom a povinnosťou, láska – česť.

Predstavitelia: Pierre Corneille, Jean Racine

PIERRCE CORNEILLE – CID

Obsah: Syn šľachty Don Rodrigo je zaľúbený do krásnej Ximény, ktorá pochádza tiež z vyššej spoločenskej vrstvy. Začína sa to konfliktom Ximéninho otca a Rodrigovho otca o post vychovávateľa mladého princa. Toto miesto mal pôvodne získať Rodrigov otec, bol však už starý muž, preto povedal svojmu synovi, aby vyzval Ximéninho otca na súboj, obhájiť česť. Rodrigo vyhráva. Xiména je rozhodnutá pomstiť otcovu smrť. Rodrigo medzitým ide do vojny, z ktorej sa vracia so slávou a získava titul Cid. To však Xiména neznesie a vyžiada si súboj medzi Rodrigom a ďalším nápadníkom. Rodrigo vyhráva, ale necháva mu život i lásku Ximény. Ku Ximéne sa vracia Don Sancho s tým, že Rodrigo zomrel. Xiména je nešťastná, odhodlaná ponechať majetok Sanchovi a navždy oplakávať smrť otca a Rodriga. Tým však prezradí, že ho miluje

„Strašlivý zúri vo mne boj! V hrudi mi s hlasom cti zápasí lásky zvanie! Pomste ak prednosť dám, mám milej preklínanie. Jedno ma pobáda, druhé meč zdŕža môj.“

Znaky klasicizmu v diele:

• Hrdina je šľachtic (odvážny, statočný).

• Veršovaná

• Spor medzi láskou a cťou.

• Téma: historická (Španielska stredoveká rytierska povesť)

Komédia

• Témy môžu byť aj zo života mešťanov, postavy sú mešťania.

• Čas: môžu sa odohrávať v súčasnosti.

• Forma: prozaická.

Predstavitelia - Moliére (Meštiak šľachticom, Zdravý nemocný, Mizantrop, Lakomec)

MOLIÉRE - LAKOMEC

• Žáner: komédia.

• Forma: prozaická.

• Námet: komédia o hrnci od rímskeho autora Plauta, o mužovi, ktorý našiel plný hrniec peňazí, ktorý všade prenášal, aby mu ho neukradli. Nakoniec

• Miesto: 17. storočie, Paríž.

• Vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev, vnútorná kompozícia: zodpovedajúca dejstvám:

• úvod – oboznámenia sa s postavami

• zauzlenie – Harpagon spriada plány do budúcnosti, ktoré sa však krížia s predstavami jeho detí.

• vyvrcholenie – do Harpagonovho domu prichádza jeho nastávajúca Marianna, keď ju uvidí Kleant zistí, že je to jeho dievča

• obrat – Harpagonovi sa stratí truhlička s peniazmi a prestane ho zaujímať všetko okrem stratených peňazí.

• rozuzlenie – odhalenie pravej identity postáv, každý dostane to, po čom túži.

Charakteristika postáv:

Harpagon – jeho lakomstvo ako ľudská vlastnosť je prepracované do najjemnejších odtienkov, nemá inú vlastnosť – jednostranná charakteristika.

Osvietenstvo

Zakladá sa na dôvere v osvietenský rozum. Neuznáva poznatky získané rozumom alebo skúsenosťou. V literatúre sa podobne ako v klasicizme zdôrazňuje racionálnosť, ale neskôr sa tvorba oslobodzuje od prísnych noriem klasicizmu. Vyzdvihuje sa individuálnosť ľudského citu.

Predstavitelia: Voltaire, Defoe – Robinson Cruseo, Jonathan Swift – Gulliverove cesty. Slovenská osvietenská literatúra: J. I. Bajza – prvý slovenský román – René Mládenca, príhody a skúsenosti, J. Fándly – kňaz, spisovateľ - Zelinkár, Dôverná zmluva medzi mníchom diablom.