Osvietenstvo a slovenský klasicizmus

Osvietenstvo
- v 18. st. nastáva v Európe rozvoj prírodných viet, vzdelania a začína sa rozvíjať nový myšlienkový a umelecký prúd osvietenstvo (Francúzsko a Anglicko)
- osvietenci vychádzali z filozofie racionalizmu (osvietený rozum)
- svet vysvetľovali rozumom, vystupovali proti cirkevným poverám a presvedčeniam
- pravdu možno odhaliť rozumovým poznaním alebo skúsenosťami.
- vystupovali proti feudálom
- zdôrazňovali, že ľudia sú si od prírody rovní, preto sa im nemá despoticky vládnuť, ale osvietene
- podporovali záujmy buržoázie
Charakter osvietenského umenia: Vzájomná súhra rozumu a citu
Literatúra: Pod vplyvom osvietenstva vznikali výchovné a poučné diela
 
Denis Diderot  - vodca encyklopedistov a dal podnet k vydaniu diela Encyklopédia - zhrnutie súdobých vedomostí, poznatky z rôznych odborov, filozofie, remesiel
 
Daniel Defoe - dobrodružný román Robinson Crusoe
 
Jonathan Swift - dobrodružný román Guliverove cesty

Osvietenská próza v tomto období vychádzajú ľudovýchovné, populárno-náučné diela (snaha povzniesť vzdelanostnú úroveň ľudu). Predstavitelia:
 
Jozef Ignác Bajza - bol katolícky kňaz. Napísal prvý slovenský román René mláděnca príhody a skúsenosťi je to cestopisno-výchovný dvojzväzkový román. V 1. zväzku René odchádza z Talianska hľadať svoju sestru Fatimu, ktorú uniesli piráti. Po mnohých dobrodružstvách sa vracia domov s učiteľom Van Stiphoutom, sestrou, matkou a Hadixou. V 2. zväzku René opúšťa domov - Taliansko a cestuje, až kým nedôjde na Slovensko, kde si všíma život ľudu. Kritizuje cirkev a schvaľuje reformy Jozefa ll., a preto mu túto časť románu cirkev zhabala priamo v tlači. Román je neukončený.
Slovenské dvojnásobné epigramata, jednako - konco - hlasné a zvuko - mírne - Bajza sa viac-menej obmedzuje na pranierovanie ľudských slabostí.
 
Juraj Fándly - katolícky kňaz, autor 1. diela v bernolákovčine
Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom -schvaľoval zrušenie reholí, ktoré sa nezaoberali školskou alebo sociálnou činnosťou (žobravé rády, bohaté kláštory) = vyvolal pobúrenie cirkevných predstavených. zhovárajú sa v ňom diabol Titinullus (autor - farár) s mníchom Atanáziom.
populárno - náučné brožúry   Pilňí domajší a poľní hospodár
Zelinkár
Slovenskí včelár
Ovčár

Slovenský klasicizmus (1820 -1840)
do popredia sa dostáva idea slovanstva a všeslovanskej vzájomnosti => zdôrazňovali spolupatričnosť slovanských národov, oporu videli v dávnej minulosti (Veľkomoravská a Cyrilo-metodská tradícia).

Ján Kollár - vyštudoval teológiu v Jene, kde videl úsilie nemeckej mládeže, aby sa zjednotili všetky nemecké krajiny. Z toho vznikla myšlienka slovanskej vzájomnosti.
Básne Jána Kollára - ospevuje tu svoju Mínu (Frederika Schmidtová), na ktorú 16 rokov čakal (kvôli jej matke) aby si ju zobral za ženu. Do tejto zbierky patrí aj báseň Vlastenec - odsudzuje plané vlastenectvo, vyšla po jeho smrti. Táto zbierka sa stala súčasťou skladby Slávy dcéra.
Slávy dcéra - má predspev a 5 spevov:
1. Sála - spomína na krásne chvíle lásky v Jene a lúči sa s Mínou
2. Labe, Rén, Vltava - putuje po slovanských krajoch, smúti na sociálnymi pomermi, kritizuje utláčanie, volá po činoch, žiali za Mínou.
3. Dunaj - svoje dojmy zo stretnutia s rodnou krajinou,. vidí biedu, utrpenie. Zjavuje sa mu mŕtva Mína, túži zomrieť.
4. Léthe - Mína sa mení na vílu a sprevádza ho po slovanskom nebi, oslavuje slovanských dejateľov.
5. Acheron - zobrazuje slovanské peklo. Postupne prichádza k záveru, že bez lásky k druhému nemôžeš ľúbiť ani vlasť, city splývajú.
Do neba umiestnili slov. dejateľov a do pekla odrodilcov. Skladba sa končí odkazom Míny pre všetkých živých, aby milovali svoj národ.
Předspěv - je žalospevom nad slovanskou minulosťou, nad utrpením Slovanov, nad ponemčovaním slovanských kmeňov a kritizuje odrodilcov. Vyjadruje túžbu po slobode.
ZD: Celá skladba má znaky klasicizmu - píše časomierou, využíva klasicistické žánre (sonet), ale tým, že sa autor otvorene priznáva k citom lásky, predznamenáva nástup romantizmu.
prvky klasicizmu - prvky z mytológie, mená, motívy, prvky racionalizmu vo vlasten. úvahách
prvky romantizmu - otvorene priznanie k láske, historické námety a obrazy prírody
 
Ján Hollý - katolícky kňaz. Prijíma bernolákovčinu ako spisovný jazyk.
epos Svätopluk - hrdinský klasicistický epos, v časomerných 12 spevoch. Autor opisuje Svätopluka, ktorý vydal svojho strýka Rastislava do rúk Nemcom, ale nakoniec i jeho v Bavorsku uväznili. Na dvore kráľa Karolmana (syn Ľudovíta Nemca) rozpráva báj o pôvode  Slovanov, ich pracovitosti, mierumilovnosti a pohostinnosti. Svätopluk sa dostáva na čelo nemeckých vojsk, má za Nemcov vyjednávať, aby sa Slovania vzdali dobrovoľne, ale v rozhodujúcej chvíli prejde na stranu Slovanov, porazí Britwalda na devínskom  bojisku, zvíťazí.

ZD: opísal konflikty medzi bohmi a ľuďmi, rozviedol obrazy zrady, nenávisti a pomsty. Využitím slávnej minulosti chcel autor pozdvihnúť národné povedomie Slovákov. Ú stredný motív - idea slobody aj za cenu obetí, idea humanity pohostinnosti.
 
Znaky klasicistického eposu (podľa vzoru antických eposov)
- propozícia (krátke naznačenie deja)
- invokácia (vzývanie múzy, bohyne, vyššej moci)
- dedikácia (venovanie - bol venovaný prof. Palkovičovi)
- členenie eposu na spevy, ale na začiatku každého eposu podáva stručný obsah

epos Cirillo-Metodiada - opisuje príchod C a M, ich život a účinkovanie
epos Sláv - opisuje boj Tatrancov (vedie ich Sláv) s lúpežnými Čudmi
21 idylických básní Selanky - opisuje bezstarostný život pastierov, roľníkov, vyzdvihuje ich pracovitosť, mierumilovnosť, všíma si krásu slovenskej prírody.