Láska k žene a národu

Klasicizmus (Kollár)
 
Ján Kollár - Slávy dcéra
- je básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti, inšpirovaná láskou autora k Frederike Schmidtovej, s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Nemecku
- ústrednými témami sú vlastenectvo a ľúbostný cit
- nikto pred Kollárom nevyjadril tak lásku k žene
- skladba sa začína Předspěvom, ktorý je jednou z najkrajších a najznámejších častí Slávy dcéry. Básnik žiali nad osudom ponemčeného kmeňa Lužických Srbov. Obáva sa, aby podobný osud nestihol aj Slovensko.
- Kollárovo vlastenectvo nemá nič spoločné so šovinizmom a nenávisťou k iným národom. Jeho slovanská vzájomnosť je nerozlučne spojená s myšlienkou rovnoprávnosti všetkých národov, humanity a slobody.
1. spev: Sála - obsahuje ľúbostné sonety, v ktorých Kollár ospevuje svoju milú, spomína si na krásne časy v Jene. Zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy, Mínu. Na konci spevu sa básnik lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva svoju milú v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.
2. spev: Labe, Rén, Vltava - Spomína na Mínu so žiaľom, pretože je už ďaleko od nej.
3. spev: Ospevuje znovu svoju milú, zjavuje sa mu mŕtva Mína, túži zomrieť.
4. spev: Léthe - Mína sa mení na vílu a sprevádza ho po slovanskom nebi
5. spev: Acheron - zobrazuje slovanské peklo
ZD: Bohyňa Sláva predstavuje slovanstvo
Dcéra Slávy je ideálny symbol slovanskej budúcnosti
Stavba celej skladby je postavená na protikladoch a rozporoch: minulosť / prítomnosť, národná rozdrobenosť / ideál svornosti, láska / žiaľ nad rozchodom s milovanou osobou

Romantizmus (Sládkovič)
 
Andrej Sládkovič - Marína
- ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie ( ideál krásy) - ona mu city opätovala, ale ako poslušná dcéra sa vydala za bohatého medovnikára. Svoje city a lásku k Márii vyjadril v lyricko-epickej skladbe Marína
1. časť: lyricko-epická: básnik si pripomína šťastné dni lásky, vyslovuje tu ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Ďalšie strofy vyjadrujú smútok a bolesť, lebo ju stráca.
2. časť: reflexívno-symbolická: nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Básnik ospevuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály. Marína sa postupne mení na vidinu, na vílu. Na vrchu Čertova svadba slávia víly tajomnú slávnosť. Prichádza medzi ne aj Marína, ktorá nemôže zabudnúť na svoju lásku. Zúfalý básnik blúdi popri Hrone a Marína – víla ho vábi do vodných hlbín. Básnik však premôže žiaľ, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a k pozemskému životu. Záver nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na lásku, ktorej pokračovaním je láska k vlasti. Dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti.
 
Porovnanie:

Slávy Dcéra: postavy nie sú len obyčajní ľudia (Mína je dcéra Slávy, dcéra bohyne)
- návrat k prírode - autor opisuje aj prírodu (zapája ju tam)
- autor oddelil lásku k žene a lásku k vlasti
 
Marína: prevýšil Kollára - spojil lásku k žene s láskou k vlasti
- postavy sú obyčajní ľudia (Mária Pišlová), silní jedinci plní vášní (autorova láska k Maríne)
- autor vyjadruje svoje pocity, kontrast medzi snom a skutočnosťou
- ľudová slovesnosť (Marína sa mení na vílu)