Jánošíkovská a junácka tematika v slovenskej literatúre – romantizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 02.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 699 slov
Počet zobrazení: 14 773
Tlačení: 878
Uložení: 935
Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého charakteru: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Iniciatívu v boji o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia: Štúrova škola. Zakladali samovzdelávacie spolky, kde sa stretávali.
Činnosť:  - čítali a reprodukovali vlastné práce
  - zbierali ľudovú slovesnosť
  - debatovali o kultúre a o slovenských problémoch.
Najlepšiu činnosť dosiahla, keď ju viedol Ľudovít Štúr po štúdiách v Halle. Stáva sa profesorom. Viedol mládež k vlastenectvu a preto ho v roku 1843 odvolali z Katedry reči a literatúry Česko -  slovenskej. Jeho prívrženci na protest odchádzajú z lýcea v Bratislave do Levoče. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text básne Nad Tatrou sa blýska
 
Ďalšou činnosťou mladej generácie bol vznik spisovnej slovenčiny v roku 1843 na fare v Hlbokom, kde sa zúčastnili Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Hodža.
 
Východisko romantickej tvorby bola ľudová slovesnosť:
- rým (striedavý, združený)
- tematika (národná, ľudová)
- boj za slobodu a spravodlivosť, kladné hodnoty ľudu
- žánre (ľudová pieseň, balady)
- literárne druhy (lyrika, veršovaná epika, povesti)
- rovnaký počet slabík vo verši
- verš je rozdelený do dvoch častí (zväčša rovnaký)
- verš je rozdelený na dve časti prestávkou - dieréza
 
Znaky slovenského romantizmu:
- postavy sú idealizované (ideálne)
- hovorová reč
- zdôrazňovanie citov
- nový hrdina - je osamelý, nepochopený, čudný
- tematika (národná, ľudová)
 
Samo Chalupka
Turčin Poničan, Branko, Boj pri Jelšave - básne s protitureckou tematikou
Likavský väzeň - báseň, v ktorej uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude a túži po slobode.
Kráľohoľská - Jánošíkova družina bojuje za slobodu
  - Vatra = symbol slobody
  - Monument = Kráľova hoľa

Mor ho! je to hrdinská epická báseň
Dej: Rímsky cisár si podmaňuje územia, prekročil Dunaj a rozložil si tábor pod Devínom. Slovenskí junáci prichádzajú k cisárovi s prosbou o mier a ponúkajú mu chlieb so soľou. Malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov. Cisár mier odmieta s poznámkou, že zo Slovákov spraví otrokov. Slovenskí junáci sa s pokrikom Mor ho! vrhajú na cisára. Udatní junáci v boji proti presile padnú. Cár vyhrá, ale nemá radosť z víťazstva. Prezerá si hromady mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie bojový pokrik junákov Mor ho! V básni sa stretávajú dva protiklady. na jednej strane túžba po mieri, slobode a na druhej strane zlo a násilie. Slovenskí junáci padnú pre svoje vznešené ideály, morálne vyhrali ale naopak formálny víťaz zostáva na bojisku zahanbený a opustený.
 
- príbeh autor podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami, akoby on sám bol jeho účastníkom
- kompozičným postupom je kontrast (typicky romantická črta): túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti reprezentovaná Slovákmi a zotročovanie, výbojnosť reprezentované rímskym vojskom
 
• hrdina je kolektívny slovenskí junáci
• monumentalizmus - Dunaj, Devín
• Orli - slovenskí junáci
• obraz slovenskej prírody
• slovenský ľud - pohostinný, milý
• dielo nesie znaky humanity a vlastenectva
 
Ján Botto
Smrť Jánošíkova
Dej: Družina sa dozvedá o lapení kapitána. Je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva, ale on nemá pocit viny, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody. Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Autor opisuje Jánošíkovu popravu. Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu, kde všetko smúti za Jánošíkom, ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali oživiť. Záver je alegorický: Jánošík sa žení s Kráľkou (kráľovná víl), ktorá predstavuje symbol slobody a spev družičiek je spevom o víťazstve.
 
1. spev - oslava dvanástich sokolov - chlapcov v krásnych krojoch s Jánošíkom na čele. Sú
symbolom veľkosti ľudu.
2. spev - zlapanie Jánošíka, nepremôže ho presila ale zrada
3. spev - Jánošík je vo väzení a rozmýšľa nad ľudom, bojom za slobodu
4. spev - najpochmúrnejší, Jánošík spútaný v okovách sníva o slobode
5. spev - uvažuje o slobode, vyslovuje vieru v spravodlivosť
6. spev - ľud odprevádza Jánošíka na popravisko. Jánošík pri poprave myslí na ľud
7. spev - nastal deň popravy, Jánošík spomína na mladosť, lúči sa s rodným krajom, s družinou
8. spev - autor poukazuje na Slovensko, ľud si rozpráva povesti o Jánošíkovi
9. spev - svadba Jánošíka po smrti s kráľovnou víl
 
• Botto sa nesústredil na Jánošíkov život a boj, ale na jeho  zlapanie, väznenie, popravu
  a obraz Slovenska po jeho smrti (situácia po porážke revolúcie)
• je tu prítomný mesianizmus - Jánošíkov odkaz sa v budúcnosti splní a nadíde čas odplaty,
  spravodlivosti a lepších pomerov

Čo dielo vyjadruje: Botto touto básňou básňou zdôraznil, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. Zároveň zobrazuje rozpor medzi túžbou Jánošíka po slobode a skutočnosťou, ktorú stelesňuje zúbožený ľud. Jánošík podľa vzoru romantického hrdinu nakoniec hynie na šibenici. Botto v tejto skladbe hojne využíva ľudové básnické prostriedky, ale napriek tomu sa z ľudovej legendy stáva symbol slobody a boja proti bezpráviu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Jánošíkovská a junácka tematika v slovenskej literatúre – romantizmus

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu