Jánošíkovská a junácka tematika v slovenskej literatúre – romantizmus
Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého charakteru: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Iniciatívu
v boji o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia: Štúrova škola. Zakladali samovzdelávacie spolky, kde sa stretávali.
Činnosť: - čítali a reprodukovali vlastné práce
- zbierali ľudovú slovesnosť
- debatovali
o kultúre a o slovenských problémoch.
Najlepšiu činnosť dosiahla, keď ju viedol Ľudovít Štúr po štúdiách v Halle. Stáva sa
profesorom. Viedol mládež k vlastenectvu a preto ho v roku 1843 odvolali z Katedry reči a literatúry Česko - slovenskej. Jeho prívrženci
na protest odchádzajú z lýcea v Bratislave do Levoče. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text básne Nad Tatrou sa blýska
Ďalšou činnosťou mladej generácie bol vznik spisovnej slovenčiny v roku 1843 na fare v Hlbokom, kde sa zúčastnili Štúr, Jozef
Miloslav Hurban a Michal Hodža.
Východisko romantickej tvorby bola ľudová slovesnosť:
- rým (striedavý,
združený)
- tematika (národná, ľudová)
- boj za slobodu a spravodlivosť, kladné hodnoty ľudu
- žánre (ľudová pieseň,
balady)
- literárne druhy (lyrika, veršovaná epika, povesti)
- rovnaký počet slabík vo verši
- verš je rozdelený do dvoch
častí (zväčša rovnaký)
- verš je rozdelený na dve časti prestávkou - dieréza
Znaky slovenského
romantizmu:
- postavy sú idealizované (ideálne)
- hovorová reč
- zdôrazňovanie citov
- nový hrdina - je
osamelý, nepochopený, čudný
- tematika (národná, ľudová)
Samo Chalupka
Turčin Poničan,
Branko, Boj pri Jelšave - básne s protitureckou tematikou
Likavský väzeň - báseň, v ktorej uväznený Jánošík
uvažuje o svojom osude a túži po slobode.
Kráľohoľská - Jánošíkova družina bojuje za slobodu
- Vatra = symbol
slobody
- Monument = Kráľova hoľa
Mor ho! je to hrdinská epická báseň
Dej: Rímsky
cisár si podmaňuje územia, prekročil Dunaj a rozložil si tábor pod Devínom. Slovenskí junáci prichádzajú k cisárovi s prosbou o mier
a ponúkajú mu chlieb so soľou. Malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov. Cisár mier odmieta
s poznámkou, že zo Slovákov spraví otrokov. Slovenskí junáci sa s pokrikom Mor ho! vrhajú na cisára. Udatní junáci v boji proti presile
padnú. Cár vyhrá, ale nemá radosť z víťazstva. Prezerá si hromady mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie bojový pokrik junákov Mor ho!
V básni sa stretávajú dva protiklady. na jednej strane túžba po mieri, slobode a na druhej strane zlo a násilie. Slovenskí junáci padnú
pre svoje vznešené ideály, morálne vyhrali ale naopak formálny víťaz zostáva na bojisku zahanbený a opustený.
- príbeh
autor podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami, akoby on sám bol jeho účastníkom
- kompozičným postupom je kontrast
(typicky romantická črta): túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti reprezentovaná Slovákmi a zotročovanie, výbojnosť reprezentované
rímskym vojskom
• hrdina je kolektívny slovenskí junáci
• monumentalizmus - Dunaj, Devín
• Orli - slovenskí
junáci
• obraz slovenskej prírody
• slovenský ľud - pohostinný, milý
• dielo nesie znaky humanity a vlastenectva
Ján Botto
Smrť Jánošíkova
Dej: Družina sa dozvedá o lapení kapitána.
Je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva, ale on nemá pocit viny, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody.
Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Autor opisuje Jánošíkovu popravu. Botto zobrazil
Slovensko ako zakliatu krajinu, kde všetko smúti za Jánošíkom, ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali oživiť. Záver je alegorický:
Jánošík sa žení s Kráľkou (kráľovná víl), ktorá predstavuje symbol slobody a spev družičiek je spevom o víťazstve.
1. spev - oslava dvanástich sokolov - chlapcov v krásnych krojoch s Jánošíkom na čele. Sú
symbolom veľkosti ľudu.
2. spev -
zlapanie Jánošíka, nepremôže ho presila ale zrada
3. spev - Jánošík je vo väzení a rozmýšľa nad ľudom, bojom za slobodu
4.
spev - najpochmúrnejší, Jánošík spútaný v okovách sníva o slobode
5. spev - uvažuje o slobode, vyslovuje vieru
v spravodlivosť
6. spev - ľud odprevádza Jánošíka na popravisko. Jánošík pri poprave myslí na ľud
7. spev - nastal deň
popravy, Jánošík spomína na mladosť, lúči sa s rodným krajom, s družinou
8. spev - autor poukazuje na Slovensko, ľud si rozpráva
povesti o Jánošíkovi
9. spev - svadba Jánošíka po smrti s kráľovnou víl
• Botto sa nesústredil na Jánošíkov
život a boj, ale na jeho zlapanie, väznenie, popravu
a obraz Slovenska po jeho smrti (situácia po porážke revolúcie)
• je
tu prítomný mesianizmus - Jánošíkov odkaz sa v budúcnosti splní a nadíde čas odplaty,
spravodlivosti a lepších pomerov
Čo dielo vyjadruje: Botto touto básňou básňou zdôraznil, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou.
Zároveň zobrazuje rozpor medzi túžbou Jánošíka po slobode a skutočnosťou, ktorú stelesňuje zúbožený ľud. Jánošík podľa vzoru
romantického hrdinu nakoniec hynie na šibenici. Botto v tejto skladbe hojne využíva ľudové básnické prostriedky, ale napriek tomu sa
z ľudovej legendy stáva symbol slobody a boja proti bezpráviu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta