Jánošíkovská a junácka tematika v slovenskej literatúre – romantizmus

Jánošíkovská a junácka tematika v slovenskej literatúre – romantizmus

Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého charakteru: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Iniciatívu v boji o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia: Štúrova škola. Zakladali samovzdelávacie spolky, kde sa stretávali.

Činnosť: 

– čítali a reprodukovali vlastné práce
– zbierali ľudovú slovesnosť
– debatovali o kultúre a o slovenských problémoch.

Najlepšiu činnosť dosiahla, keď ju viedol Ľudovít Štúr po štúdiách v Halle. Stáva sa profesorom. Viedol mládež k vlastenectvu a preto ho v roku 1843 odvolali z Katedry reči a literatúry Česko -  slovenskej. Jeho prívrženci na protest odchádzajú z lýcea v Bratislave do Levoče. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text básne Nad Tatrou sa blýska

Ďalšou činnosťou mladej generácie bol vznik spisovnej slovenčiny v roku 1843 na fare v Hlbokom, kde sa zúčastnili Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Hodža.

Východisko romantickej tvorby bola ľudová slovesnosť:

– rým (striedavý, združený)
– tematika (národná, ľudová)
– boj za slobodu a spravodlivosť, kladné hodnoty ľudu
– žánre (ľudová pieseň, balady)
– literárne druhy (lyrika, veršovaná epika, povesti)
– rovnaký počet slabík vo verši
– verš je rozdelený do dvoch častí (zväčša rovnaký)
– verš je rozdelený na dve časti prestávkou – dieréza

Znaky slovenského romantizmu:

– postavy sú idealizované (ideálne)
– hovorová reč
– zdôrazňovanie citov
– nový hrdina – je osamelý, nepochopený, čudný
– tematika (národná, ľudová)

Samo Chalupka

Turčin Poničan, Branko, Boj pri Jelšave – básne s protitureckou tematikou
Likavský väzeň – báseň, v ktorej uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude a túži po slobode.

Kráľohoľská – Jánošíkova družina bojuje za slobodu
  – Vatra = symbol slobody
  – Monument = Kráľova hoľa

Mor ho! je to hrdinská epická báseň

Dej: Rímsky cisár si podmaňuje územia, prekročil Dunaj a rozložil si tábor pod Devínom. Slovenskí junáci prichádzajú k cisárovi s prosbou o mier a ponúkajú mu chlieb so soľou. Malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov. Cisár mier odmieta s poznámkou, že zo Slovákov spraví otrokov. Slovenskí junáci sa s pokrikom Mor ho! vrhajú na cisára. Udatní junáci v boji proti presile padnú.

Cár vyhrá, ale nemá radosť z víťazstva. Prezerá si hromady mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie bojový pokrik junákov Mor ho! V básni sa stretávajú dva protiklady. na jednej strane túžba po mieri, slobode a na druhej strane zlo a násilie. Slovenskí junáci padnú pre svoje vznešené ideály, morálne vyhrali ale naopak formálny víťaz zostáva na bojisku zahanbený a opustený.

– príbeh autor podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami, akoby on sám bol jeho účastníkom
– kompozičným postupom je kontrast (typicky romantická črta): túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti reprezentovaná Slovákmi a zotročovanie, výbojnosť reprezentované rímskym vojskom

• hrdina je kolektívny slovenskí junáci
• monumentalizmus – Dunaj, Devín
• Orli – slovenskí junáci
• obraz slovenskej prírody
• slovenský ľud – pohostinný, milý
• dielo nesie znaky humanity a vlastenectva

Ján Botto

Smrť Jánošíkova 

Dej: Družina sa dozvedá o lapení kapitána. Je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva, ale on nemá pocit viny, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody. Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Autor opisuje Jánošíkovu popravu. Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu, kde všetko smúti za Jánošíkom, ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali oživiť. Záver je alegorický: Jánošík sa žení s Kráľkou (kráľovná víl), ktorá predstavuje symbol slobody a spev družičiek je spevom o víťazstve.

1. spev – oslava dvanástich sokolov – chlapcov v krásnych krojoch s Jánošíkom na čele. Sú
symbolom veľkosti ľudu.
2. spev – zlapanie Jánošíka, nepremôže ho presila ale zrada
3. spev – Jánošík je vo väzení a rozmýšľa nad ľudom, bojom za slobodu
4. spev – najpochmúrnejší, Jánošík spútaný v okovách sníva o slobode
5. spev – uvažuje o slobode, vyslovuje vieru v spravodlivosť
6. spev – ľud odprevádza Jánošíka na popravisko. Jánošík pri poprave myslí na ľud
7. spev – nastal deň popravy, Jánošík spomína na mladosť, lúči sa s rodným krajom, s družinou
8. spev – autor poukazuje na Slovensko, ľud si rozpráva povesti o Jánošíkovi
9. spev – svadba Jánošíka po smrti s kráľovnou víl

• Botto sa nesústredil na Jánošíkov život a boj, ale na jeho  zlapanie, väznenie, popravu
  a obraz Slovenska po jeho smrti (situácia po porážke revolúcie)
• je tu prítomný mesianizmus – Jánošíkov odkaz sa v budúcnosti splní a nadíde čas odplaty,
  spravodlivosti a lepších pomerov

Čo dielo vyjadruje: Botto touto básňou básňou zdôraznil, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. Zároveň zobrazuje rozpor medzi túžbou Jánošíka po slobode a skutočnosťou, ktorú stelesňuje zúbožený ľud. Jánošík podľa vzoru romantického hrdinu nakoniec hynie na šibenici. Botto v tejto skladbe hojne využíva ľudové básnické prostriedky, ale napriek tomu sa z ľudovej legendy stáva symbol slobody a boja proti bezpráviu.