Zemianstvo v slovenskej literatúre
V minulosti mali zemani isté práva a to: mohli voliť vicičpána a kandidovať vo voľbách, nemuseli platiť dane,
vlastnili majetky poddaných, ale rok 1848, keď bolo zrušené nevoľníctvo, z nich urobí ľudí rovnocenných sedliakom. Ich stavovská pýcha im
však nedovolila si to priznať a naďalej sa vyvyšovali nad sedliacku časť (v kostole mali vyčlenené lavice, oháňali sa maďarskými
frázami).
Svetozár Hurban Vajanský (realizmus) - spoločenský román
Suchá ratolesť
- nezobrazuje zemianske postavy, prostredie, životný štýl zemanov pravdivo, inšpiruje sa svetovou
literatúrou
- autor sa zameriava na dve spoločenské vrstvy - zemanov a inteligenciu, obe idealizuje
- mladý a vzdelaný
zeman Stanislav Rudopoľský sa pod vplyvom svojho priateľa učiteľa Tichého a svojej lásky Adely Rybáričky prinavráti
k národu a rozhodne sa pracovať pre národ.
Dej: Hlavná postava je Stano Rudopoľský, zeman, ktorý putuje po
Európe. Vráti sa späť do svojho kaštieľa. Stretáva sa s rodinou Vanovskou (predstavitelia inteligencie)
a učiteľom Tichým. Pomáhajú mu spoznať pravú tvár národného útlaku. Stano viedol súboj
s pomaďarčeným Slovákom a pri tom bol zranený. Lieči ho vdova Adela. Stáva sa z neho človek národne uvedomelý. Autor považuje zemanov za
suchú ratolesť na strome života slovenského národa, ale chce, aby sa rozzelenala tak, že sa príslušníci zemianskej vrstvy manželstvami spoja
so slovenskou inteligenciou. Bol presvedčený, že z ich detí vyrastie národná aristokracia rodu i ducha. Je tu aj príbeh lásky medzi
chovanicou Aničkou a učiteľom Tichým - Anička ho odmieta, lebo je chorá a nakoniec zomiera.
téma: obraz
hospodárskych, politických a kultúrnych pomerov v 2. polovici 19. st. na západnom Slovensku
idea: možnosť návratu vzdelaných
pomaďarčených zemanov späť do národného tábora. Autor verí, že zemani - zatiaľ suchá ratolesť - ešte môže priniesť ovocie
Ján Kalinčiak (romantizmus) - humoristická próza
Reštavrácia
- patrí medzi základné a najobľúbenejšie diela slovenskej prózy.
- je to humoristický
a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19. st., tzv. reštavrácií
- v tomto čase zemania vyšli na mizinu, no boli ešte
hrdí na svoj pôvod a sedliakmi pohŕdali
- keďže boli chudobní, pri reštauráciách predávali svoje hlasy
Dej: tvorí
konflikt medzi tromi zemianskymi rodinami: Bešeňovský, Levický a Potocký. Úrad vicišpána
chcú získať Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Obaja kandidáti si získavajú hlasy voličov hostinami,
pijatikami a podplácaním kortešov. Zemania sľúbia svoje hlasy vždy tomu, kto im viac zaplatí. Taký je aj hlavný korteš Matiáš
Bešeňovský, ktorý sa dá podplácať obidvoma stranami.
Adam Bešeňovský, už pätnásť rokov stále prvý vicišpán, urazí
pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský
zamýšľal vydať dcéru za grófa (ktorý mu za to mal sčasti financovať jeho volebnú kampaň), aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil,
že ju dá Štefanovi vtedy, ak Štefan bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nijako nemôže stať, lebo Štefan bol chudobný. Štefanov
strýko, ktorého gróf osobne urazil, vyhútal plán, ako by sa Štefan stal vicišpánom. Sľúbil Potockému 400 hlasov rodiny Levických, ak si po
zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Aby bolo víťazstvo isté, bolo treba zariadiť, aby sa Bešeňovského
voliči nedostavili na voľby. Plán sa podaril tak, že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviesť ďaleko do hory na opačnú
stranu od miesta voľby, druhú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zase zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. Všetci títo
nestihli prísť na voľby včas, a tak prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický. Adam Bešeňovský musel dodržať
svoj sľub a povesť sa končí svadbou Štefana Levického a Aničky Bešeňovej.
ZD: - mravný a hospodársky úpadok
zemianstva
- zobrazil tu zanikajúci svet zemanov
- chýbajú tu typické romantické konflikty a v niektorých znakoch má
už bližšie k realizmu než k romantizmu
- autor využíva množstvo ľudových prísloví, porekadiel a zvláštnosti hovorovej
slovenčiny.
Pavol Országh - Hviezdoslav (realizmus) - epos Ežo Vlkolinský
- Hviezdoslav v tejto skladbe vykreslil celý rad typov, postáv a figúrok zo zemianskeho i ľudového života a zobrazil začiatok procesu
splývania zemianstva s ľudom.
Dej: Po smrti váženého zemana Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena
Estera a ich jediný syn Ežo (Ezechiel). Ežo sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky
Bockovie a rozhodne sa ju požiadať o ruku. Medzi matkou a synom vzniká ostrý spor. Estera, hrdá a panovačná zemianka, sa
nevie zmieriť s tým, že jej syn si vybral obyčajnú sedliačku, a nie dievča zo zemianskej rodiny. Estera pohrozí synovi, že ho vydedí
z majetku a viac nebude jej synom. Ežo odíde z domu, prijme ho strýc Eliáš, ktorý sa takto chce pomstiť svojej švagrinej,
s ktorou má už dávnejšie spory. A hoci je Eliáš vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi a Žofke takú svadbu, akej vo Vlkolíne už dávno
nebolo. Na svadbe dochádza medzi pozvanými zemanmi a sedliakmi ku konfliktu, zemania sa snažia dokázať svoju nadradenosť nad sedliakmi,
spomínajú svoju starú slávu a zásluhy. Estera na svadbu neprišla. Ežo so Žofkou žili niekoľko rokov u Eliáša. Matka sa so synom zmieri
až po 5 - 6 rokoch, keď ju na ceste domov osloví malý vnuk Benko a pýta si jabĺčko z jej sadu. Dieťa jej povie, že ju má
rado a vojde s ňou do dvora. Estera sa nedokáže ubrániť citu k vnukovi, prijme naspäť svojho syna a s láskou prijme aj svoju sedliacku
nevestu.
ZD: - zemianstvo na konci 19. st. je zaťažené nie majetkom, ale zemianskou hrdosťou a zaťatosťou. Je teda prekážkou
v spoločenskom vývine. Zemianstvo je akoby odlomená haluz, to znamená, že je odsúdená na zánik a vyschnutie. Jediná jeho záchrana je:
splynutie s ľudom.
epos Gábor Vlkolinský - je pokračovaním Eža Vlkolinského
Dej:
Gáborovi rodičia prepili všetok majetok, nik si ich neváži, preto Gábor hľadá šťastie v sobáši so sedliackym
dievčaťom. Gábor je súci vzdelaný mládenec, príbuzný Eža. Gáborovi sa v láske nedarí, útočisko nenachádza ani vo svojej rodine, dom
pustne, hospodárstvo hynie a je zanedbané, rastú im dlhy. Gábor z tejto situácie nenachádza východisko. Raz ide s Ežom na pole a nachádza
ovos pokosený, otec ho predal na koreni. Chce sa hodiť na kosu, aby sa zmárnil. Ežo mu v tom zabráni a radí mu, aby si
našiel silu do života v sobáši s dievčinou, ktorej v žilách prúdi sedliacka krv
ZD: na rodine Vlkolinských je zobrazený úplný
úpadok zemianstva
Martin Kukučín (realizmus) - humoristická poviedka Keď báčik
z Chochoľova umrie
Hlavnými postavami poviedky sú pán Aduš Domanický z Domaníc, predstaviteľ hynúceho,
upadajúceho zemianstva, a Ondrej Tráva, dedinský kupec, predstaviteľ novo vznikajúcej triedy buržoázie. Aduš hrá pred
svetom veľkého pána, v skutočnosti však dávno premrhal celý svoj majetok. Má vždy prázdne vrecká, žije z podvodov a pôžičiek. Jeho
gazdovstvo sa rozpadáva a Aduš namiesto toho, aby začal poriadne gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, „Keď báčik z Chochoľova
umrie“.
Dej: Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ,
bohaté gazdovstvo a zmienil sa, že má na predaj jačmeň. Ondrej prejavil o jačmeň záujem a zaplatil zaň Adušovi preddavok. Keď však
obchodník prišiel do Domaníc po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny. Keď prišiel na to, že Aduš ho
oklamal, žiadal si späť preddavok. Aduš však medzitým peniaze už utratil. Ondrej Tráva napokon chcel dať vyrúbať krásne staré jasene na
rodinnom cintoríne Domanických, aby si takto vynahradil stratu peňazí. Aduš sa vtedy zahanbil, ozvalo sa v ňom svedomie a uvedomil si, že
takto nemôže ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi, že o týždeň mu vráti peniaze a svoj sľub skutočne dodržal. Toho istého roku náhle umrel
jeho báčik z Chochoľova. Pochovali ho na rodinnom cintoríne Domanických pod staré jasene. Aduš plakal na pohrebe ako dieťa. Jedni hovorili,
že preto, lebo po ujcovi nič nezdedí, iní preto, lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého
blahobytu.
ZD: - život zemianstva - je odsúdené na zánik, ale zostala vrstva ľudí, ktorá žila starým spôsobom života
- je tu
duchovný a hmotný úpadok zemianstva a jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa
Zones.sk – Zóny pre každého študenta