Literárna moderna v Európe a na Slovensku

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 02.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 033 slov
Počet zobrazení: 12 898
Tlačení: 656
Uložení: 689
Na konci 19. st. sa začínajú formovať nové literárne smery, ktoré spoločne označujeme termínom literárna moderna. Mladí spisovatelia už nechceli objektívne zobraziť celú spoločnosť, ale chceli dať na papier svoje pocity, sny a túžby. Najvýznamnejším moderným literárnym smerom je symbolizmus, ktorý vznikol na konci 19. st. vo Francúzsku. Jeho zakladateľmi boli Charles BaudelaireJean Arthur Rimbaud. Názov umeleckého smeru je odvodený od toho, že autori vo svojich dielach využívali symboly, ktoré dávali do nových netradičných spojení (ranený albatros, mŕtva ryba). Okrem symbolov sa v ich tvorbe objavujú metafory, prirovnania, alegórie.
 
Realizmus  moderna (symbolizmus)
obraz celej spoločnosti  individualizmus
realita sen, fantázia
rozum  emócie, city, intuícia
objektívne  subjektívne (vlastný názor)
 
Francúzsky symbolizmus
Charles Baudelaire vytvoril typ tzv. prekliateho básnika (spoločnosť ním opovrhovala). A sám vo svojom živote aj bol. Bol rebelom a buričom aj vo svojom osobnom živote (nenašiel pokoj vo svete ani vo svojom vnútri). Vyhodili ho zo strednej školy pre zlé správanie, nerozumel si s otčimom, pocit slobody a šťastia na šiel v drogách.
Kvety zla - vyznal sa zo svojich smútkov a bolestí. Zachytáva v nej mesto Paríž a jeho protiklady. Po vydaní tejto zbierky sa ocitol pred súdom, obvinili ho z toho, že je nemorálny a nechutný a kazí spoločnosť. Významnou básňou tejto zbierky je Albatros - je to báseň o albatrosovi (morský vták), ktorý dôverčivo sprevádza loď a doplatí na to (padne do osídel ľudí). Práve ľudia ho privedú na posmech, zrazia jeho nebojácne krídla a pokoreného ho nechajú na zemi. Až v záverečnej slohe sa básnik pripodobní k zatajenému albatrosovi. Albatros je symbol básnika, lebo majú rovnaký osud - letia v ústrety človeku, aby mu priniesli posolstvo o blízkosti pevniny a ľudí, a námorníci (svet) ich dokážu zraziť k zemi.
 
Jean Arthur Rimbaud je predstaviteľom symbolizmu
Mal pohnutý život, túlal sa po svete. Dôverne sa priatelil s Verlainom, žili spolu v Paríži. Holdoval drogám a zomrel pravdepodobne na rakovinu.
Iluminácie I, II - v halucinačných obrazoch vyjadruje sklamanie zo sveta
Moja bohéma - vytvára sa bohéma - nový životný štýl umelcov a intelektuálov, a s ňou aj motív tuláctva.
 
Paul Verlaine o jeho pohnutom živote svedčia aj jeho básnické zbierky  

Múdrosť,  Božská láska, Saturnské básne, Prekliati básnici
 
Charles Baudelaire - Albatros, Mrcina naturalisticky opisuje krásnej žene rozkladajúcu sa mrcinu, pripomína jej, že po smrti bude presne tak vyzerať aj ona. Provokuje témou, vytvára pocit hnusu obrazmi, nedovolí človeku, aby si postavil veľmi vysoko svoj vlastný obraz.
Úryvok: A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
  Batalióny čiernych lárv
  dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka...
  Ach, takou budete i vy raz celkom iste
  jak puchu mrcina,
  hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
  anjel môj, jediná.

Do slovenskej literatúry prenikajú nové umelecké postupy. Mladí básnici pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii národnej literatúry, lebo ju nielen prekonávali, ale hlavne ju neodvrhovali. Vyslovovali naliehavé psychologické otázky, opisovali stavy vlastného vnútra, citové túžby, intelektuálne krízy lyrického subjektu. Písali pod vplyvom slovenských romantikov (Janko Kráľ, Sládkovič, Botto) i francúzskych prekliatych básnikov (Baudelaira, Rimbauda, Velaina).
Diela uverejňovali v časopisoch Prúdy, Denníca, Slovenské pohľady, Živena, Černokňažník.
Medzi predstaviteľov patria Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall a iní. Slovenskí symbolisti okrem symbolov využívajú aj biblizmy a slová z náboženskej oblasti (koráb, spása, blahoslavení..), slová z latinčiny (Nox et solitudo - noc a samota), nadprirodzené veci, božstvá (démon, Jehovrah).
 
Znaky poézie písanej autormi obdobia literárnej moderny:
- zobrazujú pochmúrne nálady, lebo smútia za starým svetom, zápasia medzi životom a smrťou, základným životným pocitom je nenaplnenie, citové zlyhanie, intelektuálna kríza
- dominuje symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus
- rým je nepresný alebo žiadny
V ich tvorbe sa vyskytujú krátke lyrické básne (dojmy, zážitky, prírodu a sociálne vzťahy), básne v próze a próza realistického typu (Jesenský).
 
Ivan Krasko vlastným menom Ján Botto, vo svojich začiatkoch sa venoval sociálnemu a národnostnému útlaku. Neskôr sa vracia k tvorbe a vydáva dve zbierky:
1. Nox et solitudo (Noc a samota) - autor sa v nej stotožňuje s lyrickým hrdinom, ktorého umiestnil do tmavej, temnej, búrlivej noci. Zbierka má 28 básní.
- vyjadruje smútok osobný (jeho problémy, nešťastie, sklamanie)
národný (boli sme pod útlakom Maďarov)
sociálny (bieda, nezamestnanosť, vysťahovalectvo)
- nezobrazuje vonkajší svet a svoje pocity priamo, ale pomocou symbolov, ktoré majú viac významov (ošarpaný havran = symbol nešťastia, smrti, čierne topole v šírom poli = symbol smútku, samoty, topole bez lístia = jeseň života). Básne z tejto zbierky:
Nedeľný večer - spomína na matku
Hľa, luna bledá - smútok a clivota za domovom
Topole, Zmráka sa  - vyjadruje pochmúrne nálady pomocou prírodných symbolov
Jehovrah - kritika politickej pasivity v predvojnovom slovenskom živote
 
2. Verše - objavuje sa tu nový pohľad na život, je v nej menej smútku a pesimizmu, autor sa už nechce utiekať do samoty a smútku, poddávať sa. ale chce bojovať (báseň Život).
- básne Otrok, Baníci, Otcova roľa - žiaľ nad sociálnym a národným útlakom.
 
Janko Jesenský - jeho prózu zaraďujeme do realizmu. Do poézie SLM patrí len jeho prvá zbierka Verše - základnou témou je láska. Na ženu sa pozerá ako na rovnocennú partnerku muža, jemnú a citlivú. Lásku neidealizuje, zobrazuje ju ako prirodzený ľudský cit.

V básni Otcova roľa tulák symbolizuje človeka, ktorý sa po rokoch vracia domov – na otcovu roľu. Ktosi blízky - symbolicky vyjadrený láskavým okom, vráskou na čele mu vyčíta, že starootcovskú pôdu nechal bez obrancu. Poddaných pôda napitá potom a slzami tých, ktorí na nej robili, nezostane bez ochrancu:
Úryvok: Z cudziny tulák pod hruškou stál som
  zotlelou spola.
  Poddaných krvou napitá pôda
  domov ma volá ...
  A v srdci stony robotných otcov
  zreli mi v semä ...
  Vyklíčia ešte zubále dračie
  z poddaných zeme?
(symbol dračie zubále pochádza z antických bájí. Ľudia verili, že zem, v ktorej sa objavia „dračie zuby“, bude šťastná a prosperujúca).
Symbol rodnej zeme prechádza istým posunom od národného k sociálnemu - najprv je to otcova roľa, starootcovská roľa, potom poddaných roľa, poddaných krvou napitá pôda
Všíma si sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi.

V poézii symbolistov rezonuje sociálna téma, raz je viac zameraná na sociálnu nerovnosť, inokedy sa „poddanstvo, otroctvo“ spája s postavením národa.

V básni Otrok sa hlási k svojej matke – otrokyni, pretože nevyrastal slobodne na svojom, žil pod bičom otrokára, ktorý vládol nad ich úhorovým poľom.
Úryvky: Môj chrbát skrivený už narovnať sa bojí,
  no vo sklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí...

  Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona,
  bo ťažko zhynúť otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná.
  Až potom vystriem chrbát, rumeň zbarví líce.
  Dovtedy budem sadiť stromy, z ktorých rastú šibenice...
  Ó smutno znela pieseň matky otrokyne!
Báseň možno rozdeliť na 3 časti. Každá sa začína osobným vyzvaním Som ten ... Básnik sa v nej stotožnil so symbolickou postavou otroka trpiaceho, ale vzdorujúceho a volajúceho po pomste . čaká na ston poplašného zvona)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033