Medzivojnová svetová literatúra
(1918 - 1945)
1. sv. vojna hlboko zasiahla nielen do hospodárstva, ale aj do života a myslenia celej
Európy. Čiastočne ju pocítili aj USA, ktoré poskytovali pomoc bojujúcim národom. Otrasné vojnové udalosti ovplyvnili tematiku mnohých lit.
diel medzivojnovej literatúry. Po vojne nastal rozvoj vedy a techniky, čo vzbudzovalo nádej na lepší život, ale čoskoro sa človek stával
prostriedkom manipulácie vládnucich síl, čo vzbudzovalo nepokoj. Začiatkom 20. st. sa v európskej lit. formujú avantgardné umelecké smery,
ktoré reagujú na nezmyselnosť 1. sv. vojny (Dadaizmus, Surrealizmus, Expresionizmus, Konštruktivizmus).
V próze sa začala formovať tzv.
stratená generácia - je to generácia mladých spisovateľov, ktorí vstupovali do vojny veľmi mladí, plní ideálov, ale keď
zistili, čo vojna znamená, stratili vysnívané ideály; a ak nepadli, boli navždy poznačení vojnou. Tento termín sa vzťahoval na amerických
a anglických spisovateľov.
Americká medzivojnová literatúra
Ernest Hemingway zobrazuje vojnu a jej krutosti v dvoch románoch
Zbohom zbraniam námet čerpal
z vlastných vojnových zážitkov a skúseností. Jadrom románu je príbeh romantickej lásky angl. ošetrovateľky Caterine
Barkleyovej a am. poručíka Fredericka Henryho - dobrovoľník talianskej armády. Henry rozčarovaný nezmyselným
zabíjaním na frontoch utečie s milou do Švajčiarska, kde Caterine pri pôrode zomiera. Jej smrť, ktorá nie je priamym dôsledkom vojny, je
rovnako nezmyselná ako vojna.
Komu zvonia do hrobu námet čerpal zo španielskej občianskej vojny
John Dos Passos
románová trilógia USA
Theodore Dreiser Americká tragédia odsudzuje spoločnosť, ktorá ničí
ľudské charaktery
Francúzska medzivojnová literatúra
Romain Rolland
romány Ján Krištof, Dobrý človek ešte žije, Očarená duša
iba v jednom diele zobrazuje krutosti vojny
a to v protivojnovej psychologickej novele
Peter a Lucia (rozbor)
Henri Barbusse vojnový
román Oheň
Nemecká medzivojnová literatúra
Erich Maria Remarque
vojnu zobrazuje v románe Na západe nič nového. Autor len chcel podať správu o generácii, ktorá bola zničená
vojnou, hoci unikla jej granátom. Hlavná postava rozprávač je Paul Bäumer, ktorý hneď po vypuknutí 1. sv. vojny odchádza
spolu so spolužiakmi z gymnázia do armády. Na jednej strane nám podáva autor výcviky, šikan, budovanie zákopov, bombardovanie, plynové
útoky, krvavé boje ... no na strane druhej dominuje medzi dobrovoľníkmi súdržnosť, obetavosť, priateľstvo na život a na smrť. Z toho
vyplýva, že Paul z vlasteneckého nadšenia a opojenia vytriezvie a uvedomuje si nezmyselnosť vojny - dôvodom je smrť jeho priateľa, ktorý
ho do vojnového života zasväcoval. Absurdita vojny je potvrdená aj Paulovou smrťou, o ktorej sa hovorí v závere románu v čase, keď
správy z vojny oznamuje rozhlas „Na západe nič nového“.
román Cesta späť voľné pokračovanie osudov Bäumerových
priateľov
romány Traja kamaráti, Víťazný oblúk, Čas žitia a čas umierania = nádych vojny
Romain Rolland - Peter a Lucia
Autor svetu ukázal, že v mnohonárodných konfliktoch
neumierajú len tí, ktorí bojujú so zbraňou v ruke - všetci sú obete. Jedni zomrú na bojisku, iní pri bombardovaní mesta, tretí stratia
zmysel života v neustálom strachu o život.
Dej: sa odohráva od 30. 1. do Veľkého piatku 29. 3. 1918. Hlavná postava
Peter Aubier mal reálnu šancu prežiť vojnu. Povolávací rozkaz už dostal a na front by nastúpil o pol roka. Kým by prešli
tri mesiace sústredenia nováčikov a zácviku - bol by už pomaly aj mier. 1. sv. vojna bola oficiálne ukončená podpísaním prímeria
s Nemeckom 11. 11. 1918. Peter ešte pol roka bude žiť uprostred usporiadanej rodiny.
Rodiny sa počas vojny navzájom odcudzia nielen
vzdialenosťou, ale aj rozdielnym posudzovaním vojnového stavu alebo politiky (napr. rodičia Aubierovci a Peter) alebo hľadaním nových priorít
v živote (Lucia a matka)
Obdobie pred spoznaním Lucie bolo pre Petra ťažké. Dospieval v zámožnej rodine, ktorá
poskytla deťom najlepšie vzdelanie, starostlivosť, ale málo citu, hoci ich rodičia milovali. V usporiadanej rodine všetko muselo byť také,
ako sa to v ich spoločenskom prostredí očakávalo. Peter sa nemohol porozprávať o svojom strachu a neistote z vojny s otcom, pre ktorého by
bola česť, keby jeho dieťa umrelo za vlasť. Matka sa v kostole spolu s kňazmi a veriacimi modlila za víťazstvo - čo ale znamenalo porážku
a zabíjanie nepriateľských vojakov. Mal pocit, že ho už v živote nečaká nič, hoci ešte nestačil ani žiť. Nechcel myslieť na deň
nástupu do armády. Aj Lucia prežívala osobnostnú krízu. Žila iba s matkou, otec im už dávnejšie zomrel. V dobe neistej pre každého aj
matka chce mať svoje osobné šťastie. Myslí si, že jej dcéra je dospelá, a preto sa teší, že s mužom, ktorého ľúbi, čaká dieťa.
Lucia mala pocit, že osirela, že nemá už ani matku.
Vojna je prítomná od prvej chvíle, keď sa Peter a Lucia videli. Bolo to
práve v čase, keď Nemci začali bombardovať Paríž. Po náhodnom stretnutí v metre a neskôr v parku vzťah Petra a Lucie sa vyvíja
a prerastie v lásku. Obaja veľmi často myslia na to, že Peter odíde. Vojna sa pripomína vojenskou výrobou vo fabrike, kde pracuje Luciina
matka, zranenými ľuďmi po bombardovaní, výbuchom v tesnej blízkosti Petra a Lucie. Tento výbuch spôsobil, že Peter chce zmeniť doteraz
platonický vzťah. Nechce si ani predstaviť, žeby odišiel na front a Lucia mu nebude patriť ako žena. Lucia nechce zmenu vzťahu uponáhľať,
dohodnú sa, že si budú patriť na Vzkriesenie. Pred Veľkou nocou sú stále spolu. Tešia sa na to, že ich láska sa na deň Vzkriesenia naplní.
Na Veľký piatok vojdú do kostola sv. Gerváza, aby si vypočuli pašiovú hudbu. Pred obrazom Krista (svojho veľkého Priateľa) si šepkali
slová, ktoré sa hovoria pri sobáši. V tom sa pohol pilier, pri ktorom stáli. Lucia inštinktívne objala hlavu Petra, aby ho chránila
a pritisla si ústa na jeho šiju. Pilier sa na nich zrútil.
Dej je prerušovaný úvahami rozprávača, dvakrát sa objavuje tvár
rusovlasého dievčatka, ktoré vidí iba Lucia - ohlasovanie skorej smrti. Ohraničenie vzťahu - krvou na začiatku a smrťou na konci - vytvára
dojem fatality. Láska slúžila autorovi ako jedna zo zbraní, ktorou bojoval proti vojne. Nezmyselná smrť mladých zaľúbencov, ktorí zomierajú
pri bombardovaní Paríža pod troskami chrámu chce poukázať na nezmyselnosť vojny.
ZD: Autor tu kritizuje vojnových vodcov a mešťanov,
ktorí všetko (aj lásku) obetovali za majetok. Vojna preniká do medziľudských vzťahov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta