Slovenská medzivojnová literatúra (poézia)

Spoločensko-politická situácia, ale aj jazyková a kultúrna: po skončení 1. sv. vojny sme sa stali súčasťou Československej republiky (28. 10. 1918), ktorú sme vytvorili s Českom.
Výhody: • zbavili sme sa maďarského národnostného útlaku
  • slovenčina bola vyhlásená za štátny jazyk
  • 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej
  • 1919 vznikli v BA 2 kultúrne inštitúcie: Univerzita Komenského a SND
 
Literárna situácia: na vznik ČSR a odstránenie národnostného útlaku reagujú nielen starší spisovatelia, ale aj mladší, ktorí chceli, aby slovenská literatúra prenikla do Európy a preto nadviazali na moderné európske smery a prúdy. Literatúra tohto obdobia sa delí na:
• staršiu generáciu, kde dozrieva realizmus
• prechodnú generáciu, kde patrí Martin Rázus a Štefan Krčméry
• mladú generáciu, ktorá vytvára nové umelecké smery:
  ○ Neosymbolizmus zakladateľom je Emil Boleslav Lukáč
  ○ Vitalizmus založil Ján Smrek
  ○ Nadrealizmus, kde patrí Fábry, Žáry, Reisel
  ○ Katolícka moderna zakladateľ Rudolf Dilong, P. G. Hlbina
○ DAV  Daniel Okáli, Andrej Siracký, Vladimír Klementis. Je to proletárska poézia
V tomto období sa naraz uplatňuje viac štýlov a smerov. Predtým dominoval len jeden smer (romantizmus, realizmus ...)
 
V symbolizme bol základným prostriedkom na vyjadrovanie symbol, ktorý mal zvýrazniť viacvýznamovosť básnikovej výpovede. V tomto smere písal Ivan Krasko a Janko Jesenský. Emil Boleslav Lukáč vo svojej tvorbe pridal k tradičnému symbolizmu niečo nové, svoje, a preto sa k symbolizmu pridala predpona neo, čiže neosymbolizmus.
 
Emil Boleslav Lukáč vo svojej tvorbe opisoval smútok, bolesť, sklamanie. Nadviazal na domáci (Krasko) i svetový symbolizmus (Baudelaire, Rimbaud). Básnické zbierky:
  Dunaj a Seina už názov je symbolický, Dunaj = domov a Seina = cudzina. Autor prináša protiklady domova a sveta, dediny a mesta, rodného kraja a cudziny, pričom domov je symbolom morálnych hodnôt a cudzina symbolom skazenosti.
  O láske neláskavej autor podáva vlastný pohľad na lásku, ktorú považuje za cit plný paradoxov. Láska je primeraná len z pohľadu kresťanského názoru.
 
Vitalizmus
 pochádza zo slova vita = život. Rozvíjal zmysly, radosť zo života a existencie človeka. Oslavoval lásku, krásu, prírodu a pohyb = cestovanie po vzdialených krajinách.
 
Ján Smrek urobil koniec so smútkom a pesimizmom. Začína písať vitálne, vo svojich dielach zobrazuje lásku a oslavu života. Nadviazal na český poetizmus.
  Odsúdený k večitej žízni dominuje tu smútok a pesimizmus. Zbierka nesie znaky symbolizmu,  čím sa pripodobňuje k Lukáčovi.
  Cválajúce dni z celej zbierky cítiť životný optimizmus a oslavu mladosti. Zobrazuje rýchle plynutie času, života = cválajúce dni. Ide tu o mladých ľudí, ktorí idú vpred, rovno, nevidia tých, ktorí nejdú tým smerom ako oni, akoby ich ničili = diví jazdci, ktorí nechcú nečinne čakať, čo im prinesie osud, ale sami si chcú vybojovať lepšiu budúcnosť.
 
Nadrealizmus
vznikol v 30. rokoch 20. st. ako reakcia na fašizmus a bol obdobou surrealizmu. Hlavnými zakladateľmi boli Rudolf Fábry, Vladimír Reisel neskôr sa pridali Žáry, Bunčák a  Lenko.
1935 - 1. básnická zbierka Uťaté ruky (Fábry) patrí tu báseň Pokazený písací stroj
1938 - báseň Tekutý poľovník (Žáry) považuje sa za vzorovú nadrealistickú báseň.
1938 - zborník Áno a Nie v ktorom vyslovili svoj básnický program.
  Áno: mier, modernosť, šokovať  Nie: fašizmus, vojna, meštiactvo
Znaky tvorby - automatické verše (zveršovávanie momentálnych nápadov)
  - voľný verš bez rytmu a rýmu
  - zrušenie interpunkcie
  - nové netradičné metafory
  - zavedenie genitívnej metafory
  - chceli šokovať, odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštiactvo, počas vojny protestovali proti ľudáctvu, fašizmu, vyzdvihovali ľudské práva
 
Rudolf Fábry do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Uťaté ruky
  Vodné hodiny, hodiny piesočné reakcia na fašizmus - nesúhlas s dobou
  Ja je niekto iný je vrcholová zbierka nadrealizmu. Už v názve sú prejavy schizofrénie, ktoré vyvoláva v človeku doba. Delí sa na dve časti:
I. Prvé stretnutie s Féneom - Féneo vystupuje ako diabol, symbol vojny a fašizmu. Objavujú sa v nej vízie zániku sveta a kontinentov (vízia katastrofy - vojny).
II. Druhé stretnutie s Féneom - Féneo vystupuje ako autorov dvojník a putujú po bojiskách, kde vidia rozkladajúce sa ľudské telá. Záver skladby vyznieva optimisticky, autor nachádza sám seba a verí v lepšiu budúcnosť.
 
Katolícka moderna
jej príslušníkmi boli najmä mladí katolícki kňazi, ktorí písali nábožensky orientovanú literatúru ako reakciu na dobu (zlá sociálna situácia, hospodárska kríza, fašizmus, hrozba 2. sv. vojny). Vyzdvihovali lásku a úctu k Bohu, k blížnemu, posmrtný život. Chceli skĺbiť katolizmus s modernou, preto nadviazali na nové umelecké smery: surrealizmus, nadrealizmus a poetizmus. Predstavitelia: Rudolf Dilong, Pavel Gašparovič - Hlbina, Janko Silan, Andrej Žarnov.
 
Rudolf Dilong rodák z Trstenej
  Bez matky, Zakliata mladosť v zbierkach spomína na neradostné detstvo
  Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mesto s ružou náboženské hľadisko bolo v pozadí, autor využíval voľný verš, nadrealistické metafory a opojenie zmyslov, čo bolo v kontraste s pokorou kňaza
  Novokňaz báseň je písaná ako modlitba adresovaná Bohu
 
DAV - isti (socialisticky orientovaní autori)
začiatkom 20. rokov sa v slovenskej literatúre začína formovať proletárska poézia. Do literatúry vstupujú Davisti študujúci v Prahe, kde prišli do styku s novými politickými a sociálnymi teóriami. Chceli uskutočniť socialistické reformy.
názov podľa zakladateľov skupiny D - Daniel Okáli, A - Andrej Siracký, V - Vladimír Clementis, neskôr sa k nim pridali aj Fraňo Kráľ a Laco Novomeský.
 
Laco Novomeský nadviazal na poetizmus (túžba po cestovaní, spoznávanie krajín), ale zároveň bol básnikom silného sociálneho cítenia, trápili ho sociálne rozdiely.
  Nedeľa poézia by mala byť pre človeka niečim takým ako je nedeľný sviatok
  Otvorené okná (báseň Smrť na stanici) vidieť vplyv poetizmu. Je o malom chlapcovi, ktorého uštipne had a nakazí ho chuťou cestovať a spoznávať krajiny. Stala sa manifestom mladej generácie, ktorá chcela, aby sa slovenská poézia dostala do Európy.
  Svätý za dedinou reakcia na vojnu a fašizmus.

Životný elán, túžba po dynamike života, aktivite (čo je príznačné pre vitalizmus) je vyjadrená v básni Cválajúce dni z rovnomernej básnickej zbierky. Básnik nehovorí za seba, vyjadruje životný pocit celej svojej generácie, ktorá si po prežití vojny myslí, že dobyje svet. Odmietajú sa zaradiť do pokojnej masy:
Úryvok: My, mladí, jarí šarvanci,  Nemôžme znať, či nespadneme
  ktorí sme život - svoju milú -   a nezlomíme väz -
  objali prvom pri tanci, lež nechceme sa predsa vtopiť
  sme celým dúškom živí -  v to driemajúce ľudské plemä,
  - v zakliaty živý les.