Lyrická poézia – metrika, štylizácia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 04.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 658 slov
Počet zobrazení: 3 306
Tlačení: 196
Uložení: 280

Lyrická poézia – metrika, štylizácia

1. Pojem lyrika – znaky

Lyrika - jeden z troch základných druhov umeleckej literatúry vedľa drámy a epiky. V lyrike autor vyjadruje svoje pocity, myšlienky, nálady.

Znaky:

-nedejovosť, nesujetovosť

-viazanosť

-monologickosť

-vyjadruje myšlienky, pocity a nálady autor,

-opisnosť / úvahovosť

2. Druhy lyrika podľa témy

-osobná/intímna - vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok,...Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.

-prírodná - vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.

-spoločenská/politická – pocity, myšlienky vyvolané spoločenskými príčinami (vojna, povstanie, ekonomické problémy)

-náboženská/meditatívna – pridržiava sa náboženskej tématiky, často využívaná na liturgické účely

-čistá lyrika – asociatívne texty ( predstavy )

3. Druhy lyriky podľa spôsobu spracovania motívov

-náladová / opisná (opisný postup)

-úvahová / reflexívna (výkladový postup)

4. Lyrická poézia – metrika

Metrika – je náuka o normách organizácia verša, o veršových systémoch

Metrum – označuje ideálnu schému básnického rytmu

Rytmus – sa zakladá na pravidelnom opakovaný rovnakých alebo podobných prvkov. V poézii sa chápe ako pravidelné opakovanie zvukového prvku reči. Tvorí základ verša

Rytmická zviazanosť verša – vzniká striedaním prvkov, podľa toho ktorý prvok sa opaku rozlišujeme veršové systémy

Prozódia (prozodický systém) – je typ výstavby verša, využíva prozodické vlastnosti jazyka. Rozlišujeme 4 systémy:

-časomerný

-sylabický

-sylabicko-tonický

-tonický

-(voľný verš)

5. Sylabicko-tonický veršový systém

Buduje sa na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík a na zachovaní rovnakého počtu slabík vo verši. Obdobie Hviezdoslava až po voľný verš.

Stopa – rytmická jednotka, najmenšia jednotka časomerného a sylabicko-tonického veršového systému. V sylabicko-tonickom je to striedanie prízvučných a neprízvučných slabík.

Druhy stôp: (p - prízvučná slabika, n – neprízvučná slabika)

-daktyl /pnn/

-trochej /pn/

-jamb /np/

-spondej /pp/

HRANICA SLOVA NIE JE HRANICA STOPY !!

6. Štylisticko-lexikálna analýza básnických textov

Symbol

-slovo, ktoré pomenúva niečo iné, tématická metonymia (Slovensko - Tatry)

Epiteton

-básnický prívlastok, vyjadruje príznak podstatného mena,

-expresívna, emocionálna funkcia

-epiteton constans (stály prívlastok) – švárna dievčina, verné oči

-epiteton ornans (obzvláštňujúci, oživujúci, šokujúci prívlastok) – chinínové oči

Sonet

-básnická forma členená na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá)

-Obsahová výstavba:

Téza – nastolenie témy (prvé štvorveršie)

Antitéza – negácia témy (druhé štvorveršie)

Syntéza – zhrnutie, pointa (posledné dve trojveršia)

Rým

-zvuková zhoda slabík na konci verša

-združený – a a b b

-striedavý – a b a b

-obkročný – a b b a

-prerývaný – a b c b

-postupný – a b c a b c

7. Povinný autor

Ivan Krasko

Otcova roľa

Pokojný večer na vŕšky padal,

na sivé polia.

V poslednom lúči starootcovská

horela roľa.

Z cudziny tulák kročil som na ňu

bázlivou nohou.

Slnko jak koráb v krvavých vodách

plá pod oblohou.

Strnište suché na vlhkých hrudách

pod nohou praská.

Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča -

na čele vráska,

v láskavom oku jakoby krotká

výčitká nemá:

- prečo si nechal otcovskú pôdu?

Obrancu nemá!

Celý deň slnko, predsa je vlhká

otcovská roľa.

Stáletia tiekli poddaných slzy

na naše polia,

stáletia tiekli - nemôž byť' suchá

poddaných roľa,

darmo ich suší ohnivé slnko,

dnes ešte bolia.

Z cudziny tulák pod hruškou stál som

zotletou spola.

Poddaných krvou napitá pôda

domov ma volá...

A v srdci stony robotných otcov

zreli mi v semä...

Vyklíčia ešte zubále dračie

z poddaných zeme?

  1. STROFA: Vyjadruje pokoj. Je tu pochmúrna nálada, návrat domov.
  2. STROFA: Zdá sa mu, že vedľa kráča jeho otec, starý vekom. Je rád, že prišiel, ale má výčitky, že opustil vlasť.
  3. STROFA: Otcova roľa – domov. Útlak a ťažká práca v minulosti.
  4. STROFA: Autor v sebe priznáva tuláka – vlasť ho potrebuje.
  5. STROFA: V autorovi dozrieva túžba pomôcť. Kladie si otázku, či má nejakú nádej.

- Téma: Spomienky autora na rodný kraj. Boj proti útlaku slovenského ľudu.

- Formálny rozbor: 3 osemveršové strofy, 2 štvorveršové strofy.

- Využívanie symbolov (Otcova roľa - domov)

- Jazyková forma: poézia.

Ivan Krasko sa vo svojej tvorbe venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, zotročeniu, pomaďarčovaniu..

-poézia: Nox et solitudo (1909), Verše (1912)

-próza: Naši, Sentimentálne príhody I,II; List mŕtvemu

-básne: Topole, Už je pozde, Zmráka sa, Jehovah, Otrok, Baníci, Otcova Roľa

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu