Krátka epická próza – novela

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 20.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 266 slov
Počet zobrazení: 4 513
Tlačení: 185
Uložení: 227

Krátka epická próza – novela

1. Znaky epiky

-dejovosť, rozprávanie, rozprávač, postavy, priestor a čas

2. Pojem novela a znaky novely

-pôvod slova – novella (novinka, talianske slovo), vznik v renesancii – G. Boccaccio (Dekameron – 100 noviel), realizmus – Čechov, Maupassant

Znaky:

-jedna udalosť, prekvapivý záver – pointa, rýchly a dramatický spád, stredný rozsah, užší časový úsek, jeden ústredný hrdina, bez výrazných opisných prvkov, postava je psychologicky obzvláštnená, členená na kapitoly

3. Vnútorná kompozícia novely

Zdôrazniť hlavne náhly (neočakávaný) zvrat alebo prekvapivý záver.

  1. Úvod
  2. Zápletka
  3. Vyvrcholenie deja
  4. Náhly zvrat
  5. Prekvapivý záver

4. Dejový plán diela

Dejový plán epické diela tvorí dej – čiže téma (hlavné motívy diela)

5. Myšlienkový plán diela

Myšlienkový plán diela – je významový, ukrytý pod textom (v symboloch, odkazoch, autorskom zámere, myšlienkovom posolstve), je to IDEA diela

6. Epický čas

Epický čas je čas v ktorom prebieha dej

-minulý čas

-historický prézent – opis minulých udalostí v gramatickom tvare prítomného času (funkcia: zväčšenie napätia)

7. Slohové postupy v epickom diele

-rozprávanie – rozvoj deja

-opis – charakteristika postáv

-úvaha – uvažovanie (väčšinou uvažuje rozprávač, postava)

8. Autorská koncepcia postáv v epickom diele

Podľa pôvodu:

-fiktívna (vymyslená)

-reálna (skutočná)

-alegorická (skrytá)

Podľa úlohy v diele:

-hlavná

-vedľajšia

Podľa typu:

-Idealizovaný typ (idealizácia Jánošíka, Martina, Eleny, Pugačova, Magadaléna – majú výnimočné, lepšie ako v skutočnosti, vlastnosti)

-Charakterový typ (typizácia – stvárňuje jednu dominantnú črtu –reálnu, či už pozitívnu alebo negatívnu – lakomec, hypochonder, intrigán v Mollierových hrách)

-Sociálny typ (reprezentuje typ, vlastnosti svojej spoločenskej vrstvy – Otec Goriot, Jozef Mak, Tajovského postavy – Mamka Pôstková, Miško Čajka)

-Postava prechádzajúca z diela do diela - Rastignac

9. Povinní autori

Božena S. Timrová – Ťapákovci

Literárny druh: epika
Literárny žáner: kritická poviedka 
Idea: riešenie konfliktov medzi dvoma odlišnými názormi na život vyznieva jednoznačne z prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.
Literárne obdobie: 2. vlna realizmu v Slovenskej literatúre

Téma: kritika zaostalosti a lenivosti Ťapákovcov. 
Konflikt: Ťapákovci – Iľa, Iľa – Paľo, Anča – Mara 
Miesto a čas deja: dedina a dom Ťapákovcov, začiatok jari – začiatok leta 

Postavy: 
Iľa - kráľovná, manželka Paľa / Nepáči sa jej mľandravosť, lenivosť, apatia a domov Ťapákovcov.
Paľo - najstarší syn st. Ťapáka, Iľin manžel/ Flegmatik, lenivý, pokojný človek, ktorý nemal rád novoty´, spí v stodole 
Anča - zmija, Paľova sestra, ktorá je mrzáčka / v rannom detstve ju postihla lámka, preto nechodí len sedí, vyšíva čepce a nikto ju pre jej povahu nechce (preto sa nazýva zmija). Sestra Paľa, nemala rada Iľu.
Mišo - najmladší syn st. Ťapáka 
Jano Fuzákovie - bratanec Ťapákovcov 
Mara - manželka Jana Fuzáka 
Kata - slúžka u židov 
Zuza - manželka Čakaja 
Čakaj - ďalší súrodenec Ťapákovcov

Dej:

Príbeh poviedky Ťapákovci je formovaný jednoducho, je ľahko zrozumiteľný, zábavný a blízky jednoduchému človeku.Timrava v ňom opisuje rodinu Ťapákovcov, ktorá je typická svojou lenivosťou a nechuťou pracovať. Šestnásť členov tejto rodiny sa tlačí v malej chalupe a zjavne im to nevadí. Medzi sebou však majú gazdinú Iľu, ženu gazdu Paľa Ťapáka, ktorá absolvovala štúdia na škole v Sobote. Iľa sa všemožne snaží naučiť Ťapákovcov poriadku a hygiene. Keď zisťuje, že to nejde, rozhodne sa odísť slúžiť do rechtorovho domu. No predtým dá svojmu mužovi na výber. Buď ona alebo Ťapákovci. Paľovi, jej mužovi, je to jedno. O niekoľko týždňov neskôr je Iľa predvolaná k notárovi. Musí si vybrať medzi roľou slúžky alebo dedinskej babice. Vyberá si druhú možnosť, ale k Ťapákovcom sa už nevráti. Odchádza do rodičovského domu, kam po týždni prichádza aj Paľo. Ťapákovci sa zbavili Ili a naďalej žijú vo svojej chalupe. A Iľa s Paľom si žijú v novom veľkom dome. 

Alternatívne diela

R. Rolland: Peter a Lucie

Literárne obdobie: literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (francúzska)
Téma:Príbeh lásky dvoch dospievajúcich ľudí vo víre vojny.
Žáner: lyrická psychologická románová novela 
Idea: Láska a jej zmysel ako ostrý protiklad nezmyselnej vojny.
Forma:
 Novela, rozdelená na viac častí. Autor často používa prirovnania a opisy myšlienok hlavných postáv.
Rok vydania:1920 Genève 
Pierre et Luce
Motto: Ľudské srdce a láska je silnejšie ako nezmyselné zabíjanie.
Miesto a čas: počas 1. svetovej vojny v bombardovanom Paríži (streda večer 30. l. - Veľký piatok 29. 3.1918) 
Zhrnutie:
 Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorých vojna spojila a navždy kruto rozdelila. Protest proti vojne, proti zbytočným stratám -> odsúdenie nezmyselnosti vojny.
Hl. postavy:
Peter: Osemnásťročný študent z meštiackej rodiny, otec úradník
-zaoberá sa svojou dušou, cítením, melancholik a pesimista, snaží sa izolovať od vojny a problémov
Lucia: Bývalá študentka umeleckej školy, žije na predmestí Paríža s rozvedenou matkou, ktorá pracuje v muničnej továrni
- realistka, flegmatický prístup k práci, ale miluje život 
Filip: Petrov brat, bojuje na fronte, jeho srdce tvrdne vo vojne

Dej:
Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy 30. januára do 29. marca 1918. Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia - Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer 30. januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba.

Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah. Keď 29. marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola. 

E. Hemingway: Starec a more

-epická metafora o živote

-v roku 1954 získala Nobelovú cenu

-Téma: počas84 dní nechytí starec žiadnu rybu až na 85 veľkú rybu, ktorú ale na ceste naspäť zožerú žraloky. Vráti sa len s kostrou, no ľudia ho aj tak obdivujú.

-Idea: Autor vyzdvihuje človeka, jeho silu a vytrvalosť, cieľavedomosť, odhodlanie bojovať a nevzdávať sa.

Dej:

"Bol už starý, vzchádzal sám na loďke na lov do Golfského prúdu a teraz tomu bolo už osemdesiat štyri dní čo nechytil jedinú rybku." Tieto strohé slová, typické pre Hemigwaya, začínajú svetoznáme 
dielo "Starec a more". Uprostred mohutného Golfského prúdu sa nám pred očami objavuje obraz starého, osamelého rybára Santiaga, na starej, ošarpanej loďke. Je odhodlaný popasovať sa so silami prírody, s majestátnym oceánom i krutými, pažravými žralokmi. A hlavne je odhodlaný nevzdať sa. O jeho obdivuhodnej húževnatosti svedčí už sama skutočnosť, aj napriek tomu, že už 84 dní nechytil žiadnu rybu, stále znova a znova vychádza na more a je odhodlaný pokračovať.
Do štyridsiateho dňa chodieval na rybolov spolu s malým chlapcom Manolinom. V osemdesiaty piaty deň sa vydal na lov sám, tento deň mal byť dňom rozhodnutia o jeho ďalšom osude, o tom či je schopný ešte víťaziť nad starobou. A práve v tento deň, keď bol na love sám, ulovil veľmi ďaleko na mori najväčšiu rybu akú kedy chytil. Vedel, že ak ju dopraví domov, dlho nebude trpieť núdzu.

Na rybu sa vrhli žraloky a aj napriek odvážnemu a urputnému boju dovlečie do prístavu len ohlodanú kostru. Tu vyrastá otázka načo sa vlastne toľko snažil, veď aj tak utrpel porážku. Starec Santiago utrpel porážku, ale súčasne aj zvíťazil. Zvíťazil sám nad sebou, zvíťazil svojou pevnou vôľou a vytrvalosťou. Dokázal, že je ešte stále schopný bojovať a víťaziť s prírodou a jej nástrahami. Tým, že sa nevzdal potvrdil svoju ľudskú hodnotu, avšak budúcnosť patrí mladému chlapcovi. Témou diela sú životné osudy starého rybára Santiaga, ako symbolu všetkých ľudí.
Ideou je hlavná myšlienka: "Človeka možno poraziť, nie však zničiť.".

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#kratka poezia #slohové postupy v epickom diele #autorská koncepcia postáv #Epický čas

Vypracované maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.037 s.
Zavrieť reklamu