Lyrická poézia – druhy lyriky

Lyrická poézia – druhy lyriky

1 . Pojem lyrika

-jeden zo základných literárnych druhov

-typická forma je verš

-vyjadruje subjektívne autorove pocity, myšlienky, nálady,

-nemá dej (nerešpektuje časovú následnosť) – nesujetová

-konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku

-básnické (obrazné) pomenovania

-viazaná reč (rytmus, verš, rým, intonácia)

Znaky: nedejovosť, viazanosť, monologickosť, vyjadruje myšlienky, pocity, nálady autora, opisnosť/úvahovosť

2. Členenie druhov lyriky

-osobná/intímna - vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok,...Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.

-prírodná - vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.

-spoločenská/politická – pocity, myšlienky vyvolané spoločenskými príčinami (vojna, povstanie, ekonomické problémy)

-náboženská/meditatívna – pridržiava sa náboženskej tématiky, často využívaná na liturgické účely

-čistá lyrika – asociatívne texty ( predstavy )

3. Spoločenská lyrika a ľúbostná lyrika

-spoločenská – pocity, myšlienky vyvolané spoločenskými príčinami (vojna, povstanie, ekonomické problémy). Autor rieši problémy, ktoré sa ho vplyvom spoločnosti dotýkajú

-ľúbostná – vyčlenená z intímnej lyriky. Autor vyjadruje svoje pocity k žene

4. Básnický protiklad (kontrast), významový paralelizmus

Básnický protiklad – v bežnej komunikácii je protikladný význam slov vyjadrený antonymami (sú protikladné v každej súvislosti teplý(onedirection) - chladný). Básnicky protiklad je básnickou figúrou, proti sebe stoja 2 slová ktoré sú protikladom iba v kontexte danej básne

Významový paralelizmus – pararelizmus (rovnobežný=parallelos), štylistická figúra, ktorá sa zakladá na opakovaní rovnakých alebo podobných motívov, viet, myšlienok alebo slovných spojení. Prostredníctvom napr. prírody vyjadruje lyrický hrdina svoj vnútorný stav (prírodno-psychologický paralelizmus)

5. Rozdiel medzi sylabickým a sylabotonickým veršovým systémom

Sylabický veršový systém je založený len na rovnakom počtu slabík, zatiaľ čo v sylabotonickom sa ku rovnakému počtu slabík pridáva aj pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík

6. Povinní autori a diela

Andrej Sládkovič – Marína

Literárny druh: veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre 
Literárny žáner: lyricko-epická skladba 
Téma: krásy, lásky k žene a lásky k vlasti 
Idea: autor v tomto diele prišiel na tematiku slovanskej vzájomnosti, lásky k vlasti a národu; odzrkadľuje sa tu tiež problém vzťahov medzi mladými ľuďmi v rozvíjajúcej sa kapitalistickej spoločnosti 
Kompozícia: 291 slôh po 10 veršov 
Hlavné postavy: 
Autor – zamilovaný mladík, básnik 
Marína – rúča dievka; autorova životná láska 
Dej: Sládkovič ako štiavnický lýceista sa zaľúbil do Márie Pišlovej. Ona opätovala jeho city, ale keď študoval v Halle, rodičia ju donútili vydať sa za druhého. Sládkovič pod týmto dojmom a možnosťou straty Márie začal písať verše. Dôveruje v jej lásku a vernosť, ktorú nezlomia nijaké nástrahy. Keď rodičia predsa donútili Máriu vydať sa za bohatého pernikára, Sládkovič do pôvodnej osnovy skladby vsunul pochmúrne, baladické zložky. Básnik prekováva žiaľ, víťazí v ňom vôľa a povinnosť k životu. V jeho záverečných slohách už niet trpkosti, ale len bláznivá spomienka krásnej lásky; Zároveň rieši svoj vzťah k otázkam vlastenectva, mravnosti a vôbec k životnej problematike. 
Jazykový plán: používa prevažne metafory; epitetá, prirovnania… 

Ivan Krasko

Otcova roľa

1. STROFA: Vyjadruje pokoj. Je tu pochmúrna nálada, návrat domov.
2. STROFA: Zdá sa mu, že vedľa kráča jeho otec, starý vekom. Je rád, že prišiel, ale má výčitky, že opustil vlasť.
3. STROFA: Otcova roľa – domov. Útlak a ťažká práca v minulosti.
4. STROFA: Autor v sebe priznáva tuláka – vlasť ho potrebuje.
5. STROFA: V autorovi dozrieva túžba pomôcť. Kladie si otázku, či má nejakú nádej.

- Téma: Spomienky autora na rodný kraj. Boj proti útlaku slovenského ľudu.

- Formálny rozbor: 3 osemveršové strofy, 2 štvorveršové strofy.

- Jazyková forma: poézia.

Topole

- Jazyková forma: poézia.

- Rytmus: voľný veršový systém. Básnik neuplatňuje rytmus.

- Literárny žáner: lyrická báseň-

- Básnik využíva veršový presah – Myšlienka z jedného verša pokračuje v druhom verši.

- Téma: Samota, smútok, bolesť.

Symboly:

- Topole: veľké, čierne, bez lístia, nahé. Symbolizujú negatívne pocity básnika.

- Nirvána – útok z reality, od problémov.

- Havran – je čierny. Vyjadruje negatívne pocity.

Už je pozde

obraz prírody, stav duše -tichý, čakajúci, stiesnený; použitie lexikálnych bohemizmov -pozde, pozdný, zrovna, siný, obličaj – je neskoro na zmenenie situácie, láska ostáva nenaplnená lebo básnika niečo zabrzdilo – pocit viny za to; symboly: mraky – zašlá láska, mesiac – láska, tiene – neplnohodnotní ľudia, trúbenie hlásnika – volanie po láske; opäť využíva prír. motívy, prežíva pesimistické obdobie

Jehovah

je to starožidovský boh zla -vzýva ho, aby potrestal tých, ktorí sa nechali utláčať, tých, ktorí boli pasívni, ktorí sa priživovali na úkor národa, proti tým, ktorí sa odnárodňujú

-potrestať zbabelosť, pasivitu, príživníkov – nezaslúžia si byť členmi tohto národa

-potrestať tých, ktorí si za to môžu (nie Maďarov, ale nás), „pripozdieva sa“ale ešte je čas na záchranu

Zmráka sa

Uvedomuje si svoju starobu, hodnotí svoj život, vyčíta si, že svoje ciele nedokončil lebo už nemal síl, v zhone života zabudol na svoje predsavzatia, ktoré si dal v mladosti. V starobe už na ich naplnenie nemá dostatok síl. Je to najpesimistickejšia báseň, staroba v ňom vyvoláva úplnú rezignáciu.

Otrok

Cíti sa byť súčasťou utláčaného a zotročeného národa. Štylizuje sa do postavy otroka. Poukazuje na to, že útlak tohto národa trvá už veľmi dlho. Je pokorený, ponížený, zatiaľ má symbolický skrivený chrbát, pretože aj keď národ chce bojovať a vzbúriť sa, uvedomuje si že ešte nie je vhodná doba. Využíva tu symboliku poplašného zvona, ktorý zazvoní na vzburu, dovtedy sa národ bude pripravovať. Potom bude národ slobodný a šťastný, pomstí sa vykorisťovateľom.