Dramatická literatúra - komická dráma

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 04.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 008 slov
Počet zobrazení: 4 367
Tlačení: 233
Uložení: 323

Dramatická literatúra - komická dráma

1. Pojmy: komédia (veselohra), fraška

Komédia:

- (gréc. kómódiá - veselý sprievod, oide - spev)

- dramatický žáner, podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka

- situačná a slovná komika

- repliky sú kratšie, menej rétorické

- víťazstvá lepších, šikovnejších, prehra hlupákov

Veselohra:

- novodobá komédia, zakladá sa na humore prostredníctvom žartu a situačnej komiky

- od komédie sa líši tým, že postavy vedia o svojej smiešnosti, preto si strieľajú aj zo seba, v komédii sa tvária vážne, ich činy sú ale malicherné, smiešne

- stavia do pozornosti jednoduchého človeka, prostého, ktorý sa dostáva do smiešnych situácií bez vlastného pričinenia 

Fraška:

- (franc. farce - žart)

- druh komédie, v ktorej prevláda situačná komika a hrubší humor, zveličovanie, karikatúra

- obyčajné riešenie problémov, ktoré samy od seba vyvolávajú smiech

- expresívne slová - nadávky, nespisovné slová, vtipy, slovné hračky

- neviazaná reč

- zosmiešňuje sa charakter postáv, zmýšľanie, kontrast

2. Humor a hyperbola

Humor – spôsobuje smiech

Hyperbola - zveličovanie

3. Druhy komiky

- situačná

- slovná

- charakterová

4. Charakterový typ postavy

- postava, ktorá znázorňuje jednu dominantnú charakterovú vlastnosť

- využíva hyperbolu

- typizácia - stvárňuje jednu dominantnú črtu - reálnu, pozitívnu alebo negatívnu

  1. J.Palárik

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (obdobie medzi romantizmom a realizmom, pomaďarčovanie šľachty, ľudové tradície a zvyky, idealizácia),

Ján Palárik(1822-1870) patrí do obdobia medzi romantizmom a realizmom, sú to aj matičné roky, lebo v tom čase existovala Matica slovenská(1863-1875). Vyštudoval teológiu, filozofiu, literatúru, jazyky. Zapájal sa aj do politiky ako predstaviteľ Novej školy, ktorá propagovala spoluprácu s Maďarmi v Uhorsku.
Tvorba: veselohry: Drotár, Inkognito a Zmierenie...

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Žáner: veselohra
Vonkajšia kompozícia: 3 dejstvá
Vnútorná kompozícia: 

- expozícia: zoznámenie sa s postavami a vzťahmi medzi nimi
- kolízia: oznámenie príchodu budúceho mladoženícha a zámena postáv grófky a jej spoločnice
- kríza: Rohon vyznáva lásku nepravej grófke, barón žiada o ruku nepravé dievča z ľudu
- rozuzlenie: vysvetlenie situácie, účasť na dožinkovej slávnosti

Cieľom autora bolo poukázať na toleranciu a zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi a medzispoločenskými vrstvami(šľachta, inteligencia, ľud). Autor žil v období silnej maďarizácie v Uhorsku, a preto oslavuje vlastenectvo, úctu k jazyku.

Postavy:
Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vlastenca, hrdo sa hlási k slovenskému národu, ale pozná aj cudzie jazyky. Je vzdelaná, bystrá, sebavedomá, neponižuje sa pred šľachtou, hrá na klavíri. Je spoločníčkou grófky.
Grófka Elisa Hrabovská – sirota, od detstva je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým. Je krásna, milá, láskavá k služobníctvu i k ľudu. Pod vplyvom Miluše hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu( v skutočnosti v tom období boli šľachta aj mešťania odnárodnení, hlásili sa k Maďarom) 
Barón Ľudovít Kostrovický - snúbenec Elisy, študoval v Budapešti, hlási sa k maďarskému národu, hoci má slovenský pôvod. Inak je priateľský, v citoch úprimný, dáva prednosť láske pred majetkom 
Zememerač Rohon – priateľ Ľudovíta, pôvodom Slovák, ale počas štúdií sa pomaďarčil. Pod vplyvom Miluše sa vracia k slovenským koreňom 
Capková – komorná grófky, namyslená, nesympatická slúžka, drží si odstup od ostatného služobníctva i od ľudu

Dej: Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka sľúbi pomoc. Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec. Obe mladé ženy Elisa i Miluša sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za Milušu. 
Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté, čo ženy, zamenia si úlohy.Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky. Od grófa si vyslúži prezývku panslávka(je to dobové označenie pre národne uvedomelého Slováka). Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku. Miluša sa mu prizná, že ona nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka neodhalí ešte svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti(to je ľudová slávnosť po pozbieraní úrody) sa objaví v kroji ako predstaviteľka ľudu. Barón je ochotný sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho manžela.

Moliére: Lakomec

Literárny druh: dráma 
Žáner: divadelná hra - komédia
Kompozícia: Hra sa člení na 5 dejstiev, pri čom sa každé člení na niekoľko výstupov. 
Téma: Život lakomého úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze, pri čom šetrí nielen na svojom služobníctve, ale aj na svojich deťoch. 
Idea: Láska napokon zvíťazí nad všetkým; lakomého človeka môžu k činom posunúť iba peniaze.

Postavy:
Harpagon – Kleantov a Elizin otec zalúbený do Mariany
Kleant – Harpagonov syn, Marianin milý
Eliza – Harpagonova dcéra, Valérova milá
Valér – Anzelmov syn, Elizin milý
Mariana – Kleantova milá, Harpagonova vyvolená
Anzelm – Valérov a Marianin otec
Frozína – dohadzovacka
Jakub – Harpagonov kuchár a kociš
Šidlo – Kleantov sluha
Pani Klaudia – Harpagonova slúžka
Ovsík, Trieska – Harpagonovi lokaji
Policajný komisár a jeho pisár

Dej:
Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. 

Jeho dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobit jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona o tom, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj pácia starší muži. Frozína takisto presviedča Marianu o tom, že jej starý ženích čoskoro i tak umrie a ona ostane bohatou vdovou. Harpagon pozve hostí na veceru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, co je hlavnou podstatou tejto hostiny. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prste, za co sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Napokon sa Kleant prizná otcovi že miluje Marianu. Harpagon však trvá na tom, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Kleantovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze, po čom chce dať nešťastný Harpagon všetkých vrátane seba obesiť, ak ukradnuté peniaze nenájde. Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmove deti dá súhlas na ich svadby s Kleantom a Elizou. Je to najmä preto, že svadby budú na Anzelmove náklady. Takto sa hra Lakomec koncí...

Jean Baptiste Poquelin Moliére:
Narodil sa v roku 1622 vo Francúzsku. Napriek protestom svojho otca sa dal na divadlo. Neskôr dokonca založil vlastnú divadelnú spoločnosť. Kvôli zosmiešňovaniu rôznych vrstiev mešťanov, šľachty i cirkvi sa celý život stretával s problémami. Viacero jeho hier vyvolalo pohoršenie vrstiev, ktoré parodizoval. Je považovaný za najvplyvnejšieho európskeho autora komédií. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Lakomec, Tartuffe, Mizantrop, Škola žien, Zdravý nemocný a mnoho iných. Zomrel v roku 1673.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu