Krátka epická próza – nespoľahlivý rozprávač

Krátka epická próza – nespoľahlivý rozprávač

1. Formy rozprávača – dvojaký spôsob rozprávania

Ja –rozprávanie ( v 1.osobe )

On – rozprávanie ( v 3.osobe )

2. Typy rozprávača – podľa vzťahu k postavám

 -autorský–vševediaci, rozvíja príbeh, opisuje, komentuje, uvádza reč postáva, zobrazuje prostredie. Pozerá na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postavy zvonka aj zvnútra, vyostruje konflikty medzi postavami. Rozprávanie je v 3. os. sg.,

- personálny (klasický)–subjektívny, tiež vševediaci, ale zvyčajne sa sústreďuje len na jednu postavu, ktorá sa vyvíja v priebehu deja. Rozprávanie je v 3. os. sg.

- priamy–úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela. Často prerozpráva príbeh v 1. os. sg., akoby ho on sám zažil = ja-rozprávanie. V tomto rozprávaní sonduje vnútro postavy – teda seba, dej je spomaľovaný opismi a úvahami,

-nespoľahlivý rozprávač - Je to rozprávač v literatúre, divadle či filme ktorého dôveryhodnosť a uhol pohľadu bol vážne narušený. Je to falošný rozprávač. Autor môže mať veľa dôvodov na to aby vytvoril tohto rozprávača, zvyčajne na oklamanie a podvedenie čitateľov alebo publika. Nespoľahlivý rozprávači sa väčšinou vyskytujú v prvej osobe(ja- rozprávaní)ale niekedy môžu byť aj v er- rozprávaní. Vo všetkých prípadoch rozprávača prvej osoby rozprávač slúži ako filter udalostí. Čo rozprávač nevie alebo nepozoruje nemôže byť vysvetlené čitateľovi. Nerozpráva v duchu diela, ale je s ním v rozpore. Niekedy však čitateľ verí že rozprávač je dosť informovaný a pravdovravný aby čitateľom presne predostrel príbeh. V prípade nespoľahlivého rozprávača má čitateľ dôvod prečo neveriť tomu čo rozprávač tvrdí. Jeho popis udalosti sa zdá byť chybný, neobjektívny, skreslený alebo sa onak odchyľuje od správneho pochopenia zdieľaných udalostí medzi čitateľom a skrytým autorom. Rozpor medzi pohľadom na udalosti nespoľahlivého rozprávača a čitateľa vytvára pocit irónie. Tento termín bol vytvorený v roku 1961 WAYNE C. BOOTHOM .Termín nemusí hneď znamenať , že rozprávač je vlastne nedôveryhodný alebo chorobný klamár (aj keď to môže byť pravda v niektorých prípadoch).

Rozprávač môže byť nespoľahlivý z mnohých dôvodov. Niektoré typické scenáre sú:

• Rozprávač môže byť dramaticky odlišný veku než ľudia v príbehu. Napríklad ako dieťa, sa snaží vysvetliť konanie dospelých 
• Rozprávač môže mať predsudky o rase, triede či pohlavií
• Rozprávač môže mať nízku inteligenciu
• Rozprávač môže trpieť halucináciami, alebo demenciou
• Rozprávač môže mať vadu osobnosti, ako sú chorobné klamstvo alebo narcismus

3. Vnútorný monológ postavy

Funkcia :

-úvahový vnútorný monológ – uvažuje čo robiť

-spomienkový vnútorný monológ – retrospektívny, spomínanie

-dejový vnútorný monológ – posúva dej, stane sa rozprávačom

Spôsoby vyjadrenie vnútorného monológu:

-nevlastná priama reč – postava používa 1. osobu sg, môže byť: uvedená (je vyčlenená z textu), neuvedená (nemá uvádzaciu vetu) / Ako chutí moc

- polopriama reč – postava si to myslí ale hovorí to za ňu autor v 3. osobe sg / Jozef Mak

4. Odlíšenie vnútorného monológu od vnútornej repliky postavy

Keď je to v úvodzovkách tak je to vnútorná replika (??)

5. Povinní autori a diela

Timravá – Ťapákovci

Literárny druh:epika
Literárny žáner:kritická poviedka 
Idea: riešenie konfliktov medzi dvoma odlišnými názormi na život vyznieva jednoznačne z prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.
Literárne obdobie: 2. vlna realizmu v Slovenskej literatúre

Téma: kritika zaostalosti a lenivosti Ťapákovcov. 
Konflikt: Ťapákovci – Iľa, Iľa – Paľo, Anča – Mara 
Miesto a čas deja:dedina a dom Ťapákovcov, začiatok jari – začiatok leta 

Postavy:
Iľa - kráľovná, manželka Paľa / Nepáči sa jej mľandravosť, lenivosť, apatia a domov Ťapákovcov.
Paľo - najstarší syn st. Ťapáka, Iľin manžel/ Flegmatik, lenivý, pokojný človek, ktorý nemal rád novoty´, spí v stodole 
Anča - zmija, Paľova sestra, ktorá je mrzáčka / v rannom detstve ju postihla lámka, preto nechodí len sedí, vyšíva čepce a nikto ju pre jej povahu nechce (preto sa nazýva zmija). Sestra Paľa, nemala rada Iľu.
Mišo - najmladší syn st. Ťapáka 
Jano Fuzákovie - bratanec Ťapákovcov 
Mara - manželka Jana Fuzáka 
Kata - slúžka u židov 
Zuza - manželka Čakaja 
Čakaj - ďalší súrodenec Ťapákovcov

Dej:

Príbeh poviedky Ťapákovci je formovaný jednoducho,je ľahko zrozumitelný, zábavný a blízky jednoduchému človeku.Timrava v ňom opisuje rodinu Ťapákovcov,ktorá je typická svojou lenivosťou a nechuťou pracovať. Šestnásť členov tejto rodiny sa tlačí v malej chalupe a zjavne im to nevadí. Medzi sebou však majú gazdinú Iľu, ženu gazdu Paľa Ťapáka, ktorá absolvovala štúdia na škole v Sobote. Iľa sa všemožne snaží naučiť Ťapákovcov poriadku a hygiene. Keď zisťuje, že to nejde, rozhodne sa odísť slúžiť do rechtorovho domu. No predtým dá svojmu mužovi na výber.Buď ona alebo Ťapákovci. Paľovi, jej mužovi, je to jedno. O niekoľko týždňov neskôr je Iľa predvolaná k notárovi.Musí si vybrať medzi roľou slúžky alebo dedinskej babice. Vyberá si druhú možnosť, ale k Ťapákovcom sa už nevráti. Odchádza do rodičovského domu, kam po týždni prichádza aj Paľo. Ťapákovci sa zbavili Ili a naďalej žijú vo svojej chalupe. A Iľa s Paľom si žijú v novom veľkom dome. 

Tajovský – Maco Mlieč

Autor v Macovi Mliečovi zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším.

Útvar:

kriticko – realistická poviedka

Kompozícia: 3 časti

1.časť: Maco Mlieč sa stretáva s rozprávačom.

2.časť: Rozprávač vysvetľuje dané stretnutie s hlavnou postavou.

3.časť: Autor vykresľuje život Maca Mlieča.

Hlavná postava: Maco Mlieč

Vedľajšie postavy: rozprávač, notár, gazda, gazdiná, paholci, sluhovia

Maco Mlieč: Prezývaný starým Mliečnikom. Od mladého veku pracoval u gazdu za trochu jedla, ošatenie a tabak. Je špinavý, nahluchlý, nasprostastý a nestará sa o seba. Má rád svoju prácu. Bol mocný a robotný ako koník. Je pravda, že ani čela nemal, oči ako myš, nos ako gombička a celý pretiahnutý; len líca mal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú. Vlasy ako jež a hrdzavé, uší skoro nič.

Obsah:

Rozprávač sa stretáva s Macom, ktorý pásol kravy. Rozprávajú sa o Macovej robote, o tom ako dlho už pracuje u gazdu, koľko má rokov, akú má plácu. Starý Mliečnik je so svojou robotou spokojný, je rád, že má kde bývať, že dostane jedlo, šaty a kúsok tabaku do fajky.Maco Mlieč ako osemnásťročný prišiel k majetnému gazdovi za paholka ku koňom. Keď mu pomreli rodičia, chcel sa oženiť, ale za takého mrzáka nechcela ísť ani jedna dievka. Ako mládenec si holil celú tvár, vlasy začesával a dával podstrihovať. Ale prešlo niekoľko rokov, čím ďalej, tým viac sa zanedbával.Tak vyše dvadsať rokov Maco bol pri koňoch. Rád ich opatroval, ako svoje vlastné. Vozieval gazdu aj gazdinú do poľa, na lúky. Maco sa tak stal panským kočišom a sedliackym paholkom.Raz podvečer šiel po gazdu do mesta, kone sa mu splašili a Maco si zlomil nohu.

Kedže na nohu kríval, začal robiť pri voloch. No o pár rokov nevládal už ani pri voloch, a tak ho gazda dal ku kravám. V jeseni spával na poli i doma. Nikomu sa neponosoval, že mu dych počalo stavať a v nohe ho štiepalo. Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v telínci bola. Vedel, že už nebude dlho žiť, a preto sa chcel s gazdom vyrovnať. Chcel gazdovi splatiť to, že posledné dni len ležal a svoju robotu neporobil. No sám gazda mal voči Macovi dlh. On však žiadne peniaze nechcel, len chcel, aby mu poriadny pohreb vystrojili a na cintoríne pochovali. Výrazným momentom je, že Maco ďakuje gazdovi za všetko čo pre neho urobil a bozká mu ruku.Autor v diele zvýraznil záujem o vnútorný život prostého človeka a zameral sa na sociálnu problematiku najnižších ľudových vrstiev. Autor zobrazil každodennú prácu hlavného hrdinu a preniká do jeho psychiky.