Lyrická poézia – voľný verš

Lyrická poézia – voľný verš

1. Voľný verš

1. Charakteristika VV:

– Všeobecne sa tak označuje nemetrický verš, ktorý nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme. Nie je preň charakteristický záväzný počet slabík vo veršoch, ani pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. Voľný verš vystačí s istým minimom prvkov tvoriacich rytmus.

– je protiklad viazaného verša

– obdobie literárnej moderny a avangardy

– Krasko – revolučný prevrat v poézii

– cieľ: oslobodiť básnika a jeho tvorivosť od zaužívaných pravidiel

– intonácia

– veršový presah

1. Znaky VV:

– intonácia

– veršový presah

– nemá pravidelnú veršovú a strofickú výstavbu

– nemá pravidelný rytmus ani rým

– má veršový presah ( veta pokračuje v 2. Verši )

– moment sklamaného očakávania ( pri vnímaní básne očakávame opakovanie rytmickú prvku, ale nepríde )

– premenlivosť metrického impulzu

– Vynecháva sa interpunkcia ( často )

2. Rytmotvorné činitele vo VV

Intonácia – Prvoradým metrickým impulzom je veršová intonácia, vyplývajúca z fonológie vety, dôležité je tempo a výraznejšie sa prejavuje funkcia presahu ako prostriedok významotvorného zdôrazňovania.

Opakovacia figúry,

Medziveršové pauzy,

Dôrazové vrcholy

3. Pojmy impresionizmus a senzualizmus´

Impresionizmus:

• Francúzsky smer 19. storočia.
• Pôvodne vznikol ako hudobný a výtvarný smer.
• Z latinského slova impressio – dojem.
• Odmietal reálne zobrazenie sveta a skutočnosti.
• Dôraz kládol na zachytenie dojmu, ktorý istý objekt vyvoláva, na zachytenie atmosféry.
• Impresionisti veľmi často zachytávali svetlo, istú chvíľu, moment, okamih.
• Málokedy pracovali v interiéry, odmietali ateliérovú tvorbu, presúvali sa do prírody, pracovali v plenéri (v krajine).
• Chvíľu, okamih zachytávali aj básnici, zameriavali sa najmä na zachytenie jej prchavosti.
• Snažia sa zachytiť aj sluchové a zrakové dojmy napr. z krajiny.
• Lyrici chápali slovo ako hudobný element a zdôrazňovali hudobnosť verša.
• Maliari pri ich zachytávaní využívali zaujímavú techniku – pointilizmus (bodkovacia technika) spojená s výraznou farebnosťou (E. Manet – Raňajky v tráve, R. Degas – Modré tanečnice).
• Veľmi silný vplyv v tvorbe impresionistov mal senzualizmus – filozofický smer, ktorý tvrdí, že svet sa dá spoznávať pomocou zmyslov, zachytiť pomocou výrazov označujúcich zvuky, farby,...
• Impresionisti výrazne pracovali s tzv. synestéziou.
• Názov syntézia pochádza z gréckeho slova syn – spolu, aistesis – vnem, spája nezlučiteľné zmyslové vnemy, napr. chuť a čuch.
• Využíva veľmi nezvyčajné prirovnania – široká ako noc, široká ako jas, ... 

Senzualizmus (zmyslový princíp)

• pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
• vnímanie chvíľkových vnemov a (radostných) pocitov všetkými zmyslami.
• Čitateľ vníma text pomocou svojich zmyslov, ( prostredníctvom rôznych umeleckých prostriedkov )

4. Reflexívna lyrika, duchová lyrika

1. Úvahová ( reflexívna ) lyrika

– básnik v nej uvažuje, zamýšľa sa tým , čo sa ho bezprostredne dotýka čo ho trápi.

– dominantný je výkladový ( úvahový ) slohový postup

– úvahy nad životom, rôznymi témami

– Autorský zážitok, autorské skúsenosti

– metafory, kontrast..

1. Duchovná ( náboženská ) lyrika

– duchovná: pridržiava sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, slabší záujem autorov o osobnú sociálnu a národnú problematiku, má pochmúrny tón

– náboženská: používa sa na liturgické účely

5. Povinní autori

Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek )

• avantgardný básnik
• VITALIZMUS – je filozofický a literárny smer. Rozvíja kult zmyslov, radosť zo života, z existencie človeka. Oslavuje láska, krásu, radosť. Verše sú melodické a stroficky uvoľnené
• Extrovert

Cválajúce dni

• je polytematická básnická zbierka vyjadrujúca pocity mladej generácie (divokí jazdci – dychtiví, netrpezlivý, ochotní riskovať, stali sa metaforou MLADOSTI, NESPÚTANOSTI, SEBAVEDOMIA, a života vôbec). Využíva spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá viedla k nepravidelnosti formy a hravosti.

Bujní žrebci, neosedlaní

— nezasiahne ich blesk —

ženú sa vpred,

ženú sa vpred,

kopyty rozbíjajú lebky

a nechávajú za sebou

dokaličené ľudské mŕtvoly.

Stepilí cowboyi

nad konské hrivy sklonení

sedia na pariacich sa chrbtoch

a stískajú ich koleny

kŕčovite.

Hurrá, hurrá!

Z cesty nám!!

Pádime!            

Nevidíte?

Krasojazdcov sú stá,

divákov milióny.

Tie stá však jazdia ponad dómy,

ponad parížsku Notre Dame

a preskakujú Oceán,

ženú sa krkolomným cvalom

že nestihne ich ani Parom

chcú prelietať

zo stálic na stálice

presedlať na Lucifera šiju,

vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén,

možno: vo večnú energiu. 

My mladí, jarí šarvanci

ktorí sme život — svoju milú —            

objali prvom pri tanci,

sme celým dúškom živí —

my sme tí jazdci diví!

Sedíme na paripách:            

uháňajúcich dňoch,

a pevne držíme sa hrivy —

nič nevadí, že niektorý

pri skoku ponad piliere

oceľového mosta

drží sa už len chvosta.

Nemôžme znať, či nespadneme

a nezlomíme väz —

lež nechceme sa predsa vtopiť

v to driemajúce ľudské plemä

v zakliaty živý les.

Dej tejto básne sa odohráva na bojisku. Vystupuje tu veľa postáv, nevystupujú však jednotlivo, ale ako skupina- vojaci a ostatní ľudia. V básni je bojová atmosféra, vojaci si myslia že sú silní a že sa môžu vyvyšovať nad ostatných. Básnik rozpráva o vojakoch, ešte nezaučených, ktorí sa vrhnú do boja a zabíjajú stovky ľudí. Zdatní chlapci, sediaci na koňoch, kričia: „Hurá, choďte z cesty! Ideme, nevidíte?“ Vojakov je veľmi veľa, ale ostatných ľudí oveľa viac. Bežia rýchlo, nikto ich nedobehne. Chcú niečo dosiahnuť. Autor opisuje ich energiu a odhodlanosť.
„My, mladí, jarní šarvanci, ktorí sme život- svoju milú- objali prvom pri tanci....“ – tu autor opisuje nás, mladých ľudí. Opisuje našu energiu aj to, akí sme živí, ako si vychutnávame život. Prekonávame rôzne prekážky a aj keď sa občas potkneme, nakoniec to pevne ustojíme.

V tejto básni boli použité:

TRÓPY:

Epiteton: bujní žrebci, neosedlaný žrebci, ľudské mŕtvoly, stepilí cowboyi, konské hrivy, krkolomný cval, večná energia, mladí jarní šarvanci, jazdci diví, oceľový most, driemajúce ľudské plamä, zakliaty živý les.

Personifikácia: pariace sa chrbty, uháňajúce dni. 

Metafora: drží sa už len chvosta.

FIGÚRY:

Anafora: (je to opakovanie slov na začiatku veršov) ženú sa vpred, ženú sa vpred.

Aliterácia: Nič Nevadí že Niektorý...., Pri skoku Ponad Piliere.

Epizeuxa: hurá, hurá...,

Téma: Básnik v tejto básni charakterizuje zhon, pohyb, neskúsenosť. Opisuje mladých nespútaných ľudí, odhodlaných niečo robiť, je ich dosť, len tých, čo sa prizerajú je oveľa viac. Charakterizuje ich láska k životu, neboja sa ani smrti, nechcú žiť pasívne.

Idea: mala poukázať na životný elán mladej generácie, chuť žiť, dravosť a energiu mladých ľudí.

DECEMBER

Literárny druh: lyrika

Literárny žáner: báseň

Literárne obdobie: literatúra po roku 1945

Téma: viditeľná krása zasneženej Bratislavy

Idea: krása a harmónia prostredia

Jazyk a štýl: umelecký

Epiteton: roztratená kytica

Personifikácia: všetko ide peši

Metafora: obloky žiaria

Vonkajšia kompozícia: báseň

Vnútorná kompozícia: 5 strof

1. strofa- 6 veršov
2. strofa- 14 veršov
3. strofa- 9 veršov
4. strofa- 13 veršov
5. strofa- 9 veršov

Makrokompozícia: opis

Mikrokompozícia: odsek 

Emil Boleslav Lukáč

• avantgardný básnik ( medzivojnový )
• NEOSYMBOLIZMUS (nadväzuje na prekliatych básnikov napr. Kraska )- pod vplyvom svetových symbolistov – motívy smútku, bolesti, tragika, skepsa, pesimizmus, vážne nadčasové problémy, náročná poézia subjektívno – meditatívneho charakteru Znaky: 1. Pesimizmus, 2. Osamelosť, 3.vystupuje tam lyrický subjekt, 4. využíva sa metaforická básnická reč, 5. Symboly.
• DOLORIZMUS ( BOLESTINSTVO ) – (tal. doloroso = bolestne, smutne) poézia smútku, pesimizmu a bolesti

V chráme svätej Magdalény

• Odohráva sa to vo Francúzskom prostredí
• Písané to je v Biblickej Češtine, využité latinské modlitby
• Lyrický hrdina, ktorý trpí
• Tri časti má báseň
• Je vo Francúzskom prostredí a cíti sa ako cudzinec (paradox).
• Voľný verš, nostalgia, melancholia
• Kontrast ( bohatstvo – chudoba, mesto – dedina, cudzina – domov, svet – Slovensko )

Polnočná pieseň

Je to ukážka reflexívnej úvahovej lyriky.

– sú tam paradoxy

Je to o Vianociach ale je tam aj niečo iné a pochmúrne.

čierna ozvena, z rozsievačských výšin, krvilačný rým – epiteton (básnický prívlastok)

– používa voľný verš

– má rôzny počet slabík vo verši 

Rudolf Dilong

– bol kňaz – vnímal to ako osud

– zúčastnil sa 2. svetovej vojny na východnom fronte

– emigroval do Talianska a potom do Ameriky (1945)

– zomrel v emigrácii

– mal kontroverzné zbierky (na to že bol kňaz) 

Orodovnica

Tu som Ťa našiel v plátne rolí,
kde zrak Tvoj pätou ticha stráži
klasy a žeň,
ó, Dome Boží, dovoľ v plachom poli,
abych Ťa chválil, ako škovran v raži
slnečný deň.

Studnica milosti, Orodovnica,
skloň jasné čelo k raži zrelej
s oblohou modravou,
keď som sa zatúlal sem, hľadajúc Ťa
po celom dni, po noci celej
a s dušou boľavou.

• Prosby
• Prírodné motívy