Lyrická poézia – voľný verš

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 04.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 258 slov
Počet zobrazení: 10 015
Tlačení: 457
Uložení: 460

Lyrická poézia – voľný verš 

1. Voľný verš

  1. Charakteristika VV:

- Všeobecne sa tak označuje nemetrický verš, ktorý nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme. Nie je preň charakteristický záväzný počet slabík vo veršoch, ani pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. Voľný verš vystačí s istým minimom prvkov tvoriacich rytmus.

- je protiklad viazaného verša

- obdobie literárnej moderny a avangardy

- Krasko – revolučný prevrat v poézii

- cieľ: oslobodiť básnika a jeho tvorivosť od zaužívaných pravidiel

- intonácia

- veršový presah

 

  1. Znaky VV:

- intonácia

- veršový presah

- nemá pravidelnú veršovú a strofickú výstavbu

- nemá pravidelný rytmus ani rým

- má veršový presah ( veta pokračuje v 2. Verši )

- moment sklamaného očakávania ( pri vnímaní básne očakávame opakovanie rytmickú prvku, ale nepríde )

- premenlivosť metrického impulzu

- Vynecháva sa interpunkcia ( často )

2. Rytmotvorné činitele vo VV

Intonácia - Prvoradým metrickým impulzom je veršová intonácia, vyplývajúca z fonológie vety, dôležité je tempo a výraznejšie sa prejavuje funkcia presahu ako prostriedok významotvorného zdôrazňovania.

Opakovacia figúry,

Medziveršové pauzy,

Dôrazové vrcholy

3. Pojmy impresionizmus a senzualizmus´

Impresionizmus:

  • Francúzsky smer 19. storočia.
  • Pôvodne vznikol ako hudobný a výtvarný smer.
  • Z latinského slova impressio – dojem.
  • Odmietal reálne zobrazenie sveta a skutočnosti.
  • Dôraz kládol na zachytenie dojmu, ktorý istý objekt vyvoláva, na zachytenie atmosféry.
  • Impresionisti veľmi často zachytávali svetlo, istú chvíľu, moment, okamih.
  • Málokedy pracovali v interiéry, odmietali ateliérovú tvorbu, presúvali sa do prírody, pracovali v plenéri (v krajine).
  • Chvíľu, okamih zachytávali aj básnici, zameriavali sa najmä na zachytenie jej prchavosti.
  • Snažia sa zachytiť aj sluchové a zrakové dojmy napr. z krajiny.
  • Lyrici chápali slovo ako hudobný element a zdôrazňovali hudobnosť verša.
  • Maliari pri ich zachytávaní využívali zaujímavú techniku – pointilizmus (bodkovacia technika) spojená s výraznou farebnosťou (E. Manet – Raňajky v tráve, R. Degas – Modré tanečnice).
  • Veľmi silný vplyv v tvorbe impresionistov mal senzualizmus – filozofický smer, ktorý tvrdí, že svet sa dá spoznávať pomocou zmyslov, zachytiť pomocou výrazov označujúcich zvuky, farby,...
  • Impresionisti výrazne pracovali s tzv. synestéziou.
  • Názov syntézia pochádza z gréckeho slova syn – spolu, aistesis – vnem, spája nezlučiteľné zmyslové vnemy, napr. chuť a čuch.
  • Využíva veľmi nezvyčajné prirovnania – široká ako noc, široká ako jas, ... 

Senzualizmus (zmyslový princíp)

  • pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
  • vnímanie chvíľkových vnemov a (radostných) pocitov všetkými zmyslami.
  • Čitateľ vníma text pomocou svojich zmyslov, ( prostredníctvom rôznych umeleckých prostriedkov )

4. Reflexívna lyrika, duchová lyrika 

  1. Úvahová ( reflexívna ) lyrika

- básnik v nej uvažuje, zamýšľa sa tým , čo sa ho bezprostredne dotýka čo ho trápi.

- dominantný je výkladový ( úvahový ) slohový postup

- úvahy nad životom, rôznymi témami

- Autorský zážitok, autorské skúsenosti

- metafory, kontrast..

  1. Duchovná ( náboženská ) lyrika 

- duchovná:  pridržiava sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, slabší záujem autorov o osobnú sociálnu a národnú problematiku, má pochmúrny tón

- náboženská: používa sa na liturgické účely

 

5. Povinní autori

Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek )

 

  • avantgardný básnik
  • VITALIZMUS – je filozofický a literárny smer. Rozvíja kult zmyslov, radosť zo života, z existencie človeka. Oslavuje láska, krásu, radosť. Verše sú melodické a stroficky uvoľnené
  • Extrovert

Cválajúce dni

 

  • je polytematická básnická zbierka vyjadrujúca pocity mladej generácie (divokí jazdci – dychtiví, netrpezlivý, ochotní riskovať, stali sa metaforou MLADOSTI, NESPÚTANOSTI, SEBAVEDOMIA, a života vôbec). Využíva spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá viedla k nepravidelnosti formy a hravosti.

Bujní žrebci, neosedlaní

— nezasiahne ich blesk —

ženú sa vpred,

ženú sa vpred,

kopyty rozbíjajú lebky

a nechávajú za sebou

dokaličené ľudské mŕtvoly.

 

Stepilí cowboyi

nad konské hrivy sklonení

sedia na pariacich sa chrbtoch

a stískajú ich koleny

kŕčovite.

Hurrá, hurrá!

Z cesty nám!!

Pádime!            

Nevidíte?

 

Krasojazdcov sú stá,

divákov milióny.

Tie stá však jazdia ponad dómy,

ponad parížsku Notre Dame

a preskakujú Oceán,

ženú sa krkolomným cvalom

že nestihne ich ani Parom

chcú prelietať

zo stálic na stálice

presedlať na Lucifera šiju,

vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén,

možno: vo večnú energiu. 

My mladí, jarí šarvanci

ktorí sme život — svoju milú —            

objali prvom pri tanci,

sme celým dúškom živí —

my sme tí jazdci diví!

Sedíme na paripách:            

uháňajúcich dňoch,

a pevne držíme sa hrivy —

nič nevadí, že niektorý

pri skoku ponad piliere

oceľového mosta

drží sa už len chvosta.

Nemôžme znať, či nespadneme

a nezlomíme väz —

lež nechceme sa predsa vtopiť

v to driemajúce ľudské plemä

v zakliaty živý les.

Dej tejto básne sa odohráva na bojisku. Vystupuje tu veľa postáv, nevystupujú však jednotlivo, ale ako skupina- vojaci a ostatní ľudia. V básni je bojová atmosféra, vojaci si myslia že sú silní a že sa môžu vyvyšovať nad ostatných. Básnik rozpráva o vojakoch, ešte nezaučených, ktorí sa vrhnú do boja a zabíjajú stovky ľudí. Zdatní chlapci, sediaci na koňoch, kričia: „Hurá, choďte z cesty! Ideme, nevidíte?“ Vojakov je veľmi veľa, ale ostatných ľudí oveľa viac. Bežia rýchlo, nikto ich nedobehne. Chcú niečo dosiahnuť. Autor opisuje ich energiu a odhodlanosť.
„My, mladí, jarní šarvanci, ktorí sme život- svoju milú- objali prvom pri tanci....“ – tu autor opisuje nás, mladých ľudí. Opisuje našu energiu aj to, akí sme živí, ako si vychutnávame život. Prekonávame rôzne prekážky a aj keď sa občas potkneme, nakoniec to pevne ustojíme.

V tejto básni boli použité:

 TRÓPY:

Epiteton: bujní žrebci, neosedlaný žrebci, ľudské mŕtvoly, stepilí cowboyi, konské hrivy, krkolomný cval, večná energia, mladí jarní šarvanci, jazdci diví, oceľový most, driemajúce ľudské plamä, zakliaty živý les.

Personifikácia: pariace sa chrbty, uháňajúce dni. 

Metafora: drží sa už len chvosta.

FIGÚRY:

Anafora:  (je to opakovanie slov na začiatku veršov) ženú sa vpred, ženú sa vpred.


Aliterácia: Nič Nevadí že Niektorý...., Pri skoku Ponad Piliere.

Epizeuxa: hurá, hurá...,

Téma: Básnik v tejto básni charakterizuje zhon, pohyb, neskúsenosť. Opisuje mladých nespútaných ľudí, odhodlaných niečo robiť, je ich dosť, len tých, čo sa prizerajú je oveľa viac. Charakterizuje ich láska k životu, neboja sa ani smrti, nechcú žiť pasívne.

Idea: mala poukázať na životný elán mladej generácie, chuť žiť, dravosť a energiu mladých ľudí.

DECEMBER

Literárny druh: lyrika

Literárny žáner: báseň

Literárne obdobie: literatúra po roku 1945

Téma: viditeľná krása zasneženej Bratislavy

Idea: krása a harmónia prostredia

Jazyk a štýl: umelecký

Epiteton: roztratená kytica

Personifikácia: všetko ide peši

Metafora: obloky žiaria

Vonkajšia kompozícia: báseň

Vnútorná kompozícia: 5 strof

  1. strofa- 6 veršov
  2. strofa- 14 veršov
  3. strofa- 9 veršov
  4. strofa- 13 veršov
  5. strofa- 9 veršov

Makrokompozícia: opis

Mikrokompozícia: odsek 

Emil Boleslav Lukáč

  • avantgardný básnik ( medzivojnový )
  • NEOSYMBOLIZMUS (nadväzuje na prekliatych básnikov napr. Kraska )- pod vplyvom svetových symbolistov - motívy smútku, bolesti, tragika, skepsa, pesimizmus, vážne nadčasové problémy, náročná poézia subjektívno - meditatívneho charakteru Znaky: 1. Pesimizmus, 2. Osamelosť, 3.vystupuje tam lyrický subjekt, 4. využíva sa metaforická básnická reč, 5. Symboly.
  • DOLORIZMUS ( BOLESTINSTVO ) - (tal. doloroso = bolestne, smutne) poézia smútku, pesimizmu a bolesti

V chráme svätej Magdalény

  • Odohráva sa to vo Francúzskom prostredí
  • Písané to je v Biblickej Češtine, využité latinské modlitby
  • Lyrický hrdina, ktorý trpí
  • Tri časti má báseň
  • Je vo Francúzskom prostredí a cíti sa ako cudzinec (paradox).
  • Voľný verš, nostalgia, melancholia
  • Kontrast ( bohatstvo – chudoba, mesto – dedina, cudzina – domov, svet – Slovensko )

Polnočná pieseň

Je to ukážka reflexívnej úvahovej lyriky.

- sú tam paradoxy

Je to o Vianociach ale je tam aj niečo iné a pochmúrne.

čierna ozvena, z rozsievačských výšin, krvilačný rým - epiteton (básnický prívlastok)

- používa voľný verš

- má rôzny počet slabík vo verši 

Rudolf Dilong

- bol kňaz - vnímal to ako osud

- zúčastnil sa 2. svetovej vojny na východnom fronte

- emigroval do Talianska a potom do Ameriky (1945)

- zomrel v emigrácii

- mal kontroverzné zbierky (na to že bol kňaz) 

Orodovnica

Tu som Ťa našiel v plátne rolí,
kde zrak Tvoj pätou ticha stráži
klasy a žeň,
ó, Dome Boží, dovoľ v plachom poli,
abych Ťa chválil, ako škovran v raži
slnečný deň.

Studnica milosti, Orodovnica,
skloň jasné čelo k raži zrelej
s oblohou modravou,
keď som sa zatúlal sem, hľadajúc Ťa
po celom dni, po noci celej
a s dušou boľavou.

  • Prosby
  • Prírodné motívy

 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné otázky z literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu