Lyrická poézia – voľný verš
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 10 015
Uložení: 460
Lyrická poézia – voľný verš
1. Voľný verš
- Charakteristika VV:
- Všeobecne sa tak označuje nemetrický verš, ktorý nemá presne vymedzenú normu zakotvenú v niektorom veršovom systéme. Nie je preň charakteristický záväzný počet slabík vo veršoch, ani pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. Voľný verš vystačí s istým minimom prvkov tvoriacich rytmus.
- je protiklad viazaného verša
- obdobie literárnej moderny a avangardy
- Krasko – revolučný prevrat v poézii
- cieľ: oslobodiť básnika a jeho tvorivosť od zaužívaných pravidiel
- intonácia
- veršový presah
- Znaky VV:
- intonácia
- veršový presah
- nemá pravidelnú veršovú a strofickú výstavbu
- nemá pravidelný rytmus ani rým
- má veršový presah ( veta pokračuje v 2. Verši )
- moment sklamaného očakávania ( pri vnímaní básne očakávame opakovanie rytmickú prvku, ale nepríde )
- premenlivosť metrického impulzu
- Vynecháva sa interpunkcia ( často )
2. Rytmotvorné činitele vo VV
Intonácia - Prvoradým metrickým impulzom je veršová intonácia, vyplývajúca z fonológie vety, dôležité je tempo a výraznejšie sa prejavuje funkcia presahu ako prostriedok významotvorného zdôrazňovania.
Opakovacia figúry,
Medziveršové pauzy,
Dôrazové vrcholy
3. Pojmy impresionizmus a senzualizmus´
Impresionizmus:
- Francúzsky smer 19. storočia.
- Pôvodne vznikol ako hudobný a výtvarný smer.
- Z latinského slova impressio – dojem.
- Odmietal reálne zobrazenie sveta a skutočnosti.
- Dôraz kládol na zachytenie dojmu, ktorý istý objekt vyvoláva, na zachytenie atmosféry.
- Impresionisti veľmi často zachytávali svetlo, istú chvíľu, moment, okamih.
- Málokedy pracovali v interiéry, odmietali ateliérovú tvorbu, presúvali sa do prírody, pracovali v plenéri (v krajine).
- Chvíľu, okamih zachytávali aj básnici, zameriavali sa najmä na zachytenie jej prchavosti.
- Snažia sa zachytiť aj sluchové a zrakové dojmy napr. z krajiny.
- Lyrici chápali slovo ako hudobný element a zdôrazňovali hudobnosť verša.
- Maliari pri ich zachytávaní využívali zaujímavú techniku – pointilizmus (bodkovacia technika) spojená s výraznou farebnosťou (E. Manet – Raňajky v tráve, R. Degas – Modré tanečnice).
- Veľmi silný vplyv v tvorbe impresionistov mal senzualizmus – filozofický smer, ktorý tvrdí, že svet sa dá spoznávať pomocou zmyslov, zachytiť pomocou výrazov označujúcich zvuky, farby,...
- Impresionisti výrazne pracovali s tzv. synestéziou.
- Názov syntézia pochádza z gréckeho slova syn – spolu, aistesis – vnem, spája nezlučiteľné zmyslové vnemy, napr. chuť a čuch.
- Využíva veľmi nezvyčajné prirovnania – široká ako noc, široká ako jas, ...
Senzualizmus (zmyslový princíp)
- pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu.
- vnímanie chvíľkových vnemov a (radostných) pocitov všetkými zmyslami.
- Čitateľ vníma text pomocou svojich zmyslov, ( prostredníctvom rôznych umeleckých prostriedkov )
4. Reflexívna lyrika, duchová lyrika
- Úvahová ( reflexívna ) lyrika
- básnik v nej uvažuje, zamýšľa sa tým , čo sa ho bezprostredne dotýka čo ho trápi.
- dominantný je výkladový ( úvahový ) slohový postup
- úvahy nad životom, rôznymi témami
- Autorský zážitok, autorské skúsenosti
- metafory, kontrast..
- Duchovná ( náboženská ) lyrika
- duchovná: pridržiava sa náboženskej tematiky, prežívanie osobných a spoločenských problémov, slabší záujem autorov o osobnú sociálnu a národnú problematiku, má pochmúrny tón
- náboženská: používa sa na liturgické účely
5. Povinní autori
Ján Smrek (vlastným menom Ján Čietek )
- avantgardný básnik
- VITALIZMUS – je filozofický a literárny smer. Rozvíja kult zmyslov, radosť zo života, z existencie človeka. Oslavuje láska, krásu, radosť. Verše sú melodické a stroficky uvoľnené
- Extrovert
Cválajúce dni
- je polytematická básnická zbierka vyjadrujúca pocity mladej generácie (divokí jazdci – dychtiví, netrpezlivý, ochotní riskovať, stali sa metaforou MLADOSTI, NESPÚTANOSTI, SEBAVEDOMIA, a života vôbec). Využíva spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá viedla k nepravidelnosti formy a hravosti.
Bujní žrebci, neosedlaní
— nezasiahne ich blesk —
ženú sa vpred,
ženú sa vpred,
kopyty rozbíjajú lebky
a nechávajú za sebou
dokaličené ľudské mŕtvoly.
Stepilí cowboyi
nad konské hrivy sklonení
sedia na pariacich sa chrbtoch
a stískajú ich koleny
kŕčovite.
Hurrá, hurrá!
Z cesty nám!!
Pádime!
Nevidíte?
Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom
že nestihne ich ani Parom
chcú prelietať
zo stálic na stálice
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.
My mladí, jarí šarvanci
ktorí sme život — svoju milú —
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí —
my sme tí jazdci diví!
Sedíme na paripách:
uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy —
nič nevadí, že niektorý
pri skoku ponad piliere
oceľového mosta
drží sa už len chvosta.
Nemôžme znať, či nespadneme
a nezlomíme väz —
lež nechceme sa predsa vtopiť
v to driemajúce ľudské plemä
v zakliaty živý les.
Dej tejto básne sa odohráva na bojisku. Vystupuje tu veľa postáv, nevystupujú však jednotlivo, ale ako skupina- vojaci a ostatní ľudia. V básni je bojová atmosféra, vojaci si myslia že sú silní a že sa môžu vyvyšovať nad ostatných. Básnik rozpráva o vojakoch, ešte nezaučených, ktorí sa vrhnú do boja a zabíjajú stovky ľudí. Zdatní chlapci, sediaci na koňoch, kričia: „Hurá, choďte z cesty! Ideme, nevidíte?“ Vojakov je veľmi veľa, ale ostatných ľudí oveľa viac. Bežia rýchlo, nikto ich nedobehne. Chcú niečo dosiahnuť. Autor opisuje ich energiu a odhodlanosť.
„My, mladí, jarní šarvanci, ktorí sme život- svoju milú- objali prvom pri tanci....“ – tu autor opisuje nás, mladých ľudí. Opisuje našu energiu aj to, akí sme živí, ako si vychutnávame život. Prekonávame rôzne prekážky a aj keď sa občas potkneme, nakoniec to pevne ustojíme.
V tejto básni boli použité:
TRÓPY:
Epiteton: bujní žrebci, neosedlaný žrebci, ľudské mŕtvoly, stepilí cowboyi, konské hrivy, krkolomný cval, večná energia, mladí jarní šarvanci, jazdci diví, oceľový most, driemajúce ľudské plamä, zakliaty živý les.
Personifikácia: pariace sa chrbty, uháňajúce dni.
Metafora: drží sa už len chvosta.
FIGÚRY:
Anafora: (je to opakovanie slov na začiatku veršov) ženú sa vpred, ženú sa vpred.
Aliterácia: Nič Nevadí že Niektorý...., Pri skoku Ponad Piliere.
Epizeuxa: hurá, hurá...,
Téma: Básnik v tejto básni charakterizuje zhon, pohyb, neskúsenosť. Opisuje mladých nespútaných ľudí, odhodlaných niečo robiť, je ich dosť, len tých, čo sa prizerajú je oveľa viac. Charakterizuje ich láska k životu, neboja sa ani smrti, nechcú žiť pasívne.
Idea: mala poukázať na životný elán mladej generácie, chuť žiť, dravosť a energiu mladých ľudí.
DECEMBER
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: báseň
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945
Téma: viditeľná krása zasneženej Bratislavy
Idea: krása a harmónia prostredia
Jazyk a štýl: umelecký
Epiteton: roztratená kytica
Personifikácia: všetko ide peši
Metafora: obloky žiaria
Vonkajšia kompozícia: báseň
Vnútorná kompozícia: 5 strof
- strofa- 6 veršov
- strofa- 14 veršov
- strofa- 9 veršov
- strofa- 13 veršov
- strofa- 9 veršov
Makrokompozícia: opis
Mikrokompozícia: odsek
Emil Boleslav Lukáč
- avantgardný básnik ( medzivojnový )
- NEOSYMBOLIZMUS (nadväzuje na prekliatych básnikov napr. Kraska )- pod vplyvom svetových symbolistov - motívy smútku, bolesti, tragika, skepsa, pesimizmus, vážne nadčasové problémy, náročná poézia subjektívno - meditatívneho charakteru Znaky: 1. Pesimizmus, 2. Osamelosť, 3.vystupuje tam lyrický subjekt, 4. využíva sa metaforická básnická reč, 5. Symboly.
- DOLORIZMUS ( BOLESTINSTVO ) - (tal. doloroso = bolestne, smutne) poézia smútku, pesimizmu a bolesti
V chráme svätej Magdalény
- Odohráva sa to vo Francúzskom prostredí
- Písané to je v Biblickej Češtine, využité latinské modlitby
- Lyrický hrdina, ktorý trpí
- Tri časti má báseň
- Je vo Francúzskom prostredí a cíti sa ako cudzinec (paradox).
- Voľný verš, nostalgia, melancholia
- Kontrast ( bohatstvo – chudoba, mesto – dedina, cudzina – domov, svet – Slovensko )
Polnočná pieseň
Je to ukážka reflexívnej úvahovej lyriky.
- sú tam paradoxy
Je to o Vianociach ale je tam aj niečo iné a pochmúrne.
čierna ozvena, z rozsievačských výšin, krvilačný rým - epiteton (básnický prívlastok)
- používa voľný verš
- má rôzny počet slabík vo verši
Rudolf Dilong
- bol kňaz - vnímal to ako osud
- zúčastnil sa 2. svetovej vojny na východnom fronte
- emigroval do Talianska a potom do Ameriky (1945)
- zomrel v emigrácii
- mal kontroverzné zbierky (na to že bol kňaz)
Orodovnica
Tu som Ťa našiel v plátne rolí,
kde zrak Tvoj pätou ticha stráži
klasy a žeň,
ó, Dome Boží, dovoľ v plachom poli,
abych Ťa chválil, ako škovran v raži
slnečný deň.
Studnica milosti, Orodovnica,
skloň jasné čelo k raži zrelej
s oblohou modravou,
keď som sa zatúlal sem, hľadajúc Ťa
po celom dni, po noci celej
a s dušou boľavou.
- Prosby
- Prírodné motívy
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Voľný verš | Maturita | 122 slov | |
Lyrická poézia – voľný verš, Smrek – Dievča v rozkvete | Ostatné | 396 slov | |
Sylabotonický verš | Maturita | 220 slov | |
Verš, voľný verš, rým | Referát | 172 slov | |
Strofa, Verš, Rým | Maturita | 494 slov | |
Verš, Sylabický verš, Voľný verš, Rytmus, rým, Obkročný rým | Ostatné | 72 slov | |
Teória veršov | Referát | 138 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Emil Boleslav Lukáč V Chráme svätej Magdalény #emil boleslav lukac polnočná pieseň #rudolf Dilong - Orodovnica #Jan smrek december rozbor basne #rudolf dilong-jas #Voľný verš #Senzualizmus lit #emil boleslav lukáč dravy pocit cela basen #voľńy a viazaný verš príklad #5 veršov #rytmotvorné prvky v strofe #V chráme svätej Magdalény #co je strofa .vers.odsek #rytmotvorné činitele #voľný a viazaný verš #metafora k mladosti