Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia

Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia

1. Východisko – psychoanalýza Sigmunda Freuda

Na prelome 19. a 20.stor. sa začala formovať hlbinná psychológia, od ktorej získalo umenie a literatúra veľký impulz. Hlbinná psychológia je prúd psychológie, ktorý sa pokúša osvetliť podvedomé a nevedomé hlbiny duše a pritom stavia do popredia vzťah medzi citom a vôľou na základe „pudovej dynamiky“. Na jej začiatku stojí viedenský psychiater a filozof Sigmund Freud, ktorý prekvapil verejnosť biologicko-psychologickým modelom osobnosti človeka. Ukázal, že vedomie človeka je veľmi často ovplyvňované, ba dokonca terorizované nevedomými, pudovými podnetmi, ale aj získaným súborom pravidiel správania, príkazov a etických noriem, ktoré nazval nad - ja. Umelci si všimli Freudove výklady toho, ako sa v hĺbkach psychiky rodia „nepochopiteľné podnety“ a ako city, myšlienky, obrazy a pojmy neočakávane spájajú do celkov (asociácií), ktoré by človek zámerným uvažovaním nikdy nevymyslel.

2. Prúd autorovho vedomia

Výrazom prúd vedomia pomenoval psychológ William James skutočnosť, že slovami nevyjadrené myslenie je pomerne slabo organizované, nezreteľne usporiadané, rýchlymi prechodmi preskakuje z témy na tému, z predstavy na predstavu. Je takéto tým viac, čím menej sa naň človek sústreďuje, čím menej sa ho pokúša kontrolovať a riadiť.

Spisovatelia, ktorí uplatnili túto metódu písania zavrhli premyslenú kompozíciu rozprávania, nerešpektovali gramatické pravidlá, ich texty sú vyjadrené tematicky a jazykovo uvoľneným vnútorným monológom, v ktorom sa rozprávanie prelína z témy do témy, z motívu do motívu, v epickom čase sa bez zjavnej príčiny pohybuje vpred i nazad, autor uvádza na scénu postavy, ktoré predtým nijako presne neurčil a ktoré neskôr „bez rozlúčky“ z rozprávania odstránil. Nenaznačuje presne, ktorej postave, ktorá myšlienka či prehovor patrí. Takýto typ literárneho diela sa nazýva literatúra prúdu vedomia.

Asociatívnosť – Predstavivosť. Autori využívajú spájanie citov, myšlienok, obrazov, pojmov do asociácii (združovanie predstáv – vedomá alebo podvedomá organizácia jednotlivých myšlienok).

Bezsujetovosť prózy – dej nie je dôležitý, ale vnútro autora. (iracionálne zložky nášho vedomia, sny, striedanie motívov).

3. Netradičná epická próza

-počiatky zač. 20. Storočia – medzivojnová literatúra, Franz Kafka

-rozprávač je nespoľahlivý

-kompozícia je nechronologická. Autori, ktorí neukladajú jednotlivé časti diela logicky, ale píšu slová za sebou tak ako im to napadne. Preto obsahuje absurdné a nelogické prvky

-asociatívnosť

-prúd vedomia

4. Franz Kafka

Premena

Literárny druh: próza
Literárny útvar: poviedka
Miesto deja: Pražský byt Samsových
Téma: Premena Gregora Samsu na hrozný hmyz a jeho postupný fyzický a aj psychický úpadok.
Hlavná idea: Arogantný postoj ľudí (aj najbližších) k človeku, ktorý sa nejako odlišuje od spoločnosti. Autor tu poukazuje aj na plytké rodinné a medziľudské vzťahy. Odcudzenie.

Rozbor diela:
- Rozprávač - neznámy, vševediaci, nezaujatý, 3. osoba sg. - on rozprávanie
- Kompozícia - horizontálne členenie textu - dielo sa skladá z 3 častí.
- Dielo sa začína In medias res (vstupuje priamo do deja): „Keď sa Gregor Samsa jedného rána prebudil z nepokojných snov, zistil, že sa v posteli premenil na akýsi príšerný hmyz.“
- Autor využíva množstvo opisov: „ Jeho izba, skutočná, byľku primalá ľudská izba, pokojne spočívala medzi štyrmi dôverne známymi stenami. Nad stolom, na ktorom bola rozložená kolekcia vzoriek textílií.
- Striedanie monológov s dialógmi.
- Množstvo básnických otázok: „Čo sa to so mnou stalo?“, „Azda len neprespal toto zvonenie otriasajúce ešte aj nábytkom?“, „Čo keby sa urobil chorým?“, „Prečo je len Gregor odsúdený slúžiť vo firme, kde i to najbezvýznamnejšie opomenutie vyvolá ihneď najvyššie podozrenie?“
- Dej sa rozvíja.

Hlavné postavy + charakteristika:
Gregor Samsa - mladý, pracovitý muž, ktorý pracuje ako obchodný zástupca. Gregor celý život zabezpečoval rodinu a splácal dlh svojmu šéfovi za rodičov. Okrem toho pracoval aj na tom, aby mohol sestre zaplatiť konzervatórium. Po premene stráca kontakt s rodinou, ktorá ho odmieta a práve preto, zomiera vychudnutý a opustený vo svojej izbe.
Gréta- Gregorova sestra, ako jediná sa stará o Gregora - nosí mu jedlo, upratuje izbu, ale nakoniec je to ona, ktorá navrhne rodičom zbaviť sa Gregora. 
Rodičia Samsoví - prerobili na obchode a Gregor sa zaviazal splatiť dlh, Gregor im po premene spôsobí ťažkosti - vyrieši ich až jeho smrť, ktorá prichádza každému vhod.

Dej:
1. Časť- Dielo sa začína vtedy, keď sa Gregor Samsa jedného rána zobudí a zistí, že sa premenil na hmyz. Gregor je obchodný cestujúci a o piatej mu ide vlak. Je už tri štvrte na sedem, a preto sa snaží vstať z postele, ale nedarí sa mu to, pretože namiesto rúk s lakťami má len veľa malých nožičiek. Otec, matka a sestra sa o neho boja, chcú vedieť, čo sa mu stalo a prečo nešiel do práce. O štvrť na osem prichádza do ich bytu prokurista – Gregorov nadriadený, aby zistil, čo sa deje. Na jeho naliehanie sa Gregorovi podarí zliezť z postele a čeľusťami otvorí svoju zamknutú izbu. Prvý ho zbadá prokurista, zľakne sa a utečie, matka spadne na zem a nehýbe sa a otec sa rozplače. Keď ho chce Gregor zastaviť, spadne dopredu na nožičky a pohybuje sa ako chrobák, predtým stál vzpriamene. Rodičia sa ho zľaknú a hnusí sa im, otec vezme palicu a chce ho zahnať späť do jeho izby. Gregor sa ponáhľa, lebo otec by mu palicou ublížil, snaží sa dostať cez napoly otvorené dvere a poraní sa pri tom.
- 2. Časť - Gregor sa zobudí z mdlobného spánku, zistí, že pred dverami má misku mlieka a suchý chlieb; jedlo nezjedol. Neskoro v noci k nemu prichádza sestra, vidí, že nič nejedol a donesie mu na výber zhnitú zeleninu, maslo, starý chlieb, plesnivý syr a vodu. Už mu nechutí čerstvé jedlo, je to, čoho by sa ako človek ani nedotkol. Počúva za dverami, aby sa dozvedel, ako žije jeho rodina. Sestra si všimne, že rád lozí po stenách a strope, chce z izby odstrániť nábytok, aby mal viac priestoru. Musí jej však pri tom pomáhať matka, ktorá si myslí, že sa tým stratí kontakt Gregora s jeho ľudskou časťou, ak ešte nejakú má. Gregor nechce, aby mu vzali všetky veci, a preto vyjde spod pohovky, kde sa ukrýva, ak je niekto v jeho izbe. Matka odpadne, keď ho uvidí a sestra vybehne z izby po nejaké lieky. Gregor jej chce ísť na pomoc, ide za ňou do obývačky, ale sestra ho predbehne a zamkne jeho izbu. Prichádza otec a mysliac si, že na matku zaútočil, začne Gregora naháňať a neskôr doňho hádže jablká. Jedno sa zabodne Gregorovi do panciera a poraní ho. Matka sa preberie a prosí otca, aby mu neublížil. Gregor sa vracia do svojej izby. 
- 3. Časť-Rodičia a sestra si nájdu zamestnanie, aby sa uživili. Otec pracuje ako sluha, matka šije pre závod a sestra sa stala predavačkou. Jednu izbu v byte prenajali trom pánom. Gregor postupne chradne, prestáva jesť, sestra si nevšíma, či sa jedla dotkol a iné mu nenosí. Z jeho izby sa stáva sklad, je tam neporiadok a plno prachu. Raz večer nájomníci večerajú v obývačke, sestra hrá v kuchyni na husliach. Páni ju zavolajú, aby hrala pre nich v obývačke. Hudbu počuje aj Gregor a prilezie až do obývačky, aby lepšie počul, pretože i jemu sa páči ako jeho sestra hrá. Tam ho zbadajú páni. Začnú kričať a sťažovať sa, v akých podmienkach bývajú, že nezaplatia za žiadny deň a nakoniec odídu do svojej izby. Sestra vybuchne a navrhne, nech sa ho zbavia, veď to už predsa nie je Gregor a že tým, že toho chrobáka ešte majú v byte, urážajú jeho pamiatku. Gregor sa vráti do izby, kde ho sestra rýchlo zamkne. Na svitaní Gregor zomiera. Ráno ho nájde posluhovačka a upovedomí rodinu: „Poďte sa pozrieť, ono to zdochlo, leží to tam načisto zdochnuté“ prijíma správu o jeho skone jeho rodina. Akoby niekde na ulici našli zdochnutého potkana. Po smrti Gregora otec vyhodí nájomníkov a rodina sa rozhodne, že pôjde na výlet. Po ceste sa rozprávajú o tom, že sa presťahujú a otec s matkou sa rozhodnú, že ich dcére treba nájsť nejakého ženícha.

Proces

-kľúčové dielo F. Kafku

-Román je napísaný v tretej osobe, ale z pozície hlavného hrdinu

-Prostredie i postavy sú typické nezúčastneným monológom

-hlavný hrdina je obeťou mechanizmu (ktorý nemôže zmeniť) ale aj vlastnej ľahostajnosti

Krátky obsah:

Jozefa K., hlavné hrdinu, bankového prokuristu, v deň jeho tridsiatych narodenín zobudia dvaja neznámi muži a oznámia mu, že je zatknutý. Vedie sa proti nemu nezmyselný proces v záhadnom podkroví starého domu. Svojich sudcov Jozef K. nikdy nevidí, ale proces ho čoraz viac pohlcuje. V predvečer jeho 31. narodenín ho dvaja muži bez toho, aby sa bránil, odvedú za mesto do opusteného lomu, kde ho prebodnú a on umiera „ako pes“.

5. James Joyce, Marcel Proust

James Joyce (1882-1941)

-írsky spisovateľ, priekopník nového typu prózy

-Diela: Odyseus – román, Dublinčania – zbierka poviedok

Odyseus/Ulysses

-dej románu je budovaný na protiklade skutočnosti a antického mýtu o Odyseovi. Má tri časti, ktoré odzrkadľujú jednotlivé časti Homérovho eposu.

-odohráva sa v Dubline počas necelého jedného dňa

-Symbolicky sa v ňom spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť

-Obsahuje poznatky z histórie, filozofie, botaniky, ekonomiky, biológie, citáty z latinčiny, taliančiny, francúzštiny..

-Paroduje novinársky štýl vrátane titulkov, používa kalambúry, archaizmy, neologizmy, vulgarizmy

-Dielo je analýzou moderného človeka a prelomom v modernej umeleckej tvorbe.

Krátky obsah:

Hlavnými postavami sú novinár Leopold Bloom (Odyseus), mladý učiteľ a spisovateľ Stephen Dedalus (Telemachos – Odyseov syn), a Bloomova žena, operná speváčka Molly (Penelopa). V prvej časti Bloom blúdi po Dubline a hľadá svojho syna Stephena. Jeho blúdenie pripomína Odyseovu púť z Tróje na Itaku. V druhej časti sa stretnú a tretia časť vykresľuje, ako sa obaja vracajú domov, kde ich čaká verná-neverná Molly.

Marcel Proust

Hľadanie strateného času

-sociálny románový cyklus, najväčšia literárna hodnota

-základný výstavbový prvok – vnútorný monológ hlavnej postavy, pomocou ktorého Proust zobrazuje aristokraciu parížskej spoločnosti na prelome storočí

-hlavný hrdina (autor) spomína na svoje zážitky z detstva – stávajú sa mu prítomnosťou – chcel dokázať návrat strateného času

-ďalšie prvky: sen a podvedomie – skutočnosť, ktorú nezažil si môže vytvárať na základe sna a podvedomia zobrazuje zážitky, pocity, okamihy života

6. Dušan Mitana

Nočné správy

Nočné správy (zbierka poviedok)

V poviedkach vyhrocuje bežné situácie do absurdity, autor tajomstvo nevysvetľuje, preto sú poviedky otvorené. Väčšinou píše v 1. osobe. Jednou z poviedok sú aj Nočné správy..

Nočné správy – poviedka

Najkonkrétnejšiu ukážku vplyvu totalitnej moci nachádzame v poviedke Nočné správy, v ktorej má hlavný hrdina až paranoidný pocit strachu pred vonkajšou mocou.

Hrdina je v kine na filme Anjel skazy. Zistí, že nemá kľúče od bytu. Začína ho svrbieť telo: „Vždy si z kina odnesiem blchu, chutí im moja sladká krv.“ Rozpamätal sa, že kľúče od bytu si nechal vo vrecku kabáta. Nevedel však nájsť lístok od šatne. Vrátil sa späť do kinosály. Upratovačka už miestnosť pozametala a smeti vysypala do odpadového koša. Vynadala mu. Vrátil sa späť do šatne. Šatniarka sa ho opýtala:„Dali ste mi lístok?“ Oklamal ju odpoveďou: „Preboha, ešte pred tým pánom.“ Vyšiel z kina. Pred bytom zistil, že kľúče od bytu nemá vo vrecku kabáta. Zazvonil. Dvere mu otvorila manželka. Deti ešte nespali. Najmladšiu trápila horúčka, a tak ju uložil do postele. Žena ho požiadala o spoluprácu v domácnosti – rozvešaj plienky. Odmietol, lebo musí ešte napísať článok. Manželka mu vyčíta, že na kino čas mal. Aj ona by si rada oddýchla od rodinných povinností. Pripravila mu večeru, ale zároveň ho požiada, aby vypol rádio. Chce mať trochu pokoja. Pohádali sa. Rádio nevypol, počúval správy. Všetky boli negatívne. Žena prerušovala správy svojimi požiadavkami – mal by si variť sám, má vyniesť smeti, zavolať opravárov na WC, namontovať vešiak. Začali si navzájom vulgárne nadávať a vzápätí sa navzájom ospravedlňovali. Žena v závere hádky konštatovala: „Prečo mi aspoň trochu nepomôžeš? Aspoň večer keby si sa so mnou porozprával.“ Sľúbil, že sa polepší. Manželka išla spať a on písal článok do tretej nad ránom. Potom hľadal blchu, ktorá mu pripomenula Anjela skazy. Nemohol zaspať. Keď konečne zaspal, prebudilo ho zvonenie. Vonku stáli dvaja esenbáci. Opýtali sa ho, či sa volá Štefan Kráľ. Vzali ho v pyžame a župane. Po príchode do budovy si dal dolu župan a zostal len v pásikovom pyžame: „ ... ktorá sa podobala na trestanecké oblečenie. Radšej nech ma považujú za trestanca, ako by som im mal byť na smiech.“ Nechali ho čakať na studenej chodbe. Z kancelárie vyšla šatniarka z kina. Ignorovala ho. Konečne ho zavolali do kancelárie. Podplukovník na stôl vyložil zväzok stratených kľúčov a obviní ho z ich straty. Odviedli ho domov bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ľahol si vedľa ženy a zaspal. Prebudilo ho svrbenie po celom tele. Blchu chytil a zatlačil ju pod necht. Prešiel do kúpeľne, zapchal odtok v umývadle, skrútil kohútikom a ponoril ukazovák do vody. Priplavil ju k stene umývadla a pritlačil nechtom. Nastal výbuch. Voda v umývadle sa sfarbila do červena a začala stúpať. Keď sa vracal do postele, všimol si úzky, tmavý pásik, ktorý sa pomaly plazil spod dverí kúpeľne. Pozeral sa na svoju sladkú krv a v celom tele cítil čoraz väčšiu slabosť.

Absurdnou situáciou je skutočnosť, že hlavný hrdina je odvedený v pyžame a je obvinený zo straty kľúčov. Práve v súvislosti s touto scénou vyznievajú predošlé náznaky – konflikt s upratovačkou, strata kľúčov, klamstvo šatniarke, blcha – ako náznaky smerujúce k pocitom neustálej kontroly hlavného hrdinu: „Svet sa javí ako jedno veľké sprisahanie ...“ Všemocný policajný režim o ňom vie všetko – že bol v kine, že podviedol šatniarku, že stratil kľúče. Šatniarka je spojená s policajnou mocou. Autor nám nepriamo ponúka obraz a fungovanie spoločenského systému, policajné praktiky, ukážku, čo sa stane, keď sa pokúsime nesúhlasiť s režimom.

Psie dni

Psie dni (zbierka poviedok)

Hoci príbehy vychádzajú z bežných životných situácií, nezriedka do nich vstupuje iracionálny motív. Závery poviedok je možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. Poviedky majú provokatívny až škandalózny námet a výrazný sklon k tajomnosti až mysterióznosti. Hlavnými postavami sú ľudia, ktorí si nevedia nájsť miesto v živote, sú nespokojní, dostávajú sa do konfliktu s okolím. Mitana vychádza z existencializmu, z pocitov úzkosti (vplyv Kafku). Autor vníma život ako sled náhod a tajomstva.

Psie dni – epika, próza, poviedka

Téma: priebeh „psieho dňa“ rozprávača ( z fran. Canicule- psie dni- čas najväčších horúčav)
Postavy: rozprávač, mladý muž, starý muž

V obsahovo neveľkej poviedke, v ktorej vystupujú len 3 bezmenné postavy, je nám priblížený priebeh jedného (ne)obyčajného dňa rozprávača. Ten cestou k rieke míňa mladého muža, ktorý ho ihneď zaujme, pretože vyzerá akoby nedýchal a tak sa podujme zistiť prečo je tento muž „mŕtvy“. (kriminálna zápletka) Sleduje ho i keď vie, že na koreň záhady nepríde. Mladý muž sa stretáva so starým mužom a správa sa povýšenecky. Po tom, čo udrie starého muža sa rozprávač rozhodne zasiahnuť, no mladý ho vysmeje a starý muž odmieta pomoc. Odchádza. Príde k rieke. Zachráni topiaceho psa. Nechcene mu pichne do oka a pes ho pohryzie. Prvky absurdity- pohryzie psa tiež. Hodí do vody a zabije hádzaním kameňov.(*ukážka) Pri brehu znovu stretáva starého muža, ktorý sa pokúša o samovraždu obesením. Nedokáže to však sám. Rozprávač s radosťou zavesí na strom lano a prinesie mu sud aby mal odkiaľ skočiť. („Skutočne, som veľmi rád, že som spoznal takého a milého a ochotného človeka.“ On odpovedá „Potešenie je na mojej strane.“ - absurdita) Odíde aby mal súkromie. Vráti sa, prezrie si ho. (prvky absurdity: „Bol už stuhnutý. Vyzeral dobre, iba ten olejový fľak pôsobil ako päsť na oko.“) Odchádza aby nikto nezistil, že bol svedkom.

Poviedka Psie dni obsahuje dej plný bizarných udalostí s nečakaným koncom, ktorý na nás pôsobí šokujúco. Dej má iracionálne prvky, ide o narúšanie kauzálnosti (zachránenie a následné utopenie psa, pomoc pri obesení). Je tam zobrazenie konania človeka v afekte, keď si plne neuvedomuje dopad svojich činov. Autor nesprístupní dôvody konania postáv, zobrazuje len dopad týchto udalostí. ( nevieme prečo sa starý muž obesil ) V poviedke je mnoho úvah rozprávača, ktorý premýšľa nad možnými dopadmi konania- nachádzame i naturalistické opisy (ako by si roztrhol brucho keby nedbalo skočil do vody plnej skál *ukážka ) Autorovi šlo v diele o rozlomenie, narušenie logického poriadku.

7. Dušan Dušek

-majster krátkej poviedky

-bezdejové poviedky (bezsujetove)

-predstaviteľ postmoderny slovenskej literatúry

-spája reálne a nadreálne prvky

-chýba dramatická zápletka

-prvky humoru, prvky prúdu vedomia

-zvláštna štylizácia viet

Poviedka Pes

-motív ľudských vzťahov : vyhýbanie sa, odsudzovanie, nezáujem o človeka v núdzi

-prvky humoru, zveličovanie (hyperbolizácia)

-rozprávač – priamy 1.os.s.g. (postava)

-Ukulele – hudobný nástroj