Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 02.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 701 slov
Počet zobrazení: 21 781
Tlačení: 1 157
Uložení: 990
Prvou svetovou vojnou v rokoch 1914 - 1918 sa po prvýkrát rozšírili bojisko z ohraničeného priestoru takmer na celý svet. Vojna výrazne zasiahla do života ľudí, odzrkadlila sa aj v lit. Vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazujú utrpenie vojakov i civilného obyvateľstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri. Vojna ovplyvnila aj našu literatúru. V poézii vznikli Krvavé sonety, v próze Hrdinova, Živý bič. Všetky tieto diela majú spoločný podtext: odpor voči vojne a zobrazenie jej nezmyselnosti.
 
Milo Urban oravský rodák
  Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor romány
  Z tichého frontu, Výkriky bez ozveny zbierky noviel
  Za vyšným mlynom novela
Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskej vojne. Hlavným zámerom bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo vojne, keď sa trhali tradičné vzťahy. Dejiskom sú Ráztoky. Dedinčanov zobrazuje ako celok. V centre románu stoja postavy, ktoré sa búria proti nespravodlivosti, zlu, vojne. Ich vzbura je živelná, pudová (Ilčíčka, jej syn Štefan, Adam Hlavaj), konajú pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, zlosť). Kompozične je román rozdelený na 2 časti:
I. Stratené ruky: autor zhubný vplyv vojny demonštruje na rozličných dramatických udalostiach v živote dediny a na osobných tragédiách. Vojnu vnímajú nepriamo, muži rukovali, začína hlad. Symboly: dedina stratila ruky, Ondro Koreň bez ruky, bezmocnosť, no Adam našiel svoje ruky.
Adam odchádza na vojnu. Jeho ženu Evu znásilni notár Okolický a ostane tehotná. E chce, aby Okolický vyreklamoval Adama z vojny aj pod ťarchou, ako mu vysvetlí svoje tehotenstvo. Okolický tak neurobí, bojí sa, čo urobí Adam, keď zistí, že on znásilnil jeho ženu.
II. Adam Hlavaj: Adam po zbehnutí z frontu sa vracia do Ráztok. Zisťuje, čo všetko sa tu udialo. Uvedomuje si, že niekto musel Eve ublížiť, keď si zvolila takýto koniec (utopila sa), chce potrestať notára, ale nechce ho zabiť. Protest a hnev ľudu, vedeného Hlavajom, presúva do výbuchu pomsty a zúčtovania so zlom. V závere podpáli krčmárov dom.
ZD: Vojna nie je priamo zobrazená, ale dolieha na životy ľudí. Vidíme tu pokrytectvo dedinčanov, ohováranie, ich zatvrdnutosť ...
 
Božena Slančíková Timrava
  Ťapákovci obraz dediny
  Bez hrdosti obžaloba národnej vlažnosti
  Skúsenosť zážitky z pobytu v DK, kde pracovala ako spoločníčka u bohatej vdovy
  Hrdinovia novela zachytáva reakcie slovenskej dediny a jej obyvateľov na vyhlásenie 1. sv. vojny, a to dvojakým spôsobom: pohľadom „sedliakov“ a pohľadom „pánov“ - inteligencie, živnostníkov - kontrast, ktorý vytvára odlišnú mienku na vojnu u obyčajného ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prinesie iba utrpenie, prívrženci panskej triedy sa ňou nadchýnajú a účasť v nej pokrytecky vyhlasujú za veľký vlastenecký čin a hrdinstvo.
Prví podplatí lekára odvodovej komisie práve najväčší „vlastenec“ notár Baláň, ktorý stále vyhlasoval, že R-U vojnu potrebovalo. Predpokladá, že potrvá maximálne štvrť roka, nakoniec trvala 4 roky. Keď Baláň dostane povolávací rozkaz, omdlie a okamžite začne vyhlasovať, že „JEHO“ predsa nesmú brať, on je potrebný a dôležitý. Nakoniec lekár vyriekne: „Nesúci!“ a z dediny nakoniec ako jediný nemusí odísť na front.
Podnotár Štefan Širický si uvedomuje nezmyselnosť vojny. Odchádza na front a zomiera pri pokuse zachrániť raneného ruského vojaka. Zomrel iba preto, lebo mal dobré srdce.
Názov Hrdinovia je ironický. Buržoázia, ktorá sa vystavovala svojím hrdinstvom sa pomocou výhovoriek nedostala na vojnu = falošní hrdinovia.
V postave Baláňa autorka vytvorila obmedzeného cynika berúceho si na tvár masku vlastenca, no v podstate zbabelca a sebca. Širický zasa nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na vedomý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje iného vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť stelesňuje ideu boja ľudskosti.
ZD: Vojna narúša medziľudské vzťahy, zbedačuje rodiny, berie ľuďom city pre iných, ilúzie a niekedy aj zmysel života. Na druhej strane odkrýva skutočnú podstatu charakteru človeka, aj to tzv. „vlastenectvo“. Timrava v tomto diele podala výstižný obraz o pretvárke a pokrytectve ľudí a predsa, nepriamo, cez pohľady do jednotlivých domácností a duší aj o hrôze vojny. Keďže má toto dielo silný protivojnový charakter, bolo vtedajšími úradníkmi cenzurované, takže druhá kapitola tejto novely obsahuje iba sedem riadkov.
 
Pavol Országh Hviezdoslav napísal lyrickú skladbu zloženú z 32 sonetov Krvavé sonety. Protivojnové básnické dielo odsudzuje nezmyselné zabíjanie a ničenie hodnôt civilizácie. Sugestívnym lyrickým opisom zachytí ukrutnosti vojny, aby ukázal jej ničivú silu. Presvedčivo vyjadruje právo každého človeka a národa na slobodnú existenciu. Pokúša sa hľadať vinníka, pokúša sa zachytiť pocity súčasníkov, apeluje na kresťanstvo a zdravý rozum ľudí. V závere privoláva mier. V skladbe nájdeme tieto výrazné motívy:

- spev o krvi
- obraz vojny
- obžaloba ľudstva a kresťanstva
- hľadanie vinníka
- úvaha o mieri
- Slovanstvo a Slováci
- privolávanie mieru
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.4)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.138