Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre
Prvou svetovou vojnou v rokoch 1914 - 1918 sa po prvýkrát rozšírili bojisko z ohraničeného
priestoru takmer na celý svet. Vojna výrazne zasiahla do života ľudí, odzrkadlila sa aj v lit. Vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia
zobrazujú utrpenie vojakov i civilného obyvateľstva. Vo svojich dielach vyjadrovali túžbu po mieri. Vojna ovplyvnila aj našu literatúru.
V poézii vznikli Krvavé sonety, v próze Hrdinova, Živý bič. Všetky tieto diela majú spoločný podtext: odpor voči vojne
a zobrazenie jej nezmyselnosti.
Milo Urban oravský rodák
Živý bič,
Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor romány
Z tichého frontu, Výkriky
bez ozveny zbierky noviel
Za vyšným mlynom novela
Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskej
vojne. Hlavným zámerom bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo vojne, keď sa trhali tradičné vzťahy. Dejiskom sú Ráztoky. Dedinčanov
zobrazuje ako celok. V centre románu stoja postavy, ktoré sa búria proti nespravodlivosti, zlu, vojne. Ich vzbura je živelná, pudová
(Ilčíčka, jej syn Štefan, Adam Hlavaj), konajú pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, zlosť).
Kompozične je román rozdelený na 2 časti:
I. Stratené ruky: autor zhubný vplyv vojny demonštruje na rozličných
dramatických udalostiach v živote dediny a na osobných tragédiách. Vojnu vnímajú nepriamo, muži rukovali, začína hlad. Symboly: dedina
stratila ruky, Ondro Koreň bez ruky, bezmocnosť, no Adam našiel svoje ruky.
Adam odchádza na vojnu. Jeho
ženu Evu znásilni notár Okolický a ostane tehotná. E chce, aby Okolický vyreklamoval Adama z vojny aj pod
ťarchou, ako mu vysvetlí svoje tehotenstvo. Okolický tak neurobí, bojí sa, čo urobí Adam, keď zistí, že on znásilnil jeho ženu.
II. Adam Hlavaj: Adam po zbehnutí z frontu sa vracia do Ráztok. Zisťuje, čo všetko sa tu udialo. Uvedomuje si, že niekto musel
Eve ublížiť, keď si zvolila takýto koniec (utopila sa), chce potrestať notára, ale nechce ho zabiť. Protest a hnev ľudu, vedeného Hlavajom,
presúva do výbuchu pomsty a zúčtovania so zlom. V závere podpáli krčmárov dom.
ZD: Vojna nie je priamo zobrazená, ale dolieha na
životy ľudí. Vidíme tu pokrytectvo dedinčanov, ohováranie, ich zatvrdnutosť ...
Božena Slančíková
Timrava
Ťapákovci obraz dediny
Bez hrdosti obžaloba národnej vlažnosti
Skúsenosť
zážitky z pobytu v DK, kde pracovala ako spoločníčka u bohatej vdovy
Hrdinovia novela zachytáva reakcie
slovenskej dediny a jej obyvateľov na vyhlásenie 1. sv. vojny, a to dvojakým spôsobom: pohľadom „sedliakov“ a pohľadom „pánov“ -
inteligencie, živnostníkov - kontrast, ktorý vytvára odlišnú mienku na vojnu u obyčajného ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma
vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prinesie iba utrpenie, prívrženci panskej triedy sa ňou nadchýnajú a účasť v nej
pokrytecky vyhlasujú za veľký vlastenecký čin a hrdinstvo.
Prví podplatí lekára odvodovej komisie práve najväčší „vlastenec“
notár Baláň, ktorý stále vyhlasoval, že R-U vojnu potrebovalo. Predpokladá, že potrvá maximálne štvrť
roka, nakoniec trvala 4 roky. Keď Baláň dostane povolávací rozkaz, omdlie a okamžite začne vyhlasovať, že „JEHO“ predsa nesmú brať, on
je potrebný a dôležitý. Nakoniec lekár vyriekne: „Nesúci!“ a z dediny nakoniec ako jediný nemusí odísť na front.
Podnotár
Štefan Širický si uvedomuje nezmyselnosť vojny. Odchádza na front a zomiera pri pokuse zachrániť raneného ruského vojaka.
Zomrel iba preto, lebo mal dobré srdce.
Názov Hrdinovia je ironický. Buržoázia, ktorá sa vystavovala svojím hrdinstvom sa pomocou
výhovoriek nedostala na vojnu = falošní hrdinovia.
V postave Baláňa autorka vytvorila obmedzeného cynika berúceho si na tvár masku
vlastenca, no v podstate zbabelca a sebca. Širický zasa nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na vedomý čin. Jeho individuálny protest
sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje iného vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť stelesňuje ideu boja ľudskosti.
ZD: Vojna
narúša medziľudské vzťahy, zbedačuje rodiny, berie ľuďom city pre iných, ilúzie a niekedy aj zmysel života. Na druhej strane odkrýva
skutočnú podstatu charakteru človeka, aj to tzv. „vlastenectvo“. Timrava v tomto diele podala výstižný obraz o pretvárke a pokrytectve
ľudí a predsa, nepriamo, cez pohľady do jednotlivých domácností a duší aj o hrôze vojny. Keďže má toto dielo silný protivojnový
charakter, bolo vtedajšími úradníkmi cenzurované, takže druhá kapitola tejto novely obsahuje iba sedem riadkov.
Pavol
Országh Hviezdoslav napísal lyrickú skladbu zloženú z 32 sonetov Krvavé sonety. Protivojnové básnické dielo
odsudzuje nezmyselné zabíjanie a ničenie hodnôt civilizácie. Sugestívnym lyrickým opisom zachytí ukrutnosti vojny, aby ukázal jej ničivú
silu. Presvedčivo vyjadruje právo každého človeka a národa na slobodnú existenciu. Pokúša sa hľadať vinníka, pokúša sa zachytiť pocity
súčasníkov, apeluje na kresťanstvo a zdravý rozum ľudí. V závere privoláva mier. V skladbe nájdeme tieto výrazné motívy:
- spev o krvi
- obraz vojny
- obžaloba ľudstva a kresťanstva
- hľadanie vinníka
- úvaha o mieri
- Slovanstvo a Slováci
- privolávanie mieru
Zones.sk – Zóny pre každého študenta