Veľká epická próza – retrospektívny kompozičný postup

Veľká epická próza –retrospektívny kompozičný postup

1. Druhy kompozícií

- chronologické usporiadanie je spracovanie príbehu v časovej postupnosti
- retrospektívne usporiadanie najprv približuje výsledok deja a až potom udalosti, ktoré tomu predchádzali
- reťazovité usporiadanie znamená zosnovať jedno dejové pásmo, v ktorom každý nový príbeh účinkuje ako spojovací článok- ohnivko medzi príbehom predchádzajúcim a nasledujúcim

iné postupy:
- pásmovitý- rozvíjať najmenej dve dejové línie, ktoré – spočiatku samostatné – postupne sa navzájom stretávajú a prelínajú
- kronikársky- zobrazovať príbehy po časovej osi
- rámcovité usporiadanie zasadzuje jednotlivé príbehy do príbehu hlavného

2. Retrospektívny kompozičný postup

– rozprávač sa postupne vracia z prítomnosti do minulosti a spätne tak odhaľuje motiváciu deja, prečo a ako sa udalosti stali. Tento postup je charakteristický napr. pre detektívny žáner. (Na západe nič nové, Kolíska, Ako chutí moc, Kto chytá v žite)

3. Alfonz Bednár – Kolíska

Literárny druh:epika
Literárny žáner:novela
Téma:okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch
Kompozícia:retrospektívna
Jazyk:jednoduchý hovorový + francúzske a nemecké výrazy (Herr, Obmann, Oberscharführer, Oberleutnant)

Postavy:
Zita Černeková (rodená Furková) –pekná, mladá, chudobná žena
- manželka Miša Černeka, s ktorým má syna
Mišo Černek –starostlivý, miluje Zitu, avšak aj pomstychtivý a tvrdý vodca partizánskej skupiny
Jozef Majerský –nespravodlivý, lakomý, vypočítavý. Keď Zita s matkou pracovali na jeho statku v Čechách, zaľúbil sa do Zity, čakala s ním aj dieťa, o ktoré však prišla, nakoniec sa dozvedela, že Majerký má už ženu a dieťa, matka jej zakázala stretať sa s ním, Majerský ju opúšťa
Jano Ragala - na Majerského odporúčanie si zobral Zitu za ženu, avšak bol krutý, bil ju, pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho
nemeckí vojaci –zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali

Dej:
Zita počúva večerný prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin muž Mišo Černek. Zita si začína spomínať na rok 1945. Lieskov, dedinu, v ktorej žila, obsadili Nemci. Kontrolovali ju, pálili domy, ženy, deti, ľudia sa navzájom udávali... Nemci hľadali ukrytých partizánov. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí a už to nemohol vydržať. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa. Zita ho ukryla v izbe, v ktorej nikto nebýval a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej malej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistili, že je to iba kolíska, ostali u Zity v kuchyni. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel. Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka. Zita sedí v kuchyni, počúva v rádiu prenos zo súdu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému. Zdá sa jej, že Mišo sa chcel iba vypomstiť Majerskému, pretože Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije... 

Idea – človek sa má v každej situácii zachovať čestne a spravodlivo (podľa svojho svedomia)

4.Alfonz Bednár – Sklený vrch

Hlavné postavy:

Milan Kališ – športovec, neskôr partizán, typ obyčajného človeka s láskou k ľuďom a horám, nenávidí fašizmus. Jeho životným krédom je: „Človek je len vtedy človekom, ak počas svojho života po sebe niečo užitočné zanechá.“

Jožo Solan – inžinier, v mnohom podobný Kališovi. Ema v ňom neraz vidí priameho pokračovateľa a dotvárateľa jeho myšlienok a konaní. Naučil Emu žiť nie pre seba, ale pre iných. Lebo práve to je najväčšie bohatstvo, ktoré môže človek dosiahnuť.

Zolo Balla – malomeštiak

Ema Klaasová – morálne čistá, milujúca, no aj nerozhodná a poznačená osobnými tragédiami. 

Román je písaný formou denníka a odohráva sa v 3 časových pásmach:

- počas vojny,

- v 50 rokoch,

- v roku 1974.

Denník si píše hlavná postava Ema Klaasová – Solanová.

Ústrednou postavou románu je Ema Klaasová, ktorej otec bol prívržencom fašistov, matku odvliekli Nemci a Eme sa podarilo ujsť do hôr k partizánom. Tu sa zamilovala do Milana Kališa. Lenže Milana chytili Nemci na prieskume a umučili ho. Ema čaká od Milana dieťa, no po jeho smrti sa ho zriekla.

Do Tichej doliny, kde prežila Ema najkrajšie chvíle so svojou láskou Milanom, sa mala Ema vrátiť i po vojne so snúbencom Zolom Ballom, lenže čoskoro spozná jeho malomeštiacku tvár a rozchádzajú sa.

Ema sa nakoniec stáva manželkou Ing. Joža Solanca a spolu s ním prežíva na stavbe vodného diela blízko Tichej doliny vo Vysokých Tatrách úspechy i dramatické zvraty spájajúce sa s výstavbou. Opäť sa chystá do Tichej doliny spolu so svojím manželom, avšak jej plánovaná cesta sa neuskutoční. Ema stúpi na spadnuté elektrické vedenie a zomiera. Vojnu zobrazuje autor len okrajovo, ale veľmi dobre vystihol a zachytil psychiku ľudí cez vojnu a v začiatkoch budovania socializmu. Emine spomienky sa prelínajú s úvahami o hľadaní zmyslu života v nových povojnových podmienkach, ktoré sa nevyznačovali len optimizmom a bezproblémovosťou.

5. Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

Literárny druh:epika 
Literárny žáner:román
Literárne obdobie:Slovenská próza po roku 1945
Téma:autor odhaľuje podstatu totalitného systému, jeho absurditu, kritizuje pokryteckú spoločnosť; v popredí je analýza života človeka, kt. nekontrolovateľná moc postupne rozkladá mravne, ľudsky a politicky. 

Kompozícia: retrospektíva 
Idea: „Moc nie je ani dobrá ani zlá. Moc sa môže stať dobrom i zlom, záleží na tom, kto ju používa.“
Miesto a čas deja:ČSR, 50.roky 

- nadčasové dielo, o zmysle života

- publicisticko-karikatúrny román o praktikách komunistických funkcionárov. Rozpráva o tom, ako sa z bývalého revolucionára a partizána stal vďaka moci bezcharakterný politik a karierista.
- rozprávač- autor, ktorý nie je vševediaci, niekedy sa stotožňuje s postavami 

Hlavné postavy:
Frank - banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí
Paulína - jeho žena, ktorú zanedbával
mŕtvy šéf kabinetu - 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel) I charakterovo, postupne sa odcudzil
Margita -1. žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka
Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite
vdova -2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti 
Galovič - jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu
Muklík -prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru
prof. Fonda - Frankov známy
Judita -partizánska žena
Licka -žena v bare, Frankova známa

Dej: Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný „Mŕtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia - moč v krvi) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom.

6. J. D. Sallinger – Kto chytá v žite

Literárny druh:epika 
Literárny žáner:román
Literárne obdobie:Americká literatúra dvadsiateho storočia
Postavy:Holden Caulfield, Phoebe Caulfieldová, Sally, Jane, Antolini, Stradlater, Auckley, Spencer 
Kompozícia:sa člení na 26 kapitol označených číslami
Téma:3 dni Holdena, ktoré prežil v New Yorku, keď ho vyhodili zo školy. 
Idea:Tento román je o hľadaní a nachádzaní ľudských hodnôt.
Miesto a čas deja:Pencey, New York, rok 1945, tri dni pred Vianocami
Hlavnou postavou jesedemnásť ročný chlapec, Holden Caulfield, ktorý je zároveň aj rozprávačom deja. Hrdina je rozpolená osobnosť, sám nevie čo chce, nemá rád školu, ľudí a dá sa povedať, že aj celý svet. 
Phoebe- opisuje ju ako veľmi múdre a šikovné dievča, esaťročné rozkošné dievčatko, ktoré miluje svojho brata Holdena
Bratia-Ďalej svojich dvoch bratov D. B. a Allieho. Starší D. B. pracuje v Hollywoode a píše filmy a mladší brat Allie zomrel na leukémiu. D.B. ako vojak zažil 2.svetovú vojnu. Armádu nenávidel viac ako vojnu. Vrátil sa domov obratý o všetky ideály. Je talentovaným spisovateľom, ale ako mnohí iní obetoval ideály a odišiel do Holywoodu za slávou a pôžitkami.
Stradlater je jeho spolubývajúci. Vyniká krásou, citový život vníma ako flirt. Chce si získať povesť lámača sŕdc. Je typom nevyrovnaného človeka. Na prvé miesto kladie pôžitok a nie lásku. V HC sa vytvorí voči nemu pocit hnusu. Dochádza k bitke, pretože S si začne s HC dávnou láskou JANE, uvedomuje si, že sa stane jednou s jeho mnohých. HC sa obáva, že jej ublíži a využije ju.
Robert Ackley-bol čudák, nedbal o hygienu, všade chcel byť, všetko chcel vedieť, bol neodbytný. Ľudia ho nemali radi, pretože si vyžadoval stálu pozornosť 

Jazyk:román je písaný hovorovým jazykom –násťročných vrátane vulgarizmov. Rozprávanie obsahuje množstvo dialógov, vnútorných komentárov rôznych situácií a prejavov ostatných Je to pôvabný príbeh napísaný sviežim tínedžerským slangom.

Podstata diela: Chlapčenská nevyrovnanosť a trápenie medzi predstavami mladosti a svetáctvom dospelosti vedie Holdena k protikladným rozhodnutiam. Je zhnusený svetom dospelých, ktorých považuje za pokrytcov, a citovoje pripútaný k malým deťom, ktoré chce chrániť pred zlobou."Proste, ja si v jednom kuse predstavujem ,ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli.

Tisíce malých deciek, a široko- ďaleko ani jediného dospeláka. Myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil. Viem, že je to bláznovstvo..."

Dej:Rozprávanie príbehu začína dňom vylúčenia Holdena zo školy zvanej Pencey. Bola to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Ešte pred odchodom dostal list od svojho profesora, ktorý ho pozýval k sebe domov. Pán Spencer bol už veľmi starý. Taký starý, že sa to Holednovi až protivilo. Vedel presne čo ho čaká. Prednáška dlhá ako svet. Nevedel sa dočkať kedy už bude môcť vypadnúť. Holden to tu z duše nenávidel. Podľa neho tu boli samí kreténi a hlupáci, ktorí za nič nestáli. Nemal veľmi v láske ani svojich spolubývajúcich, ale čo mohol robiť. Ale keď ho spolubývajúci poprosil aby mu napísal sloh z angličtiny po dlhšom váhaní ho predsa len napísal. Mal to byť nejaký opis, konkrétne opis izby, ale to mu Stradlater nepovedal. Tak opísal bejsbalovú rukavicu svojho mladšieho brata, ktorý umrel na leukémiu. On si na tú rukavicu písal básničky, tak sa Holden rozhodol opísať ju. Samozrejme spolubývajúcemu sa to nepáčilo a už bol oheň na streche. Po veľmi nepeknej roztržke sa rozhodol školu opustiť skôr. Mal odísť až v stredu ale odišiel už v nedeľu. Odišiel do New Yorku, kde aj býval ale domov chcel prísť až v stredu lebo jeho rodičia by to asi neprežili. A tu začínajú tri dni plné dobrodružstva. Po ubytovaní sa v jednom z hotelov sa rozhodol, že vyrazí do ulíc a trocha si užije. Peňazí mal dosť tak prečo nie. Keď šiel okolo telefónnej búdky, nevedel sa rozhodnúť komu zavolá. Mal kamarátku z detstva, volala sa Jane a prežili spolu veľa krásnych dní. Napadlo mu, že zavolá jej, ale potom to nechal tak. Rozhodol sa, že zavolá istej prostitútke, na ktorú mu už dávno dal číslo jeden kamarát. Ona ho však odmietla, tak s telefonovaním načas skončil. Šiel si sadnúť do baru. Ako prvé si objednal škótsku zo sódou, ale odmietli ho obslúžiť pretože zo sebou nemal žiadne doklady. Myslel si, že keď má šedivé vlasy tak vyzerá staršie, ale nie každý mu na to skočil. Neďaleko neho sedeli tri slečny. Podľa Holdena: “jedna lepšia ako druhá“. Jednu z nich vyzval do tanca ale bola divná tak to nechal tak. Rozhodol sa ísť domov na taxíku ale oľutoval to. Taxikár bol jeden z najnervóznejších ľudí akých stretol, ale podľa Holdena nebol až taký zlý. V hoteli sa stretol s jedným pasákom, ktorý mu ponúkol jednu zo svojich slečien. Vzal to, ale neskôr veľmi ľutoval. Aj keď sa nič nestalo, obrali ho o viac peňazí ako očakával. Ale keď jeho ten sex tak zaujímal. Neskôr si, ale uvedomil, že to len tak nepôjde. Teda s hocikým. Neskôr sa rozhodol, že si dá rande s jednou zo svojich dávnych priateliek. Volala sa Sally Hayesová. Bola veľmi krásna ale podľa Holdena až príliš hlúpa a snobská. Išli na akési predstavenie pretože ona milovala divadlo. Holden opovrhoval filmom, hercami, divadlom no proste všetkým v čom sa hralo. Jeho starší brat odišiel písať do Hollywoodu a on mu to nejako nevedel odpustiť. Po predstavení sa išli korčuľovať a potom do akejsi kaviarne. Tam jej navrhol, aby sním ušla, ale odmietla. Nakoniec sa rozhodol, že navštívi svoju sestričku Phoebe. Mal ju nadovšetko rád. Prišiel v noci, aby mal istotu, že rodičia nie sú doma. Nechcel sa s nimi ešte stretnúť. Kúpil jej platňu s jej obľúbenou pesničkou Malá Shirley Beansová ale cestou ju rozbil. Phoebe bola rada, že brata vidí. V momente ho však prišla na to, že ho vyhodili. V jednom kuse opakovala „otec ťa zabije“ Holden jej povedal o svojom pláne odísť niekam preč, začať pracovať a zaobstarať si nejakú malú chatku a žiť si tam spokojný život. Požičal si od nej nejaké peniaze a so sľubom, že jej ich vráti a že sa ešte stretnú odišiel. Prenocoval u svojho profesora ktorého mal celkom rád. Počas rozhovoru mu na papier napísal isté ponaučenie: známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť. Konečne sa nadobro rozhodol New York opustiť. Sestre napísal list, že sa s ňou chce stretnúť v múzeu a ona prišla s kufrom so slovami, že odchádza s ním. Nakoniec neodišiel ani jeden ani druhý a zostali pekne doma. Kniha končí slovami: nikdy nikomu o nikom nerozprávajte, lebo vám bude potom každý chýbať. Autor opisuje život neúspešného chlapca, ktorý to všetko berie s rezervou a aj keď ho už z viacerých škôl vyhodili, vždy vstane a ide ďalej. Kniha má pár nedostatkov napr. ten slang je dosť vzdialený mladým, ale aspoň tam bola snaha autora. Inak sa mi hlavný hrdina zdá ako jeden úplne obyčajný chalan s úplne neobyčajnými problémami ktoré nás nútia aspoň trochu rozmýšľať.

Kniha sa stala hitom, no kvôli jej hovorovému slovníku sa zdvihla i vlna odporu. Jeden z amerických rodičov v nej narátal enormné množstvo citovo zafarbených výrazov. V románe bolo 237 krát použité slovo „goddamn“, 58 krát „bastard“, 31 krát „Christ sake“ a 6 krát „fuck“. V niekoľkých amerických štátoch bola kniha dokonca zakázaná a učitelia, ktorí ju zadali ako povinné čítanie, boli prepustení!