Realizmus

Realizmus

Svetový realizmus

1. Situácia

-od 2.polovice 19 storočia

-priemyselná revolúcia, rozvoj vedy a techniky (hlavne prírodnej vedy), rozvoj miest, formovanie občianskej spoločnosti kde poznajú svoje práva

-svet sa vyvíjal bez vojnových konfliktov (avšak menšie problémy pri vzťahoch mocností)

-liberálne, konzervatívne, socialistické – rozvoj politických hnutí

2. Znaky realizmu

-realis – (latinské slovo) – skutočný, vecný pravdivý

-môže mať 2 významy (širší – metóda zobrazovania skutočnosti, užší – umelecký smer napr. výtvarné umenie, literatúra)

-hlavný cieľ – objektívne zachytiť skutočnosť, nič neskresľovať, zachytiť všedný / každodenný život

-hrdinovia – človek, zobrazený ako produkt prostredia, z prostredia kde žijú. Postavy reprezentujú vrstvu kde patria

-typickí hrdinovia v typických problémoch / okolnostiach (TYPIZÁCIA)

-cieľ – ukázať spoločenské rozvrstvenie a vzťahy medzi jednotlivými vrstvami

-veľký vplyv mal pozitivizmus a prírodne vedy

-pozitivizmus – za pravdivé považuje len to čo je overené praxou

-prírodne vedy – experimenty (ukázať pravdu pomocou experimentov, Darwinova teória - psychológia)

-krajný realizmus – nevyhýbal sa tabuizovaným témam, alkohol, drogy, prostitúcia – naturalizmus

3. Literárny druhy

-v popredí bola próza (v žánri román)

-najprv spoločenské (sociálne) romány a neskôr aj psychologické romány (takisto sa písali aj poviedky a novely)

-dráma – činohra – hra so spoločenskou témou; monodráma – prvky psychologizácie (Čechov)

4. Sociálny román

-„balzachovský typ románu“ – tradičný spoločenský román

Honore de Balzac

-názov celého cyklu románov – „Ľudská komédia“ – 91 románov dokončených

-Balzac využil viac ako 2000 postáv vo svojich románoch a viac ako 500 prechodných postáv

-Otec Goriot

Lev Nikolajevič Tolstoj

-román Anna Kareninová

-viac psychiky, zdôrazňuje psychiku postáv, morálka spoločnosti ktorej sa postavy prispôsobujú. Anna má tajný pomer a rozhodne sa ho zverejniť, porušila morálne „pravidlá“. Spoločnosť ju odcudzí. Všetko robí pre lásku. Anna na konci zomiera pod kolesami vlaku – spácha samovraždu

-románová epopeja Vojna a mier

-obdobie Napoleonských vojen. Zobrazenie doby, typických predstaviteľov vrstvy, hlavne šľachta, široká ruská spoločnosť a jej boj proti Napoleonovi. Využitá typizácia!

5.Psychologický román

-psychologický r. – spoločnosť sa zobrazuje cez psychiku postavy. Téma je tá istá len iné zobrazenie

Fiodor Michajlovič Dostojevskij

-Zločin a trest

-hrdina, ktorý berie spravodlivosť do svojich rúk. Zabije úžerníčku. Začne ho hrýzť svedomie a nakoniec sa udá. Zobrazená je jeho psychika a pomocou nej aj spoločnosť (hl. postava - Raskoľnikov)

-Idiot

-knieža Myškin (citlivý dobrák) – pôsobí ako idiot, je čudný lebo sa správa milo. Je iný ako ostatní.

Guy de Maupassant

-písal romány a cestopisy

-francúz

-najznámejší román – Miláčik

-hlavná postava George Duroy - typický karierista, bez morálky, ide mu len o prestíž, nadväzuje kontakty a potom ich využíva, neuznáva lásku (využíva aj ženy)

Stendal

-Červený a Čierny – hlavná postava Julien Soreil – podobný ako George Duroy, využíva ženy na postup v spoločenskom rebríčku

Gustav Flaubert

-Pani Bovaryová – hlavná hrdinka, ktorá je zneužitá karieristom, to isté ako pri Miláčikovi alebo Červený a Čierny len z iného pohľadu (jej psychiky)

6.Naturalistický román

Emile Zola

-zakladateľ krajného realizmu

-typický román – Nana

-prostitútka je hlavná hrdinka, spoznávajú ju z viacerých vrstiev, končí ale veľmi zle

-predstaviteľ sociálneho determinizmu (všetko je dopredu dané.. ), človeka formuje prostredie

-prvýkrát zachytil prostredie robotníkov, ťažko pracujúcich, nemorálnosť

7.Dráma

-novinka je psychologická dráma (lyrická alebo náladová dráma)

-malý počet postáv, malá alebo takmer žiadna zápletka

-nemá vyhradenú zápletku / konflikt, nemá klasickú dramatickú kompozíciu

-stojí na rozhovoroch postáv a na monológoch postáv

-zachytená je vždy nejaká nálada (postáv)

-navonok to vyzerá že sa nič nedeje no všetko sa deje vnútri postavy

Anton Pavlovič Čechov

-zobrazuje ruský cársky režim – hlavní hrdinovia sú neschopní zmeniť svoj život aj keď chcú iný život. Sú nespokojní ale žiadne zmeny nerobia

- Višňový sad – hra s takouto témou

Anglická literatúra – Charles Dickens

-typický detský hrdina, ktoré je bezbranný, je mu ubližované a je využívané. Postava, ktorá sa trápi, prezentuje chudobu, zlé sociálne podmienky

-diela sú veľmi kritické

-Oliver Twist

Slovenský realizmus

1.Podmienky

-začína v 80 rokoch 19 storočia

-silný národnostný útlak a maďarizácia – spôsobuje útlm politické hnutia, slovenského hnutia. Boli zatvorené školy aj Matica Slovenská. Maďarizácia aj základných školách

-zlé podmienky pre rozvoj kultúry (aj literatúry)

-pasívny odpor (nezúčastňujeme sa lebo nemôžeme)

-nový impulz – s príchodom novej generácie, ktorá zakladá rôzne spolky, záujmové spolky a vznikajú politické strany. Aktívna strana – hlasisti – národovci, spisovatelia. Vznikali aj roľnícke strany, robotnícke hnutia, katolícke hnutia.

-postupné oživovanie (aj pre rozvoj literatúry)

-vedecký život na Slovensku (rozvoj a vznik inštitúcií, múzeá)

2.Členenie realizmu

-3 časové obdobia – „3 vlny“

1. vlna

-1890 – 1900

-zakladatelia realizmu, centrum bol Martin

-Napred – bol zborník, kde publikovali svoje diela písané realistickou metódou v roku 1871

-autori: P. O. Hviezdoslav, Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín, Jozef Škultéty, Terézia Vansová, Elena Marothy Šoltésová

-obdobie prechodu z romantizmu do realizmu (trval 20-30 rokov)

-Znaky 1. vlny realizmu:

-vplyv spoločnosti na človeka, sociálna determinácia

-zobrazovanie rozvrstvenia spoločnosti (slovenská inteligencia, zemania, sedliaci)

-prostredia: vidiek, dedina

-téma: národná (vzťah vrstiev k národným otázkam)

-národné otázky boli maďarizácia a otázka „Kto sa postaví na čelo národa?“ vedúca osobnosť, ktorá má vplyv aj podmienky

-sylabotonický veršový systém, typizácia, jazyk sa stáva dominantou črtou (jazyk spoločenských vrstiev)

-Literárne druhy a žánre

-dominantná bola próza a žáner bol román (potom poviedka, novela)

-poézia: eposy, lyricko-epické básnické skladby, lyrické cykly

-rozvíja sa aj divadelná hra – tragédia (Hviezdoslav – Herodes a Herodias, príbeh zo starého zákona)

Pavol Országh Hviezdoslav

-Ežo a Gábor Vlkolinský – zachytil obraz zemanov ako vrstvy ktorá má majetky (Zemianstvo sa spojí so sedliakmi postupne časom)

-Ežo – zemania nemajú budúcnosť

-Gábor – alkoholizmus, úpadok zemianstva

-Hájnikova žena – ľudové vrstvy a šľachta (obraz týchto 2 vrstiev), prvky idealizácie, ľud bol zidealizovaný

Svetozár Hurban Vajanský

-ako básnik písal osobnú a spoločenskú lyriku

-ako prozaik písal romány, novely

-próza: zemianska otázka: Kto ma stáť na čele národa ?

-snažil sa a chcel ukázať pozitíva v zemianstve

-román: Suchá ratolesť

-ukázal život zemanov, zemania by mohli pomôcť ak im ešte niekto otvorí oči. Spája zemanov a predstaviteľov inteligencie. Pod vplyvom inteligencie sa zeman môže stať dobrým Slovákom. Hl. postava je Stanislav Rudopoľský

-tu však ukázal vzor nie realitu (ako by sa mali správať zemania nie ako sa správajú..)

Martinu Kukučín

-poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie

-ukázať zemianstvo (zemianska otázka), reálny obraz - zo zemianstva nič nebude

-román Dom v stráni

-spoločenské podmienky sú veľmi konzervatívne

-rozdiely sú veľmi veľké

-vzťahy medzi sedliakmi a zemanmi (reálny obraz)

-realisticky zachytil obraz dedinského prostredia

Jozef Škultéty

-vytváral základňu pre realistických spisovateľov

2. vlna

-1900 – 1918

-témy – na prvom mieste je sociálna téma (už nie národná), ukázať spoločenské podmienky, veľmi kritické zobrazovanie a analýza (prečo je to tak a ako to zmeniť)

-obraz psychiky postavy (človek a jeho vnútorný svet, vnútorné monológy / polopriama reč, nevlastná reč)

-prostredie – dedina, dedinský človek, vzťahy v dedinách, niektorí spisovatelia zobrazovali aj malomesto

-Žánre:

-dominuje próza (najviac poviedka, potom psychologická novela a román)

-dráma (spoločenská dráma - komédia)

-poézia (lyrika – vnútorný svet lyrického hrdinu, osobná / spoločenská lyrika)

-autori: Božena Slančíková Timrava, Jozef Gregor Tajovský, Ľudmila Podjavorinská (prvá autorka pre deti a mládež), Janko Jesenský (novely, poviedky, romány – zobrazil malomestské prostredie), Ivan Krasko (ale len ako prozaik)

Božena Slančiková Timrava

-zachytila dedinské prostredie (Ťapákovci – novela, sedliaci, hlavne ich lenivosť zobrazuje)

-zachytila aj dedinské prostredie ale pánske životy (predstavitelia inteligencie)

-zachytila život ženy, ktorá má ambície ale prispôsobuje sa spoločnosti a nie je šťastná

-obraz národného hnutia – pasivita hnutia, útlm, veľká kritika, hlavne na centrum v Martine, veľké reči tam mali ale nič nerobili

Jozef Gregor Tajovský

-dedinské poviedky, najchudobnejšie vrstvy zobrazuje, tie na okraju spoločnosti (napr. Maco Mlieč)

-posúval obraz aj do mesta, tam takisto zachytáva životy najchudobnejších. Aj keď sú chudobní, majú vysokú morálku (napr. mamka Pôstková)

-autentický rozprávač

-téma – starý otec (starootcovský cyklus poviedok)

-dráma: Statky zmätky – život na dedine, problém na jednej strane je láska a na druhej sú peniaze

3. vlna

-premeny realizmu

-1918 – 1945

-1918 – rozpad Uhorska, vznik ČSR, rozvoj kultúry, vzdelania, vedy, rozvoj slovenčiny, nové podmienky pre rozvoj literatúry

A – 1.smer – doznievanie tradičného realizmu

B – 2.smer – naturalizmus - (ďalšia tvorba Timravej)

-človek je určený nie len spoločnosťou ale aj biologicky (morálke je len nálepka), pesimistický pohľad na človeka, determinácia je nemeniteľná, viac prírody ako spoločensky.

-Ladislav Nádaši Jégé

C – sociálno-psychologický realizmus – Živý bič (Milo Urban), Jozef Mak (Jozef Cíger Hronský) + expresionizmus (dôraz na psychiku)

D – socialistický realizmus – 30 roky 20teho stročia. Pod vplyvom ľavicových spisovateľov (Peter Jilemnický, F. Kráľ) – služba komunistickej ideológie, schématickosť – všetko bolo čierno bielo, tak ako to naozaj nebolo

Ladislav Nádaši Jégé

-pesimistický pohľad na človeka

-román Cesta životom

-biografický román, vyznieva ako životopis hlavnej postavy, Jozef Svoreň – hlavná postava, negatívny hrdina, snaha dostať sa najvyššie v spoločenskom rebríčku, je pokrytecký, bezohľadný karierista. Koniec monarchie a vyhlásenie ČSR, Jozef sa dokáže zorientovať vo všetkom aj po zmenách a znovu sa mu darí. Doktor Buroš – presný opak, národovec. Kontrast týchto postáv.

-Každá doba má svojho Jozefa Svoreňa, ktorým sa darí aj keď robia zle

-román Adam Šangala

-naturalistický román, reálie 17storočia

-čerpá námet z náboženských konfliktov, doba pri Habsburgovských povstaniach

-človek, predstaviteľ poddaných (zachytené sú aj iné vrstvy), životné osudy Adama, na ktorého sa morálka postupne časom prilepí. Človek nemusí byť stále zvieraťom. Tu sa postava zbavila determinácie. Končí to smrťou

Janko Jesenský

-poviedková tvorba, novely (mesto, polomesto zobrazoval)

-využíval humor, satiru, pomocou ktorej kritizoval

-román Demokrati

-spoločenský román, vniesol tam svoju vlastnú politickú skúsenosť, príbeh sa odohráva už v dobe ČSR, zachytáva spoločnosť a politické kruhy

-1.časť - Hlavný hrdina – Ján Landík, ktorý je úradník na okresnom úrad, je ale presvedčeným demokratom (všetci sú si rovní), tak sa aj správa, zaľúbi sa do slúžky, chodí s ňou (ona je chudobná) a ten vzťah zverejní. Reakcia okolia – nesúhlasia s tým, stáva sa terčom posmechu. Všetci sú demokrati ale zrazu spoločnosť neprijme to, že sú spolu

-2.časť – Landík sa dostáva vyššie do hlavného mesta. Cez poslanca Petroviča (parlament) To čo tvrdia a to čo robia tak medzi tým je veľký rozdiel. Zachytil skúsenosti, prax, heslá a realitu. Želka (dcéra poslanca) je Landíkov krátka známosť. On sa však vracia k Hanke berie si ju a vzdáva sa možnosti byť vyššie v politike. Ako presvedčený demokrat sa za to nehanbí. Končí sentimentálne. Je to veľmi kritický román – rozbúril pokojné vody.