Prehľad literárnych smerov po vojne

Prehľad literárnych smerov po vojne

1. Socialistický realizmus

-po roku 1948 je dominantný, začiatok siaha ešte pred vojnu

-zakladateľ je Maxim Gorkij – román Matka

2. Existencializmus

-vzniká po 2 svetovej vojne

-východiskom je filozofický existencializmus, filozofi boli zároveň aj básnici: Jean-Paul Sartre, Albert Camus

-hlavné znaky:

-otázka ľudskej slobody a zodpovednosti človeka za slobodu

-otázka voľby čo človek pre slobodu urobí (filozofom to prinieslo obavy, strach, kvôli hraničným situáciám)

-autori nechávajú prežiť svojho hrdinu hraničnú situáciu, ktoré preverujú človeka či je sebecký alebo pomôže druhým (morálne, filozofické, etické problémy)

-postavy prežívajú všetky negatívne pocity (strach, úzkosť, samotu, nie je východisko, veľmi negatívne emócie)

Jean –Paul Sartre

-poviedka Múr

-postavy sa ocitnú vo väzení kde čakajú na rozsudok (trest smrti), všetci vedia, že zomrú. Rozprávač si všíma postavy ako to prežívajú. Hlavná postava sa volá Pablo Ibieta (je aj rozprávač). Dostane sa do bezvýchodiskovej a absurdnej situácie. Skončí to však paradoxne. Nechtiac prezradí úkryt svojich spolubojovníkov a tak sa stáva nechtiac zradcom. Psychicky sa zrúti.

-román Hnus

-má formu denníkových záznamov hlavnej postavy (historik, ktorý robí historický výskum)

-analyzuje svoje pocity (pocity zbytočnosti, odcudzenosti, Kafkovský pocit, pocity samoty a beznádeje), vlastní život sa mu zhnusí (deštruktívne pocity)

-vysvetlené základy filozofie existencializmu – myšlienky, východiská

Albert Camus

-román Cudzinec

-časť sa odohráva v Alžírsku. Výpoveď o živote človeka, ktorý pociťuje samotu, beznádej, ľahostajnosť voči svetu. Nedotkne sa ho ani smrť matky, je ľahostajný aj voči svojej milenke. Spácha vraždu(dostane sa do väzenia kde je odsúdený na trest smrti). Ani to sa ho nedotkne. Nezmení svoj postoj ku svetu.

3. Neorealizmus (nový realizmus)

-40 roky 20 storočia, vznik Taliansko

-podmienky – fašistické Taliansko, reakcia na fašistické pomery, má spoločenskú výpoveď (ako Taliani prijímali fašizmus)

-postavy sú obyčajní / jednoduchí ľudia

-zobrazené je mestské prostredie – najčastejšie Rím

-neo - nový, preto nový lebo nová etapa vývoju spoločnosti

-často je použitý priamy rozprávač, ktorý sa ale snaží pohľad objektivizovať, odosobniť sa pri rozprávaní, zbaviť sa subjektivity, využívať objektívny neutrálny štýl

Alberto Moravia

-hlavný predstaviteľ neorealizmu

-spisovateľ aj scenárista

-román Rimanka

-dráma matky a dcéry (Adriana), pod vplyvom životných okolností sa Adriana stáva prostitútkou. Matka ju neodsúdi ale podporuje ju. Medzi jej klientov patria aj fašistický úradníci. Využije to aby pomohla fašistickým odbojom. Prežíva rôzne citové drámy. Prichádza o milovaného muža. Je tehotná a rozhodnutá zmeniť svoj život a pokúsiť sa žiť šťastne

-román Vrchárka

-dráma matky(Čežira)a dcéry(Rosseta). Matka je úspešná v obchode. Chráni svoju dcéru. Pred vojnou utečú na vidiek aby ochránili seba aj majetok. Vojna ich však zastihne aj tam, dcéra je znásilnená (nie nepriateľskými vojskami ale vlastnými vojakmi). Rosseta sa úplne zrúti a stane sa prostitútkou. V závere je viac optimizmu. Vracajú sa do Ríma a majú nádej na nový život. Aj Rosseta.

-zobrazuje emočné vypäté situácie a krutý obraz spoločnosti

4. Nový román

-50 roky – francúzska literatúra

Znaky:

-nemá klasický dej / príbeh – je z neho vyčlenený dej, nič sa tam nedeje

-namiesto rozprávania nie je príbeh ale len to čo vidí postava/rozprávač (opisný) – niečo ako oko kamery (opisuje postavy, prostredia, situácie, vylúčená psychika postáv, nebudú úvahu postáv, vnútorné monológy, postavy sú odpsychologizované čiže bez vnútorného sveta, často aj bez identity a mien)

-hlavný cieľ je objektívnosť / vylúčiť subjektívnosť

Alain Robbe-Grillet

-hlavný predstaviteľ a zakladateľ

-román Žiarlivosť

-La jalousie čo znamená žiarlivosť ale aj žalúzie

-rozprávač je pomenovaný ako on a cez žalúzie na okne sleduje čo sa deje vo vnútri domu, sleduje svoju ženu a nejakého muža. Počuje útržky rozhovoru, sleduje čo sa deje, opisuje to a zaznamenáva to. Žiarli na ženu a podozrieva ju z nevery. Cez žiarlivosť (žalúzie) sa pozerá, mal by byť objektívny ale nie je

5. Magický realizmus

-vzniká už počas 2 svetovej vojny v latinsko-americkej literatúre

-po 2 svetovej vojny sa dostal do Európy

-v Európskych podmienkach prijal viac európskych prvkov

Znaky:

-prvok magična (zázračnosť) – iracionálnosť, transcendentálnosť, magičnosť sa spája s reálnymi prvkami

-niečo neskutočné sa spája so skutočným – spájanie mýtov a histórie (latinskoamerické mýty)

-spája hispánske, predkolumbovské, indiánske aj africké mýty s prvkami histórie

-kozmopolitná mytológia

-nálada je čarovná

Gabriel Garcia Marquez

-hlavný predstaviteľ, kolumbijský prozaik, zakladateľ magického realizmu

-román Sto rokov samoty

-autentické fakty s dejinami Kolumbie spojené s mýtickými prvkami ako legendy, povesti, mýty

-množstvo postáv, aj historické aj reálne ale aj fantastické / mýtické bytosti

-novela Kronika vopred ohlásenej smrti

-Nobelova cena za literatúru

-mýtus krvnej pomsty, tradičné zvyky pri obradoch, kompozícia ako záznam v okolnostiach smrti Santiaga Nasara

-kroniku píše jeho priateľ po 30 rokoch a to tak, že sa vypytuje obyvateľov na ich spomienky, na udalosti. Odtiaľ sa dozvie čo sa vlastne stalo. Santiago bol obvinený, že znásilnil Angelu. Angelini bratia Vicariovci vychádzajúc z tradičných rodinných pravidiel a krvnej pomsty sa rozhodli Santiaga zabiť. Napriek tomu, že nič pred tým neurobil je zabitý. Nič s tým nikto nerobil lebo je to tradícia, dobový zvyk. Santiago netušil čo sa chystá tak sa nemohol ani brániť. Nikto tú smrť nevyšetruje, nehľadá vinníka podľa zákonov (dokonca ani miestne úrady). Vražda ostane nevyšetrené. Až po 30 rokoch sa zisťujú okolnosti. Angela bola po svadobnej noci vrátená lebo ženích ju nechcel keďže nebola panna. Bola to urážka pre ženícha tak ju vrátil (tradícia konzervatívnej spoločnosti).

6. Postmoderna

-obdobie 50 rokoch

-satira, palimpset, persifláž, citácie, synkretizmus

-Umberto Eco – dielo Meno ruže

-Dušan Mitana, Dušen Dušek

7. Dráma

1. A) Absurdné divadlo

-Samuel Beckett – zakladateľ, dielo: Čakanie na Godota

-Václav Havel – Audience

-L+S, Radošínske divadlo

1. B) Epické divadlo

-vzniká v Nemecku

-predstaviteľ Bertold Brecht

-nemá jasnú dramatickú zápletku, ani klasickú kompozíciu

-na mieste zápletky je v popredí rozprávanie, buď rozpráva rozprávač alebo postavy (vstupuje rozprávač - epický prvok ) rozprávajú sa spomienky, zážitky, príbehy vo forme dialógov ale viac sú použité dlhé monológy

-okrem monológov a dialógov je tam aj miesto pre songy (piesne), ktoré takisto rozprávajú príbeh

-použité aj úryvky filmov

-divadlo prerušované reklamou (cieľom bolo aby sa divák odosobnil od toho čo sa deje na javisku a začal rozmýšľať že to je len hrané)

-hry mali aktuálny námet (narážal na spoločenské pomery v Nemecku), nútili diváka aby sa zamyslel a prijal kritiku

-chýbalo napätie a zápletka. Bolo to však veľmi populárne, malo to veľkú odozvu. Boli však aj zakázané a divadlo zatvorené. Po vojne sa Brecht znovu vrátil

-jasný príklad druhového synkretizmu

8. Poézia

Beatnici

-koniec 50 rokov, americká poézia

-odpor, nesúhlas s Amerikou, konzumná spoločnosť

-mladá skupina básnikov, ktoré nesúhlasila s tým

-protestovali aj tým ako žili a čo písali, provokovali

-„beat“ - zbitý, hlučný, blažený

- hlučný – hlučne dať najavo

-San Francisco –centrum kde Lawrence Ferlinghetti založil nakladateľstvo a kníhkupectvo kde sa predávali len beatnicke veci

-beatnici cestovali po Amerike, v autobuse (sem a tam) na ktorom sedeli a čítali svoje diela s hudbou (jazz a bigbeat), Žili neviazaným spôsobom života, alkohol, drogy, závislosti – Beatnici bola komunita

Znaky:

-asociatívnosť, útržkovitosť, spovedná poézia, žiadne úpravy, hudobnosť verša, hovorové aj slangové a vulgárne slová, pre nich nič nebolo tabu

Allen Ginsberg

-Vytie (Kvílenie) – zbierka z roku 1956, kde vyjadril ostrý nesúhlas, vzburu

Jack Kerouac

-básnik aj prozaik

-Na ceste

-spontánna literatúra, dielo bez zásahov a korekcie, autobiografický román

-zážitky z potuliek po Amerike, nemá klasický príbeh, montáž predstáv, všetko je asociatívne zoradené, 1.osoba aj keď rozprávač je síce fiktívny, množstvo slangových slov, atypické postavy

Tematické rozčlenenie literatúry

1.Téma 2 svetovej vojny

Joseph Heller

-román Hlava 22

-absurdita armáda aj vojny, do absurdity je chytená aj obyčajný človek, nezmyselnosť, satira, čierny humor

Norman Mailer

-román Nahí a mŕtvi

-boje medzi USA a Japonskom, naturalizmus – krajné situácie

2.Obraz totality

Alexander Solženicyn

-dokumentárny spis Súostrovie Gulag

-trilógia, 8 rokov žil Alexander S. v Gulagu, zážitky spracoval do dokumentu

George Orwell

-Zvieracia farma – alegorický román

-1984 – utopický román

-Havel, Škvorecký

-Milan Kudndera – Žert

3. Rozhnevaní mladí muži

-patria k zoskupeniu, k jedným zo smerom súčasnej prózy po roku 19445

-kritika života modernej spoločnosti

-hnev, nesúhlas, rozčarovanie z konzumnej spoločnosti

-mladí ľudia pociťujú beznádej, nie sú ochotní prijať prázdny stereotypný život. Ich vzťahy stroskotávajú, nedarí sa im nájsť si dobrú prácu, pocit skepsy, nevedia čo chcú ale vedia čo nechcú

John Osborne

-Obzri sa v hneve

-univerzitný román, vysokoškolské prostredie, vysokoškoláci

-hrdina s problémami zaradiť sa do spoločnosti

Ďalší predstavitelia: John Braine, John Wain, George Orwell (iba na začiatku)