Renesancia, humanizmus, barok, klasicizmus

Renesancia, humanizmus, barok, klasicizmus:
-  podmienky vzniku
-  znaky
-  literárne diela
-  porovnať chápanie človeka v jednotlivých štýloch
-  úvaha - prvky, znaky ...
 
Podmienky vzniku humanizmu a renesancie.
Humanus = ľudský
Renesans = obnova, znovuzrodenie
Humanizmus a renesancia boli v 14. až 17. storočí.
Humanizmus je európske kultúrne a spoločenské hnutie. Cieľom tohto hnutia je obroda človeka v duchu antických ideálov – znovuzrodenie antiky. Odmieta feudálnu a cirkevnú ideológiu a obracia sa k pozemskému životu. Zdôrazňuje tieto hodnoty:
- racionalizmus = úcta k rozumu
-  senzualizmus = zmyslové vnímanie
-  individualizmus = zdôrazňovanie významu jednotlivca

Vznik novej epochy súvisí s rozvojom výroby a rozmachom meštianstva = buržoázia. Vzorom pre literárny humanizmus bola antická literatúra.
Literárna renesancia zobrazuje radostný prirodzený vzťah človeka k pozemskému prirodzenému životu. Reformácia chcela riešiť spoločenské problémy náboženskými a cirkevnými reformami.
 
Podmienky vzniku barokovej literatúry.
Baroko = perla nepravidelnej formy
Barokové myslenie vychádza z chmúrnej spoločenskej situácie, a to sú turecké nájazdy, 30 ročná vojna, útlak, protireformačný boj. Ľudí sa zmocňuje pesimizmus, beznádej, zúfalstvo, nedôvera v pozemský život. Dochádza však k protikladnému mysleniu, k snahe o bohatý a pekný pozemský život. Barok sa prejavuje v takýchto znakoch:
-  dekoratívnosť = ozdobnosť
-  pompéznosť = nádhera
-  patetičnosť = nadnesenosť

Do popredia sa dostáva viera v záhrobný život. V literatúre sa zobrazuje tiež aj pozemský život aj vzťah k nadpozemskému životu.
Barokové myslenie sa vyznačuje protikladmi, ktoré sa realizujú v silnej emocionálnej sfére.

Protiklady:
-  duchovný náboženský mysticizmus ó zmyslová pozemská vnímavosť
-  pominuteľnosť svetských vecí ó túžba po svetskej nádhere
-  neprirodzený pátos ó vnútorná emocionálnosť
-  upevňovanie starých žánrov ó uvádzanie nových žánrov
-  priepasť medzi umelou a ó ľudovou literatúrou
 
barok –cirkevný –katolícky
  -protestantský
  -svetský –šľachtický
  -meštiansky
  -ľudový
 
predstavitelia: Taliansko: Torquato Tasso – Oslobodený Jeruzalem
Anglicko: John Millton – Stratený raj
Raj znovu nájdený
Nemecko: Hans  Jacob – Grimmelshausen

Podmienky vzniku klasicizmu.
 
Klasický = pevný, nemenný, dokonalý
 
Klasicizmus vzniká v 17. – 18. storočí na francúzkom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta 14. Spoločensko-politická situácia: po potlačení sociálnych nepokojov dochádza ku kríze feudalizmu. Vznikajú manufaktúry a absolútne monarchie. Úpadok feudalizmu a rozvoj buržoázie sa prejavuje prekonaním mysticizmu vo filozofii. Myslenie ovláda túžba po poznaní pravdy, do popredia sa dostáva rozum, vzniká myšlienkový prúd racionalizmus, ktorého zakladateľom je René Descart „Myslím, teda som.“. Pre rozvoj vied a techniky, jasné a presné videnie sa toto obdobie nazýva osvietenským.

Estetický ideál: normovaná krása => má pevný obsah a formu (pre autora je pevne daná, nemenná)
Harmónia: trojjednota: 1. pravda
 2. krása
  3. dobro

Rozpor je medzi cťou a povinnosťou, rieši sa v prospech povinnosti.
Téma je privilegovaná, určená.
Žánre: vysoké (sú v nich hrdinovia z vyšších vrstiev)
-  veršovaná tragédia
-  hrdinský epos
-  óda
-  elégia
-  rečnícka próza
nízke (vystupujú v nich hrdinovia z nižších vrstiev)
-  komédia
-  epigram
-  bájka
-  zábavná próza
-  satirická poézia
-  náučná próza
predstavitelia: Nicolas Borlean – básnické umenie
  Pierre Corneille
  Moliere

Humanistické a renesančné diela:
 
Taliansko:
Dante Alighieri
Básnik, jeho dielo Božská komédia má tri časti, a to Peklo, Očistec a Raj. Peklom a očistcom ho sprevádza Vergílius, rajom jeho milá Beatrice.
 
Giovanni Boccaccio
Napísal dielo Dekameron. Je to 100 noviel, ktoré si počas desiatich dní rozpráva desať mladých ľudí. Vo Florencii zúri mor. V hlavnom kostole sa sedem mladých dám rozhodne, že ujdú pred morom z mesta na vidiek. Stretnú sa s tromi mladými mužmi, ktorí majú tie isté problémy. Rozhodli sa, že odídu na svoje letné sídlo, zvolia si na každý deň kráľa a kráľovnú, ktorí povedia, kde pôjdu a čo budú robiť. Každý povie jednu príhodu, aby zabudli na mor.
 
Francesco Petrarca
Bol to básnik, napísal dielo Spevník, je to ľúbostná poézia, v ktorej ospevuje Lauru.
 
Francúzsko:
François Villion - Veľký Testament
  -  Malý Testament
François Rabelais – Gargantua a Pantagruel
 
Španielsko:
Lope de Vega
Migel de Cervantes – Dômyselný rytier don Quiqote de la Mancha
 
Anglicko:
William Shakespeare
-  narodil sa v roku 1564, zomrel v roku 1616
-  predstaviteľ anglického humanizmu
-  narodil sa v Stratforde
-  študoval v mestskej škole, oženil sa mladý, pre záľubu v herectve opustil rodinu, začal písať divadelné hry, stal sa riaditeľom popredného londýnskeho divadla Globe, štyri roky pred smrťou sa vrátil k rodine
tvorba:
-  historické témy: Henrich IV., V., VI.,
  Richard II., III.,
  Július Caesar
-  tragédie: - Rómeo a Júlia – tragédia lásky
- Hamlet – tragédia pomsty
  - Othelo – tragédia žiarlivosti
-  veselohry,  komédie: Komédia plná omylov 
Skrotenie zlej ženy
   Sen noci svätojánskej
Večer Trojkráľový
Lásky márna snaha
Mnoho kriku pre nič
   Miera za mieru
Veselé ženy windsorské
 
Hamlet
Autor v tomto diele zobrazuje pomstu Hamleta, dej sa odohráva na hrade Eslanor v Dánsku, v 12. Storočí.
Autor v tomto diele zobrazuje sociálny problém, a to že Oféliu pochovali po kresťansky a nie za plotom, ako bolo zvykom pochovávať samovrahov, a to preto, lebo pochádzala z urodzenej rodiny.
Autor čerpal tematický základ z dánskej kroniky z 12. storočia. Toto dielo je sociálno-psychologická tragédia, hrdinovia sú autorovi súčasníci. Hamlet je človek renesančnej doby, j presiaknutý ideálmi humanizmu a renesancie, dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou. Z tohto konfliktu vyvierajú jeho úvahy o zmysle ľudskej existencie „Byť, či nebyť?“.
Dej: dramatický konflikt založený na motíve vraždy a pomsty za vraždu. Hamletov strýko Claudius zavraždí svojho brata, Hamletovho otca, dánskeho kráľa Hamleta, aby sa sám mohol zmocniť trónu a vlády nad krajinou a vziať si za ženu vdovu po zavraždenom kráľovi. Tento čin odhalí Hamletovi duch jeho zavraždeného otca, ktorý sa zjavuje na hradbách. Zaprisahá Hamleta, aby pomstil jeho vraždu. Okolo Hamleta sa spriada sieť strýkových intríg, ktoré ho majú zneškodniť. Hamlet predstiera pomätenosť.
Claudiovi pomáha dvoran Polónius, ktorému sa nepáči, že Hamlet ľúbi jeho dcéru Oféliu. Hamlet, ktorý chce pomstiť otcovu smrť, odvrhne Oféliu. Zabije Polónia, jeho dcéra Ofélia sa pomätie a utopí sa.
Na kráľovský dvor prichádzajú herci. Hamlet ich nahovorí, aby zahrali vraždu starého kráľa (kráľ poobede spal v záhrade, jeho brat mu do ucha nalial jed a rozhlásil, že ho uštipol had). Herci hru zahrali a kráľ sa sám prezradil tým, že odišiel z hry. Chce s pomstiť Hamletovi, usporiada turnaj, na ktorom sa má Hamlet biť s Learesom, Oféliiným bratom. Leares nenávidí Hamleta preto, lebo sa kvôli nemu Ofélia utopila, preto súhlasil, aby mu jedom napustili jeho meč. Kráľ pripravil otrávené víno, aby Hamlet neunikol smrti v prípade, že by vyhral. V zápale boja si Hamlet s Learom vymenia meče a otráveným mečom sú zasiahnutí obaja. Kráľovná sa napije vína a zomiera. Leares povie Hamletovi pravdu ešte pred smrťou a Hamlet ešte stihne prebodnúť Claudia. 
 
Klasicistické diela
 
Pierre Corneille   
-  francúzsky spisovateľ klasicistického obdobia
-  Cid je dielo klasicizmu, v ktorom autor ukazuje rozpor medzi cťou a povinnosťou, postavy sú z vysokých kruhov, ale majú zmysel pre humanitu, je to veršovaná dráma.
Cid
  Don Rodrigo zvaný Cid miluje Kiménu (Chiménu), ale jej otec sa poškriepil s Cidovým otcom pre výchovu princa a udrel ho. Cidov otec sa cíti urazený, česť mu káže krvou zmyť urážku. Keďže je starý, bojuje za neho jeho syn Cid, a zabije Don Dieda – Kiméninho otca. Kiména žiada od kráľa potrestanie Cida, a aj keď ho miluje, žiada jeho smrť. V súboji sa má stretnúť Cid a Kiménin nápadník, ale k súboju nedôjde, lebo krajinu napadnú Mauri a Cid odchádza bojovať. Nepriateľov porazia, vtedy dostal Don Rodrigo meno Cid, čo znamená pán. Kiména znova žiada jeho smrť, kráľ však vidí, že ho miluje. Kiména vyzradí Cidovi, že sa bude bojovať o jej ruku a že sa stane ženou víťaza. V súboji zvíťazí Cid, ale protivníkovi daruje život. Keď Kiména vidí, že do dvorany vstúpil Cidov protivník, omdlie. Kráľa tým presvedčí o láske d Cidovi, a tak kráľ rozhodol, že česť je zachránená, že Cid zmyl svoju vinu v boji proti Maurom, ináč by nebol hoden jej ruky.
 
Jean Baptiste Poguelin – Moliere
-  narodil sa v roku 1622, zomrel v roku 1673
-  bol herec, režisér, riaditeľ kočovnej spoločnosti, hoci začal študovať právo, celý život zasvätil herectvu
-  v Paríži založil Veľkolepé divadlo, ktorého bol riaditeľom. Vtedy prijal meno Moliere. Nemali úspech, odišli na vidiek a 13 rokov cestovali po južnom Francúzku. Potom sa vrátili do Paríža a hrali v Kráľovskom divadle. Moliere sám hral vo svojich divadelných hrách. Vo svojej hre zdravý nemocný hral tak verne svoju úlohu, že obecenstvo si nevšimlo jeho smrť.
Tvorba: Lakomec
Zdravý nemocný
Smiešne preciózky
Tartuffe
   Mizantrop (človek, ktorý nenávidí ľudí)
Škola manželov
Škola žien
 
Lakomec
Dielo nízkeho žánru, autor opisuje meštiaka, lakomca a úžerníka, ktorý je ochotný za peniaze obetovať aj lásku a svoje deti.
Dej: Valér a Eliza sa majú radi, chceli by sa zosobášiť, ale Elizin otec Harpagon jej už vybral iného ženícha. Bol to zámožný pán Anzelmon. Vybral si ho práve preto, lebo bol bohatý a chcel sa oženiť s Elizou aj bez vena. Harpagon je bohatý muž, za čo vďačí hlavne svojmu lakomstvu, bol úžerníkom. Starostlivo zakopáva každý groš a čo sa týka peňazí, nedôveruje ani vlastným deťom. Okrem Elizy má aj syna Kleanta. Kleant je zaľúbený do dievčaťa, ktoré sa len nedávno prisťahovalo do ich štvrti. No keďže Mariana bola chudobná, nepovedal jej o svojich citoch, lebo vedel, že posledné slovo bude mať jeho skúpy otec. Ale podobný zámer s Marianou má aj Harpagon. Keď sa to Kleant dozviem protestuje proti ich sobášu a snaží sa ho prekaziť. Harpagon pozve Marianu na návštevu. Kleant jej pri prvej príležitosti vyzná lásku a ona jeho city opätuje. Keď sa Harpagon dozvie, že je sokom vlastného syna, veľmi sa nahnevá a vyhráža sa, že ho vydedí. Kleant však získa jeho poklad. Keď sa to Harpagon dozvie, nahnevá sa ešte viac. Podozrenie padne na Valéra. Valér povie Harpagonovi, čo cíti k jeho dcér. Harpagonovi už viac nechýbalo a káže Anzelmovi, aby ho udal. Valér povie na obhajobu svoj príbeh a Anzelm zistí, že Valér a Mariana sú jeho deti. Za Harpagonom príde jeho syn aj s peniazmi a chce ich vymeniť za Marianu. Harpagon nakoniec súhlasí s obidvoma sobášmi, ale pod podmienkou, že pôjdu na Anzelmov účet.