Kodifikácie - Bajzov pokus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 08.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 313 slov
Počet zobrazení: 8 845
Tlačení: 596
Uložení: 595
Kodifikácie: - Bajzov pokus
  - podmienky vzniku bernolákovčiny a jej uplatnenie v diele Hollého – Svätopluk
  - štúrova kodifikácia – dôvody, diela, pravopis, jazykoveda, Marína
  - Hodžovsko – Hatalovská reforma, zjednotenie jazyka
 
Jozef Ignác Bajza
- predstaviteľ slovenského klasicizmu, narodil sa v roku 1755, zomrel v roku 1836, narodil sa v Predmiery, študoval vo Viedni za kňaza, ako kňaz pôsobil v Dolnom Dubovom 22 rokov, potom bol kanonik (vysokopostavený kňaz) v Bratislave, tam aj zomrel. Spočiatku bol prívržencom jozefínskych reforiem, potom bol ich odporcom.
- tvorba: Slovenské dvojnásobné epigrammata – v tomto diele autor zosmiešňuje ľudské slabosti

   René mládenca príhody a skúsenosti – toto dielo bolo prvým pokusom o uzákonenie slovenčiny, avšak nevydareným. Je to prvý slovenský román, autor podáva kritiku spoločnosti z hľadiska humanizmu. René je synom talianskeho obchodníka, so svojím učiteľom Van Stiphoutom (stifutom) hľadá svoju stratenú sestru. Sestru nájde, ale znovu mu ju unesie zaľúbený lúpežník. René ju znovu hľadá, stroskotá na mori a dostane sa ako otrok do Egypta.  V Káhire učí Hadixu, dcéru mohamedánskeho patriarchu európskym mravom. Zaľúbi sa do neho, medzitým Reného odsúdia na smrť, že potupil ich vieru, ujde s Hadixou do Benátok, nájde sestru i rodičov. Druhá časť románu je venovaná pomerom na Slovensku. Autor vidí alkoholizmus, pokrytectvo, vykorisťovanie.
 
Anton Bernolák
- predstaviteľ slovenského klasicizmu, narodil sa v 1762, zomrel v 1813, narodil sa v Slanici na Orave, študoval v Ružomberku, v Bratislave, potom v Trnave a Viedni teológiu. Pôsobil v Čeklisi (dnešné Bernolákovo), Trnave, Nových zámkoch, kde aj zomrel.
- uzákonil prvý slovenský spisovný jazyk (PRVÁ KODIFIKÁCIA), za základ zobral západoslovenské nárečie, a to reč vzdelancov Trnavskej univerzity a prvky z rodnej Slanice, pravopis bol fonetický.
- tvorba: Gramatica Slávica
     Jazykovednokrytická rozprava o slovenských písmenách =
Dissertatio philologico critica de litteris Slavorum
Orthographia
Slowár slovenský - česko - latinsko - nemecko - uhorský
 
Juraj Fándly
- predstaviteľ slovenského klasicizmu, narodil sa v 1750 a zomrel v 1811. Narodil s v Častej pri Trnave, študoval teológiu v Budíne, bol farárom v Naháči, mal nervovú chorobu a problémy s očami, zomrel v biede v Doľanoch. Prijal reformy Jozefa II., zrušenie kláštorov uvítal dielom Důverná zmluva medzi mníchem a diablom, bolo to prvé dielo napísané v bernolákovčine. Píše v ňom o príčinách zrušenia kláštorov, je to rozhovor medzi prepusteným mníchom Atanáziom a čertom Titinilom, ktorého používali kňazi na strašenie veriacich, bol to rozumkár a kritik. Autorovi sa nepáči, že mnísi žobrú, predávajú bylinky a obohacujú sa, berú a preto sa vraj volajú bratia. Autorovi sa nepáči, že roľníci žijú v biede a pritom sú najdôležitejší, majetok kláštorov navrhuje využiť na výstavbu škôl, fár a nemocníc. Mníchov delí na žobravých a rozjímavých.
- tvorba:
Důverná zmluva medzi mníchem a diablom
Pilní domajší a polní hospodár
Zelinkár
Slovenský včelár
Ovčár
O úhoroch a včelách
 
Ján Hollý - Svätopluk- autor je predstaviteľom slovenského klasicizmu, je to dielo písané bernolákovčinou, je to epos, má 12 spevov, je to vysoký žáner, má historický základ: Rastislav čelí východofranskej ríši a Svätopluk ho vydal Nemcom. Tí ho oslepili a uvrhli ho do väzenia, uväznili však aj Svätopluka. Toto dielo má tri časti:
1. propozícia – oboznámenie s dejom
2. invokácia – vzývanie múzy – autor vzýva Umku – bohyňu umenia
3. in medias res – priamo dej

Dej: Svätopluk je vo väzení, žalostí nad svojím osudom. Dostal sa do väzenia, hoci vydal Nemcom svojho strýka Rastislava. Na Svätoplukovu prosbu pošle Boh Anjela, ktorý Karolmanovi vyjaví vôľu Boha, aby Svätopluka prepustil. Karolman súhlasí s prepustením Svätopluka, ustanoví ho za panovníka Veľkej Moravy, sľúbi mu dcéru za ženu, Svätopluk má byť jeho vazalom, Svätopluk jeho podmienky prijal. Na Slovensku zatiaľ pohanský boh Černobog prehovára ľud k pohanstvu. Sľúbi im pomoc, a verí, že ak zvíťazia, vrátia sa k pohanstvu. Za Svätoplukovej neprítomnosti panoval Slavomír, ktorý zvolal snem, na ktorom sa Slováci rozhodli pre boj a neprijatie ponižujúcej závislosti. Povstane celé Slovensko. Medzitým Karolman usporiada hostinu, dá Svätoplukovi zdobenú zbraň a štít. Svätopluk tu rozpráva o pôvode Slovanov, ako prišli z Indie, novú vlasť si vždy ochránili v bojoch, ale boli mierumilovní, pohostinný, nevyvolávali vojny. Svojho vodcu pomenovali Sláv, z toho pochádza pomenovanie Slovania. Nemecké vojsko sa blíži k Devínu, Černobog rozpútal búrku a rozvodnil rieku Moravu. Nemci si zhotovujú plte. Svätopluk obišiel nebezpečné miesto, aby sa dostal k Slovanom. Slovania sa stiahli na Devín, Svätopluk s nimi vyjednával, aby ho dobrovoľne prijali za panovníka. Slovania mu dávajú podmienku, aby sa odpútal od Nemcov, chceli byť slobodní, Svätopluk podmienku prijal. Keď to zistili Nemci, ich vojsko vytiahlo proti Devínu na čele s Britvaldom, boj bol nerozhodný, preto sa stretli v boji vodcovia oboch vojsk, a to Britvald a Svätopluk. Svätopluk zvíťazil. Černoboga dal kresťanský Boh do priepasti. Hlavnou myšlienkou diela je oslava boja za slobodu.
 
Ľudovít Štúr
- je predstaviteľom romantizmu, narodil sa v 1815, zomrel v 1856, narodil sa v Zay Uhrovci, študoval na gymnáziu v Rábe, na lýceu v Bratislave, štúdium prerušil, pracoval na panstve grófa Zaya ako úradník, potom pokračoval v štúdiách, pamätný je rok 1836, keď organizoval vychádzku na Devín, mládež zaviazal sľubom vernosti národu a slovanstvu, všetci prijali slovanské mená, Ľ. Š. prijal meno Velislav. Potom odchádza študovať do Halle a po návrate prednáša v Bratislave na lýceu o slovanskej ľudovej poézii a európskych literatúrach. Od roku 1840 je profesorom na katedre reči a literatúry československej. V roku 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom Hurban, Hodža a Štúr, po predchádzajúcom dohovore s Hollým na Dobrej Vode, uzákonili stredoslovenské nárečie ako spisovnú slovenčinu. (DRUHÁ KODIFIKÁCIA) Potom vychádza Almanach Nitra – druhý ročník, je to prvá kniha napísaná štúrovčinou. V roku 1845 ho pozbavili miesta na katedre reči a literatúry československej, študenti odišli na znak protestu do Levoče. V 1848 sa zúčastnil na revolúcii, dali ho pod policajný dozor v Modre, na Hurbana, Hodžu aj Štúra boli vydané zatykače. V decembri  1855 bol na poľovačke, poranila ho puška, v januári 1856 zraneniu podľahol.
- tvorba: 1. politická činnosť: a) Od 1845 vydával alebo sa podieľal na vydávaní Slovenských národných novín a Orla tatranského
b) 1847 bol poslancom na uhorskom sneme za Zvolen. Vystúpil proti feudalizmu, za rušenie poddanstva, žiadal vyučovanie slovenského jazyka na školách
c) 1848 – bol na slovanskom zjazde v Prahe, po jeho rozohnaní odišiel do Viedne, kde organizoval revolučnú činnosť
d) s Hurbanom a Hodžom založili SNR, viedli boj proti uhorskej vláde
2. literárna činnosť: prvé básne písal po česky:
Dumky večerní – je to obraz biedy ľudu
    Cestou z Halle sa zastavil u priateľa v Hradci Králové, zaľúbil sa do jeho sestry Márie Pospíšilovej, venoval jej báseň Rozžehnání
  Spevy a piesne: a) Svätoboj – o rozpade Veľkej Moravy
  b) Matúš z Trenčína
3. jazykovedná činnosť: Odôvodnenie uzákonenia spisovnej slovenčiny:
a) je to reč zo života do spisov uvedená
b) kmeňovitosť slovanských národov – každý kmeň má právo rozvíjať kultúru vo svojom nárečí
c) povinnosť voči slovenskému národu
d) odlišnosť slovenčiny od češtiny
e) slovenčina je čistá, bohatá, plnozvučná è zaslúži si byť jazykom
- diela: Nárečia slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí
  Náuka o reči slovenskej
  Po revolúcii: spis: Slovanstvo a svet budúcnosti – je napísaný po nemecky, idealizuje cársku monarchiu a pravoslávie
O národných piesňach a povestiach slovanských
Hlas proti hlasom
 
Andrej Sládkovič – Marína – autor je predstaviteľom romantizmu, je to dielo reflexívnej lyriky písané vo chvíľach odlúčenia, má 291 slôh + úvodnú báseň Venovanie, autor ju venuje všetkým pekným slovenským devám od Hrona. Sládkovič prekonal Hollého klasicizmus aj Kollárovu ľúbostnú lyriku. Nepíše historické eposy, ale začrie si do pŕs a ľúbosť zaspieva, to znamená, že píše z hĺbky srdca. Bojí sa, že ho nepochopia, ale nemôže inak. Marína je oslavou krásy, lásky a mladosti. Sládkovič nadchnutý jej krásou, ktorá mu zastiera celý svet. Láska je prirodzený ušľachtilý cit, básnik môže žiť bez všetkého, len nie bez lásky. Nedelí srdce na dve polovice, ale celým srdcom miluje oboje, Marínu i vlasť a tým prekonal Kollára. Autor v Maríne píše o mladosti. Mladosť nie je 25 rokov, ani hladká tvár, údov sila, strmosť krokov, ale túžba po kráse. Dejová osnova je skromná. Marína vo svojej izbe spieva, vstáva, zaspáva, v záhrade polieva kvety, chytá motýľa, odbije bohatého pytača, prisahá vernosť milému. Keď mu však nemôže patriť, mení sa na vílu a volá ho do sveta vidín. On však zostáva verný životu, národu, zrieka sa lásky k preludu, čím prekonal romantizmus smerom k realizmu. Hlási s do služieb ľudu, hovorí že diamant v hrudi nezhynie.
 
Zjednotenie jazyka – jazykové spory sa snažili urovnať v Bratislave, kde sa zišli poprední činitelia: Štúr, Hurban, Hodža, Hattala, Palárik a dohodli sa na zjednotení reči, v roku 1852 vydal Hattala Krátku mluvnicu slovenskú a použil etymologický pravopis (etymológia je veda zaoberajúca sa pôvodom slova) – TRETIA KODIFIKÁCIA
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027