Martin Kukučín

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 09.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 334 slov
Počet zobrazení: 16 804
Tlačení: 738
Uložení: 711
Narodil sa v 1860, zomrel v 1928, vlastným menom sa volal Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej v roľníckej rodine, študoval na gymnáziu v Revúcej, Martine, BB, v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Učil v Jasenovej, tu začal písať, odchádza do Prahy študovať medicínu, v tomto období vrcholí jeho krátka próza, pracuje v spolku Detvan, upevňuje svoju vieru v ľud. Odchádza do Seliec na ostrove Brač, pracuje tam ako lekár, oženil sa z dcérou obchodníka Pericou Didoričovou, tu napísal román Dom v stráni. Potom odišiel do Južnej Ameriky, do Argentíny a Chile v roku 1907, pôsobil ako lekár chorvátskych vysťahovalcov. Po 1. Sv. vojne sa vracia na Slovensko, nepáčia sa mu tu pomery, vracia sa do Chorvátska. Ochorel, v kúpeľoch Lipik umrel, jeho pozostatky previezli do Martina.

Tvorba: charakteristickým znakom jeho tvorby je to, že dáva hrdinovi šancu na nápravu, nehaní ho. '

a) dedinské poviedky: 
-Na Ondreja

   -Dedinský román
-Dedinský jarmok
  -Rysavá jalovica
-Z teplého hniezda

b) poviedky z pražského pobytu:
-Neprebudený
-O Michale
-Keď báčik z Chochoľova umrie
-Veľkou lyžicou
-Mladé letá
-Na podkonickom bále
-Mišo I.
-Dies irae (dni hnevu)

c) Brač:  -Dom v stráni
-Prvá zvada
-Mišo II.

d) Amerika:  -Mať volá

e) poprevratová tvorba:
-Košúty

-Klbká
-Rozmarínový mládnik
-historické romány:  -Bohumil Valizlosť Zábor
-Lukáš Blahosej Krasoň

f) divadelné hry: 
-Bacúchovie dvor

-Obeť
 
Neprebudený
Autor vniká hlboko do duše slabomyseľného pastiera husí Ondráša Machuľu. Matka ho musí chrániť pred hnevom otca. Keď osirie, opusteného sa ho ujme tetka. Ondráš je neschopný chápať skutočnosť, sníva o veľkej láske k princeznej. Práve vtedy ho vyruší Zuzka Bezanovie, rychtárova dcéra, a on v tom sne pokračuje. Zuzka sa mu zalieča a on si namýšľa, že ho ľúbi. Ako neprebudený v nej vidí princeznú zo sna. Pripravuje sa na sobáš so Zuzkou, ktorá sa vydáva za Jana Dúbravovie, tetka ho doma zatvára, na sobáš sa nedostane, ani teraz ešte nevie pochopiť situáciu, vinu dáva sebe a tetke, že sa zaň Zuzka nevydala. Dobehne, keď je samotná hostina, dom horí, on doň vbehne, keď chce zachrániť hus, tragicky zahynie, padne na neho povala. Hoci ho obvinili, že stodolu podpálil on, podpálili ju zváč.
 
Dies irae
Autor tu ukazuje honbu za majetkom na starom úžerníkovi, skupáňovi Sýkorovi.
Dej: richtár Zima v mladosti zviedol chudobné dievča a oženil sa s bohatou dievčinou. Má dorastajúcu dcéru, hanbí sa pred ňou, má výčitky svedomia, preto sa rodine zdôverí a začne nový život. Sýkoru v dedine nenávidia, lebo je bezcitný, iba zhŕňa peniaze, a keď sa na dedinu valí cholera, je proti postaveniu nemocnice a márnice, odopiera pomoc chudobným. Jedného syna, Jana, vyhnal z domu, dal ho na vojnu, lebo ho podozrieval z krádeže peňazí. Druhému synovi, Jurovi, zakazuje chodiť za richtárovou dcérou Evou, lebo sú zadĺžení. Keď je chorý, leží u Zimov, otec ho ani nepríde pozrieť, keď mu však ukradli peniaze aj so zrnom, kde ich ukryl, je nešťastný a zlomí ho to viac, ako keby stratil syna. Raz, keď ide po ulici, stretne ženičku, ktorá má doma veľa detí, spýta sa jej na zmysel života, ona mu odpovie, že zmysel jej života sú deti, zamyslí sa, ako nečestne nazhŕňal peniaze. Hlavná myšlienka je vo vnútornom monológu Sýkoru, po monológu sa hrdina napraví, dáva požehnanie synovi, volá ho domov, záver je happy end. Kukučín dáva svojím hrdinom možnosť nápravy.
 
Keď báčik z Chochoľova umrie
Autor zobrazuje problém hynutia zemianstva, jeho zániku.
Aduš Domanický je skrachovaný zeman, chodí po jarmokoch, vychvaľuje sa majetkom, na svoje „deravé“ zemianstvo stále prikladá „záplatu“, tou je veta: „Keď báčik z Chochoľova umrie.“ . Báčik z Chochoľova bol brat Adušovej matky a bol Chochoľovskýcm farárom. Aduš sa chválil, že keď báčik umrie, zdedí jeho majetok. Raz na jarmoku sa stretne s Ondrejom Trávom. Je to typ novodobého sedliaka, ktorý zanedbáva gazdovstvo a dá sa na kupčenie. Na jarmok išiel predať seno. Keď počuje, ako Aduš vychvaľuje svoj jačmeň, chce ho kúpiť, dá mu závdavok. Po jačmeň si Ondrej hneď nepríde, Aduš zatiaľ peniaze minie. Jačmeň nemal. Keď Ondro príde k Adušovi, vidí, v akej biede žije, ako sa rozpadá, v duchu sa rozlúčil s peniazmi aj s jačmeňom. Žiada však Aduša, aby mu peniaze vrátil. Sluha, ktorý pracuje zadarmo u Aduša, poradí Ondrovi, aby si pýtal jasene, ktoré rastú pred domom. Aduš si však uvedomí, že jediný dôkaz o jeho zemianstve a bývalej sláve, jeho jediný majetok sú práve tie 4 jasene v záhrade, pod ktorými sú pochovaní jeho rodičia a starí rodičia. Uprosí Trávu, že mu peniaze poctivo vráti. Začal pracovať, peniaze vrátil, lebo vyšlo najavo, že keď báčik umrel, nezanechal mu nič, Aduš ho musel pochovať na vlastné náklady.
 
Rysavá jalovica
Humoristické situácie spojené s Mrhanovským jarmokom. Adam Krt z Adamoviec šiel na jarmok predať krpce a kúpiť jalovicu a drobnosti do domácnosti. Keď všetko okrem jalovice vybavil, po ceste sa pripojil k susedovi Adamovi Trnkovi, ktorý jalovicu nepredal. Dohodnú sa na kúpe, jalovicu priviažu pred krčmu a idú zapiť „mernô: a kúpu. Trnkuľa, ktorá si hľadala muža, jalovicu odviedla domov, a tak pomerení susedia, keď vyšli pred krčmu a nenašli jalovicu, pohnevali sa a rozišli sa v rôzne strany. Adamova Krtova cesta domov: lavička, mátoha (pes + krčah), netrafil domov, manželka Eva ho vyhrešila, odišiel z domu. Trnkovci medzitým doviedli kravu, Eva oľutovala, že muža vyhnala, začali ho hľadať, našli ho na píle, kde robil, aby mohol žene vrátiť peniaze za kravu a pijatiku. Napravil sa, prestal piť. V závere sa autor nevysmieva ostro, ale láskavo.
 
Dom v stráni
 Je to o sedliakoch, zemanoch a podnikateľoch. Autor na nich ukazuje, že priepasť medzi nimi je nepreklenuteľná. Sedliakov pre stavuje dobrý gazda a patriarcha Mate Berac. Má v rodine rešpekt, poslúchajú ho, jeho dospelý syn chce odísť do Ameriky, lebo otec mu stále hovorí, čo má robiť. Šora Anzuľa Dupčicová a jej syn Niko Dupčic sú predstavitelia statkárov. Na brehu mora, na stráni, žije Mate so svojou rodinou. Mladosť strávil na mori, keď si zarobil peniaze, oženil sa, mal syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu, ktoré slúžia v meste. Prídu na hody domov, idú na dedinskú zábavu k Bobicovcom. Katica sa sľúbila Paškovi, že sa zaň vydá. Dievčatám sa tam nepáči, zastavia sa na zemianskej zábave u Dupčicovcov, Nikovi sa Katica na prvý pohľad zapáčila, preto ju vyzval do tanca. Panie poslali slúžku po Mateho, aby ich odviedol domov. Po zábave Niko Katicu vyhľadal, vyznal jej lásku a začali sa spolu stretávať. Niko sa zaľúbil do Katice na prvý pohľad, Katica spočiatku s ním chodí z vypočítavosti. Už na tanci to pokladala za vyznamenanie, že si ju Niko všimol. Niko presviedča o svojej láske i svoju matku, ktorá pozná syna a neverí, že vytrvá. Chce vyskúšať jeho vernosť a preto sa i s Mate Beracom dohodnú, že mladým v láske brániť nebudú. Mladí musia sami prísť na to, že sa k sebe nehodia.

Šora Anzuľa bola ženou bývalého námorníka, neurodzeného. Vybrala Nikovi inú, dcéru svojej priateľky, jemné, inteligentné, urodzené dievča, Doricu, ktorú dala aj na výchovu, platila jej školu. Zorganizovala slávnostnú hostinu, všetci boli na obede, iba Katica len na káve, na ktorej sa mali dievčatá dostať do konfrontácie. Tam sa ukázalo, že Katica sa do panského domu nehodí. Rozdiel medzi nimi videl aj Niko. Niko už nie je presvedčený o svojej láske ku Katici, jeho vzťah k nej ochladol, najmä potom, čo si predstavil, aká bude, keď bude staršia, že bude ako jej matka, chamtivá, vypočítavá. Napriek tomu bol rozhodnutý si ju vziať, aby dokázal svoj vzťah k ľudu, svoju snahu zblížiť sa s ľudom. Mate, ktorý neverí panským vrtochom, však na smrteľnej posteli všetkých zavolá k sebe a situáciu rázne dorieši, prejaví želanie, aby sa Katica vydala za Paška, čo Katica z lásky prisľúbi, Dorici a Nikovi praje šťastnú budúcnosť. Autor chcel rozchodom Nika a Katici dokumentovať rozdiel medzi vrstvami obyvateľstva.

Mate Berac – sebavedomý sedliak, samostatný gazda, ktorý svoju rodinu vedie s rozvážnosťou, všetci ho musia poslúchať. Je si vedomý svojej nezávislosti, je hrdý.
Šora Anzuľa – hoci sa vydala za neurodzeného človeka, zostala sebavedomou paňou. Zveľaďuje svoj majetok, zakladá si na rodinnej tradícii. Počína si rázne, je toho názoru, že služobníctvo a sedliakov je treba viesť i nasilu. Je povýšenecká.
Niko – jeho záujem o ľud je povrchný, nedokáže pomôcť ľudu, hovorí o ňom, nepomôže mu.
Zandome – obchodník, má úspechy, predáva víno, je ženatý, sukničkár, radí Nikovi v láske
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.7)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016