Pondelok, 29. mája 2017, meninyVilma, zajtra Ferdinand
Dnes prezretých 25717 študentských prácOnline: 2969 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Božena Slančíková – Timrava

Autor: Chlapec macxo (31)
Typ práce: Referát
Dátum: 09.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1010 slov
Počet zobrazení: 6966
Tlačení: 484
Uložení: 491
Narodila sa v 1876, zomrela v 1951. Narodila sa v Polichne. Študovala v BB na dievčenskej škole 1 rok, v Dolnom Kubíne ako spoločníčka 1 rok, život prežila väčšinou v Polichne, Ábelovej, Lučenci. Pracovala ako učiteľka v materskej škole, zomrela v Lučenci. Ona a jej súrodenci vydávali vlastný časopis, Halúzka, boli 11.

Tvorba: 
- básne
, s ktorými neuspela, boli o láske, ktorú neovplyvňuje majetok
- próza- odromantizovala lásku, berú sa podľa rozumu
- ľúbostné príbehy
-novela Pomocník- je to autobiografická novela, autorka odromantizovala lásku. Bola dcéra starého učiteľa, mal prísť náhradník, vysnívala si ho, nepáčil sa jej, rozmyslela si to, vzala si ho, aby bola ona a jej rodina zabezpečená.

a) z ľudového života:
-Ondro Karman

-Na Jurkovej svadbe

b) panská spoločnosť = karty a zábava
-Tak je darmo
-Ťažké položenie
  -Bál
-Pozde
-Skúsenosť – autobiografická novela, autorka opisuje seba ako spoločníčku vdovy maďarónky, kritizuje P. O. H. a Vajanského

c) dedinské poviedky
-Na jednom dvore

-Mocnár
-U Kanátov
  -Ťapákovci
-Marino súženie
-Skon Paľa Ročku
-Márnosť všetko

d) po prevrate:
-Skon Paľa Ročku

-Všetko za národ 
-Dve doby
-Záplava

e) vojna: 
-V čas vojny

-Hrdinovia

f) vysťahovalectvo: -Tá zem vábna – zobrazuje problém vysťahovalcov, odchádzali s nádejou do vysnívanej Ameriky, na záver Jano Fazuľovie píše domov: „A tu nie je tak, ako ľudia vravia, tu je veľmi tvrdo a ťažko.“
 
Ťapákovci
Témou diela je zaostalosť ľudí na dedine, symbolom zaostalosti, lenivosti je nedvižná Ťapákovská rodina, žijú podľa starých tradícií, v chyži sa tlačia 16, proti zastaralému spôsobu života, proti lenivosti bojuje nevesta u Ťapákov, žena Paľa Žartovníka, Iľa Kráľovná, vyvyšuje sa, že je vzdelanejšia, má dvojmesačný kurz v Rimavskej Sobote pre pôrodné baby. Chce žiť ináč. Nechce život spútaný patriarchálnymi zvyklosťami. Chcela by zmeniť Ťapákovcov, keď sa jej nedarí, odíde do služby. Od Ťapákovcov sa odlišuje aj Anča - zmija, a to pracovitosťou. Anča bola od detstva mrzáčka, lámka jej pokrivila údy, iba sa plazí. Práve preto nenávidí Iľu, lebo jej závidí krásu, zdravie, smiech, veselosť. Anča je cieľavedomá, ale srditá, zlostná, je však pracovitá, ale iróniou osudu vyšíva nevestám čepce. Vyšíva ich so zlosťou, lebo nevestou nebude. Nenávidí celý svet, lebo jej nedoprial radosť, nedoprial jej byť milovanou. Timrava kritizuje Iľu, že sa podlieza pánom. V dedine sú proti tomu, aby robila dve služby, preto odíde od rektorov. Muž ju volá späť, aj to preto, lebo ho provokujú, Iľa sa nechce vrátiť, donúti Paľa, aby si pristavili k Iľinmu rodičovskému domu nejaké izby u Jablonckov. Iľa nezmenila všetkých Ťapákovcov, iba svojho muža. Ťapákovci sa naďalej tlačili v izbe, vždy orali v ten istý deň. Anča vyšíva aj ďalej, žile spomienkami na Jana Fúzakovie.
 
Skon Paľa Ročku
Autorka zobrazuje život dedinského človeka, Paľo bol pracovitý, žil s matkou a otcom, tí pili, otec zomrel, Paľo sa neskôr oženil so Zuzou, ktorú mal veľmi rád, chýr o ich láske sa šíril poza chotáre. Paľo si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu, aby Zuzu nevydali. Zuza bola z bohatšej rodiny, bola sklamaná, lebo sa aj pri Paľovi chcela mať tak, ako doma, že „láska sa pri biede minula“. Zuza sa chcela mať ako doma, Paľa naháňala do roboty, aby postavil dom, keď ochorel, neuznala mu to, a tak sa postupne Zuza Paľovi protiví. Paľo často šíril myšlienky proti kňazom a pánom, ale keď ležal na smrteľnej posteli, chcel umrieť uzmierený so všetkými. Dôkazom odpustenia farára mala byť polievka od farára. Chcel sa zmieriť i so svojou matkou, lebo ju udrel, lebo pomáhala druhým, jemu nie. Matka mu odpustila, prišla ho pozrieť, zomrel spokojný. Z nemocnice ušiel, nebol tam spokojný.
 
Hrdinovia
Témou diela je 1. sv. vojna a postoj ľudí k nej. Názov je myslený ironicky, hrdinami nie sú páni, ktorí majú plné ústa rečí o hrdinstve a vlastenectve, ale ľud svojím odporom k vojne. Notár Laci Baláň povzbudzuje ľudí do vojny, ale keď dostane predvolanie, vymýšľa si všelijaké možné choroby, nájde si kamaráta, ktorý mu pomôže oslobodiť sa, a on sa znovu stáva hrdinom. Podnotár Širický sa do vlasteneckých rečí nezapája, ale uvedomuje si, že vojna nič dobré ľuďom neprináša, berie životy, oberá o majetok a podobne. Ale keď ho predvolajú, ide, a zahynie pri záchrane nepriateľského vojaka. Je predstaviteľom inteligencie, pozná zlo, ale nemá dosť síl postaviť sa proti tomu. Má rád učiteľku v materskej škôlke Lízu Malinskú, jeho láska k nej umiera, keď ide za ňou, vyznať jej lásku, ale keď počuje, ale sa vysmieva nariekajúcim ženám, vráti sa a nevyzná jej lásku. V dedine sú aj ľudia, ktorých sa vojna osobne nedotýka, ale keď počujú správy z vojny, sú zhrození. Taký je mrzák Paľo Peko, nemusel ísť do vojny. Teraz je hrdá jeho žena Zuza, že má muža doma, hoci predtým bola pokorená. Opustil ju Ďuro pre peknú Anku Matvejovie, volajú ho Ďuro Matvejovie prístavok. U Matvejov stále vyhráva gramofón. Stará Matvejová hovorí, že vojna je boží trest za rozkoše ľudí, odpovedia jej, že ona je prvá, lebo u nich stále vyhráva gramofón. To jej ľudia zazlievajú, najmä keď hovorí, že vojna je boží trest za hriechy rozkoše, zábavu. Ďuro išiel na vojnu, tam padol. Zuza sa potešila, že vojna oddelila Ďura od Anky, že ona ju kedysi oddelila od Ďura. Anča Demáková je vdova, jej muž zomrel pred dvomi rokmi, ostali jej dve deti. Vtedy ona plakala. Teraz sa jej žiali ľahšie, žije s pocitom spokojnosti, lebo nežiali sama. Teraz sa žiaľ rozdelil medzi ženy. Má výhodu, lebo muža pochovala doma, po kresťansky. Jej švagor Jano, hoci je slabý, musí narukovať, Anči sa ujde viac roboty, lebo aj slúžka odišla, tú držala len láska k Janovi. Anča má nádej, že ak Jano padne, budú dediť jej deti. Katka Stoličková mala muža pijana, stále ju posielal do hrobu, bil, bola rada, že odišiel, vrátil sa a bol ešte horší. Lízin otec bol tiež notár, žil po pansky, nakoniec ušiel do Ameriky, preto matka nedovolila Líze ľúbiť Širického. Keď išiel Širický do vojny, nedovolila sa im rozlúčiť, z rozlúčky spravila oslavu hrdinu. Líza dávala prednosť spánku, keď bubeník vyvolával ďalšie ročníky do vojny. O 3 roky sa už nikto neoduševňuje za vojnu, veľa ľudí padlo, veľa je nezvestných, padli najbližší príbuzní aj pánom. Lízu preložili, lebo si zanedbávala povinnosti. Jedna jej priateľka odchádza za ošetrovateľku. Každú rodinu, aj pánske, postihlo nešťastie vojny.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.1)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Hrdinovia - Božena Slančíková Timrava Poznámky 258 slov 6
Slovenčina Dedina a jej umelecké stvárnenie v tvorbe Kukučína, Tajovského, Timravy Maturita 556 slov 2.5
Slovenčina Poviedky s dedinskou tematikou (Kukučín, Tajovský, Timrava) Referát 1216 slov 6.2
Slovenčina Dedinský ľud v dielach: Kalinčiaka, Matušku, Kukučína, Timravy Maturita 463 slov 4
0.014