Literárne obdobia znaky

Literárne obdobia znaky

Staroveká literatúra (3000 pnl. – 500 nl.)

Znaky:

– kalokagatia – duševná aj fyzická krása – ideál

– hlavný hrdina – je spätý s prírodou a pozemským životom

– nezobrazuje sa vnútorný jeho vnútorný svet

– idealizovaný – má mimoriadne vlastnosti

– viera v početných bohov

– jednotný celok (človek, príroda a bohovia)

Žánre: – Epos

– Bájka

– Mýtus

– Podobenstvo

Stredoveká literatúra (5. – 15. st.)

Znaky:

– Heslo: Ora et labora – Modli sa a pracuj ; dominantné postavenie má biblia

– významné postavenie malo kresťanstvo – cirkev

– rozdelenie spoločnosti na tri stavy : duchovných, pánov a poddaných

– ľudský svet sa chápe iba ako odraz toho nadpozemského

– alegória a symbolika napr: čísla : 3, 7, 9 a zvieratá : baránok, holubica, líška

– idealizované postavy – typ svätca, ktorý sa vyznačuje silou viery, múdrosťou, odvahou a askézou

– literárne útvary boli určené predovšetkým na hlasné čítanie – rétorika

Žánre: – Legenda

– Exemplum

– Piesne

– Fabliaux

Humanizmus a renesancia (14. – 17. st.)

Znaky:

– odklon od Boha, návrat k antickým ideálom – radostné užívanie pozemského života

– racionalizmus – úcta k rozumu

– individualizmus – zameranie na človeka, viera vo vlastné sily

– spočiatku sa používa iba latinský jazyk – rétorická štylistika; neskôr národné jazyky

– v popredí náučná literatúra – životopisy, cestopisy, rozkvet lyriky

– hrdina – obyčajný človek

– témy zo skutočnosti – pravdivo zobrazované

Baroková literatúra (16. – 17. st)

Znaky:

– heslá: „Vanitas, vanitatum“ – márnosť nad márnosť – všetko je pominuteľné

„Memento mori!“ – pamätaj na smrť

– návrat k Bohu, túžba po večnom živote, strach zo smrti

– v dielach nájdeme vždy protiklady dobra a zla

– prezdobenosť, zveličenie, nádhera, nadnesenosť

– cieľ: zapôsobiť na city človeka

Žánre: – náboženská lyrika

– ľúbostná lyrika

– sonety, elégie

– náučné diela

Klasicizmus (17. – 18. st.)

Znaky:

– racionalizmus – rozum sa povýšil na vrchol ľudského snaženia

– pravidlá umeleckej tvorby Nicolas Boileau: „ Lárt politique“ – umenie básnické

1. krásne je iba to čo je pravdivé
2. rozum na prvom mieste, je nadradený nad citom, rozpor medzi povinnosťou a citom – povinnosť vždy vyhrá
3. žánre sa delia na a) Vysoké – tragédia, epos , óda

– Hrdinovia: šľachta, vládcovia, vojvodcovia

– Námety: historické

1. b) Nízke – komédia, satyra, bájka

– Hrdinovia: z nižších vrstiev, ľudské postavy

– Námety: z ich súčasnosti

Nepripúšťalo sa prelínanie žánrov!

1. Hrdina je idealizovaný – má byť vzorom
2. Aristotelova trojjednota miesta času a deja

Žánre: – komédia

– óda, hymnus

– epos

Romantizmus (18. – 19.st)

Znaky:

– rozpor medzi snom a skutočnosťou

– hrdinovia – titanizmus – je ochotný obetovať sa za svoje ideály

– sú v rozpore so svetom, búria sa proti spoločenským zákonom

– stávajú sa vydedencami, zbojníkmi, väzňami, tulákmi, žobrákmi, vyhnancami z vlasti

– zo všetkých spoločenských vrstiev

– Autori vkladajú do svojich postáv autobiografické črty

– žánrový synkretizmus – prelínanie žánrov

– Básnici sa inšpirujú ľudovou slovesnosťou – hovorový jazyk, symbolické významy slov – alegória

Žánre: – rozvoj poézie a drámy

– romány

Realizmus (druhá polovica 19.st)

Znaky:

– autor zobrazuje skutočný svet, problémy doby

– kritika spoločnosti, honby za majetkom, kariérou

– hrdina – obyčajný človek s obyčajnými vlastnosťami – zástupca kolektívu

– zo všetkých spoločenských vrstiev

– prostredie – spoločnosť – mesto

– porovnávanie svet dediny a mesta

Žánre: – poviedka

– román

Literárna moderna (19. – 20. St)

– umelecké smery z konca 19. storočia

Symbolizmus Impresionizmus

Znaky: Znaky:

– autori sa vyjadrujú prostredníctvom symbolov – zachytenie dojmov, atmosféry

– básne sú subjektívne pocity autora – nezobrazovali reálny, objektívny svet

– básnici využívali asociáciu, voľný verš. – senzualizmus – zmyslové poznávanie skutočnosti

– Ch. Baudelaire – Kvety zla – Rimbaud – V zelenej krčmičke

Povojnová avantgarda (koniec 19.st.)

– avantgarda- široká škála programov so spoločným odporom k spoločnosti mešťanov a jej hodnotám

– zosilnenie realizmu, zoslabenie symbolizmu aj impresionizmu

Expresionizmus

Znaky:

– protiklad impresionizmu

– vyjadruje pocit k rozpadajúcej sa spoločnosti

– silné kontrasty

– túžba po bratstve celého ľudstva

Dadaizmus

Znaky:

– vznikol ako protest proti mrzačeniu ľudstva

– výsmech nezmyselného kapitalistického sveta

– slová bez významu

Poetizmus

Znaky:

– zdôrazňuje aktívny vzťah k životu

– využíva sa fantázia a sen

– Jiří Wolker

Surrealizmus

Znaky:

– automatické písanie- báseň nekontrolovaná rozumom

– báseň sa prelína so snom a skutočnosťou

– vynechanie rýmu a rytmu

Umelecké smery a prúdy v literatúre po roku 1945

Existencializmus

Znaky :

– vnútorný život človeka

– osobná sloboda jednotlivca

– pocity a vzťah jednotlivca k svetu

– život človeka závisí len od jeho voľby

– spoločnosť je pre človeka nepriateľská, vnucuje mu morálku

– hrdina sa ocitá v krajnej situácii a musí prebrať zodpovednosť za svoje činy

– neuznávajú existenciu Boha

– v živote hlavného hrdinu zohráva veľkú úlohu náhoda

– J. P. Sartre – Múr, A. Camus

Antiromán

Znaky :

– chýbajú príčinné a chronologické súvislosti

– nedochádza k rozuzleniu deja, ale k jeho zahmleniu

– postava je bezcitnou osobou bez mena (väčšinou iniciálky)

– dialógy – žiaden vnútorný monológ

– Allan Robbe Grillet – žalúzie

Neorealizmus

Znaky :

– rozvíja postupy, prostriedky a žánre kritického realizmu

– kritizuje fašizmus a taliansku meštiacku spoločnosť

– netradičné výrazové prostriedky – vulgarizmy, slang

– Hrdinovia – jednoduchí ľudia z vidieka i veľkomesta

– Alberto Moravia – Vrchárka

Magický realizmus

– založený na magickom, mytologickom vyjadrení skutočnosti

– prelína sa realita s fantáziou

– G. Marquéz – 100 rokov samoty

Postmoderna

Znaky:

– odmietanie konzumnej spoločnosti

– pluralita názorov a ich zrovnoprávnenie

– hrdinom je antihrdina – klamár, násilník, vrah

– Autori nedodržiavajú žánrovú čistotu a parodujú samotný žáner; dielo označené ako román nemá znaky románu

– Irónia, sebairónia, výsmech napr. vojna

– princíp montáže – text akoby bol zmontovaný z rôznych textov

– Umberto Eco – Meno ruže