Humanizmus a renesancia v porovnaní so stredovekom ( Alighieri, Petrarca, Cervantes, Boccacio), Sonet
Humanizmus a renesancia v porovnaní so stredovekom ( Alighieri, Petrarca, Cervantes, Boccacio), Sonet
- Stredoveká literatúra (5-15 st.)
- rozvíja sa na základe feudalizmu a kresťanského náboženstva - určovalo vieru, morálku, spoločenské myslenie ľudí, ovplyvňovalo názory na umenie
- dominantné postavenie má biblia. „ORA ET LABORA“ – modli sa a pracuj.
- spoločnosť sa rozdeľovala na trojaký ľud: 1.duchovenstvo
2.páni
- poddaní
- ľudský svet sa chápal len ako odraz toho nadpozemského
- Umenie využívalo alegóriu, symboliku, obraznosť
- dôraz na poznávaciu a náučnú funkciu
- žánrový synkretizmus (žánre sa prelínali) umeleckej a vecnej literatúry, epiky s lyrikou
- Literárny štýl bol rétorický- rečnícky, kvetnatý, ozdobný, emocionálny
- Zo štylistických prostriedkov využívali prirovnanie, hyperboly, personifikáciu
Delí sa na: 1)feudálna náboženská
2)feudálna svetská
3)mestská svetská
1) Náboženská literatúra mala bohoslužobný, výchovný (dialektický) a vzdelávací obsah.
- Dôraz kladie na kresťanské cnosti
Hrdinom je svätec- ústredná postava legiend.
Legenda
- ľudová alebo umelá epická forma, stredoveké legendy sú rozprávania o živote svätých, zdôrazňuje sa v nich asketický (odriekavý) spôsob života
Cieľom je posmrtný život. Zachovala sa v piesňach, kázniach, životopisoch svätých (hagiografie), v exemplách a v náboženských drámach (mystériách)
Exemplum
- krátke vtipné rozprávanie o príkladoch mravného života vo forme bájky, poviedky, anekdoty a pod.
Najznámejšia zbierka - Exemplum o prisvojení chleba za najneobyčajnejší sen
Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi- je pripisovaná milánskemu
biskupovi, ktorý sa volá Maurus- zobrazuje život mníchov
Najrozšírenejším žánrom boli piesne:
Piesne sv. Františka z Assisi
Teba Bože chválime – sv. Ambróz
2) Stredoveká svetská literatúra
hrdina- rytier- bojovník, šľachtic
Najrozšírenejší žáner -hrdinský epos
Šírila sa vo Francúzsku vďaka trubadúrom a v Nemecku Minnesängri - potulní speváci, ktorí spievali pod balkónmi dámam o láske
- Pieseň o Rolandovi - FR EPOS z 11. St.
Dej:
– Roland- rytier z družiny Karola Veľkého, ako veliteľ zadného oddielu križiackej výpravy proti španielskym Arabom bol zradený nevlastným otcom a zaskočený nepriateľmi, prísny poriadok rytierskeho režimu mu nedovoľuje privolať si pomoc, márne ho prehovára priateľ Olivier, aby zatrúbil na čarovný roh Olifant, ktorým by si privolal pomoc. Roland nepozná inú povinnosť než bojovať proti presile, hájiť česť kráľa a nakoniec padnúť hrdinsky v boji. Vlastným telom bráni meč Durandal(pred pohanom), v ktorom sú uložené relikvie svätých- Petrov zub, Bazilova krv, vlasy sv. diviša, panny svätej kúsok odevu. Roland nemohol zomrieť skôr ako by sa kajal pred Bohom.
- Pieseň o Nibelungoch- začiatok 12. St., nemecká hrdinská epika- najznámejšie dielo
- oslavuje hrdinstvo, manželskú lásku ale aj krutosť.
Dej:
Kráľ Zikfrid+ manželka Kriemhilda- sestra burgemského kráľa Gintera(+ žena Brumhilda). Ich manželské šťastie po čase zmaria úklady, ktoré Zikfridovi nastojila Brumhilda; Kriem. Jeho smrť kruto pomstí. Zkfr. Mal dobré nohy, vedel rýchlo behať, raz sa chcel občerstviť vodou, ale nastrojili mu pascu; jediné zraniteľné miesto mal na chrbte, preto Hagen seldoval znak a bodol ho tam kopijou.
- Slovo o pluku Igorovom - RUS EPOS
Dej:
Hovorí o vojenskom ťažení kniežaťa Igora Sviatoslaviča proti Mongolom, o jeho porážke a zajatí na úteku.
- Tristan a Izolda - FR povesť a NEM epos
Dej:
- Tristan vyzdobil pre strýka Izoldu, ale sám sa do nej zaľúbi a aj ona do neho. Jeho strýko je chorý, a preto si dá namiešať nápoj s jedom, ktorý vypijú Tristan a Izolda.
3) Mestská svetská literatúra- lit každodenného života
FR veršované poviedky:
fabliaux- ich funkcia je zábavná, mali za úlohu skritizovať neduhy v spoločnosti, zosmiešniť hlúposť a zbabelosť feudálov a panovačnosť niektorých kňazov
- Humanistická a renesančná literatúra (14-17. st)
- Vznik- Florencia; humanus- ľudský a renaissance- znovuzrodenie
- Cieľom je návrat k antickým ideálom, radostné užívanie pozemského života
- Obdobie bolo späté s objavmi: objav Ameriky, heliocentrický názor (Kopernik, Kuzmánsky), kníhtlač, kompas,..
- zdôrazňovali sa nové hodnoty- právo na užívanie si života, racionalizmus(úcta k rozumu), senzualizmus(zmyslové vnímanie), individualizmus(pozornosť na človeka)
- Literatúra humanizmu používa latinský jazyk, štylistika bola rétorická, ozdobná a kvetnatá
Dante Alighieri Tal
- najväčší taliansky básnik
- Božská komédia – epická báseň
- 100 spevov- 1.spev- úvod,
33 spevov- peklo,
33 spevov- raj, ktorým ho sprevádza milá Beatriče.
IDEA:
Dante poukazuje na osudy ľudí na druhom
svete po požitkami premrhanom živote na zemi. Upozorňuje nás na kresťanský život.
„Pokiaľ si svoj život na zemi premárnime v pôžitkoch a smilstve, po smrti si budeme užívať len bolesť.“
Francesco Petrarca Tal
- „otec humanizmu“
- Sonety pre Lauru "Za Laurinho života“
- "Po Laurinej smrti",
- súbor 366 lyrických básní
Dielo autor venoval svojej milej – Laure, ktorú celý život miloval a ktorá bola jeho celoživotnou inšpiráciou. Lauru autor údajne prvýkrát videl v kostole počas svojho pôsobenia v Avignone. Ich platonický vzťah trval 21 rokov. Vydatá Laura ostala pre autora nedostupnou. Laura napokon odišla nečakane, zomrela na morovú nákazu.
Dielo má dve časti – Za Laurinho života a Po Laurinej smrti. Autor v ňom ospieval Lauru, jej duchovné vlastnosti (skromnosť, cudnosť, ušľachtilosť,...), zároveň zdôraznil jej fyzickú krásu svetlovlasej ženy s mliečnou šijou, ružovými prstami, s jasnými, nežne sa pozerajúcimi očami. Jej krásu vykreslil v atmosfére zelene polí, dažďa kvetov a zurčiacej vody. Krása prírody je však len ozvenou krásy zbožňovanej bytosti.
Autorov hlboký cit k Laure sa nemení ani po jej smrti. Autor si ešte viacej uvedomí, ako veľmi Lauru miloval. Platonické zbožňovanie živej Laury prechádza do nostalgickej reflexie plnej melanchólie a smútku. Jeho milovaná sa zjavuje vo svojej fyzickej kráse, sadá si na básnikovo lôžko, utiera mu oči a je zároveň anjelom, ktorý odlieta k nebesiam.
Sonet - Sonet alebo znelka je lyrická básnická forma, má 14 veršov rozdelených do dvoch štvorveršových a dvoch trojveršových strof (t.j. dvoch kvartet a dvoch tercet). Na konci básne je pointa, ktorá je taká výrazná, že môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu.
Giovanni Boccaccio Tal
- zakladateľ talianskej renesančnej prózy
- Dekameron
- 100 noviel- počas 10 dní si 10 ľudí rozprávalo príbehy
- de Cervantes Saavedra
- Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha – román
- španielsky H a R
- mal byť paródiou na rytierske romány, hrdina Q sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu, vyzbrojí sa starou kopijou a štítom, vysadne na nevládneho koňa a so svojim sluhom sedliakom Sanchom Panzom sa vyberie na rytiersku výpravu, aby ochraňoval utláčaných hrdinskými činmi, aby získal srdce vysnenej princeznej Dulsiney. Jeho dobrodružstvá sa končia zosmiešnením alebo bitkou, napr. s veternými mlynmi (považuje ich za obrov) a kŕdľom oviec (nepriatelia). Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia.
Kontrast 2 svetov a postáv: ideál a realita;
Sancho- tučný malý so sedliackym rozumom