Slovenská romantická poézia – znaky a vplyv folklóru

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 23.10.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 015 slov
Počet zobrazení: 1 385
Tlačení: 136
Uložení: 133

Slovenská romantická poézia – znaky a vplyv folklóru

- bola poznačená bojom Slovákov za národné práva, reprezentuje ju tvorba štúrovskej generácie

Štúrovská generácia

- skupina národovcov, ktorých spája spoločný ideál boja za rovnoprávnosť Slovákov s Maďarmi

- vedúcou osobnosťou tejto generácie je Ľudovít Štúr

- sformovali sa na bratislavskom evanjelickom lýceu, → študentský spolok Spoločnosť česko-slovanská,

-zrod štúrovskej - výstup na Devín v r.1936, pri ktorom si Štúrovi prívrženci dali symbolické slovanské mená (napr. Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav) a zaviazali sa, že budú po celý život bojovať za národné práva Slovákov

Ľudovít Štúr * 1815 Uhrovec + 1856 Modra

- jazykovedec, literát, novinár, politik

- narodil sa v Uhrovci v učiteľskej rodine

- študoval na evanjelickom lýceu v BA

- zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry Česko – Slovenskej

-otvorene vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov

-po nevydarenej revolúcii 1848 – 1849 žil pod policajným dozorom

- zomrel pri poľovačke v Modre

Štúr ako jazykovedec

- s Hurbanom a Hodžom v roku 1843 uzákonili spisovnú slovenčinu - základ stredoslovenské nárečie

- fonetický pravopis – píš ako počuješ – až po úpravách Hodžu a Hattalu v 1851 – etymologický pravopis

- potrebu gramatiky a jazyka vyslovil v dielach:

  • Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
  • Náuka reči slovenskej

- 1. Dielo v Štúrovčine – II. Vydanie Almanachu Nitra

- Kollár vystúpil proti jazyku

  1. Štúr ako novinár
  • Slovenské národnje novini s prílohou Orol Tatránski

- vyslovil v nich politický program: 1. Zrušenie poddantva

  1. Zdanenie šľachty
  2. Zveľadenie obchodu, školstva, priemyslu

- tieto požiadavky predložil aj na Uhorskom sneme – bola splnená iba časť

  • Žiadosti národa Slovenského – predložil v LM 1848
  1. uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách
  2. autonómia Slovenska v rámci Uhorska

- vydali na neho zatykač a ušli do Čiech

  1. Štúr ako literát
  • Dumky večerné – cyklus básní
  • Spevy a piesne
    • Rozžehnání

„Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha, 
nade nímž mraky se bouřlivé shání. 
Zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha, 
jenž Ti posílá bolné rozžehnání:
on na vše světa zapomene slasti, 
jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!“

- báseň o rozchode s Máriou Pospíšilovou, kde jej vysvetľuje, že ona by z neho nič nemala. Obetoval svoje osobné šťastie kvôli národu

  1. Štúr ako literárny kritik a teoretik
  • Slovanstvo a svet budúcnosti
  • O národných piesňach a povestiach plemien Slovanských

Andrej Braxatoris Sládkovič *Krupina +Radvaň

- z chudobnej rodiny na štúdiá si zarábal sám, neskôr robil učiteľa v bohatých rodinách, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej – Marína, ktorá sa musela vydať za bohatého pernikára

  • Marína

- lyrická skladba- oslava krásy, mladosti a lásky ( k Maríne aj vlasti)

- kompozícia: 291 slôh po 10 veršov 

- umelecký štýl: - anafora – viac veršov sa začína rovnakým slovom

- miluje Slovensko lebo v ňom žije Marína a Marínu miluje preto lebo sa narodila na Slovensku → spája ich s jednou láskou

„Ja sladké túžby, túžby po kráse 
spievam peknotou nadšený, 
a v tomto duše mojej ohlase 
svet môj je celý zavrený; 
z výsosti Tatier ona mi svieti, 
ona mi z ohňov nebeských letí, 
ona mi svety pohýna; 
ona mi kýva zo sto životov: 
No centrom, živlom, nebom, jednotou 
Krás mojich moja Marína!“ 

„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, 
Marínu drahú v peknej otčine, 
A obe v jednom objímať!“ 

„A čo je mladosť? - Dvadsať päť rokov?

 ružových tvári hlaď jará?

 Či údov sila?či strmosť krokov?

 toto sa všetko zostará!

 mladost je túžba živá po kráse

 je hlas nebeský v zemskom ohlase

 je nepokoj duši svätý

 je tá mohutnosť čo slávu hľadá,

 je kvetín lásky rajská záhrada

 je anjel v prachu zaviaty!l“

  • Detvan

Samo Chalupka * Horná lehota + Horná lehota

- najrevolučnejší spomedzi štúrovcov

Krátke básne:

  • Likavský väzeň - uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude i osude národa
  • Boj pri Jelšave - v básni zobrazil hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom
  • Branko - veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorému Turci zajali ženu a deti. Bojoval za práva ľudu proti pánom, pretože nezniesol neprávosť, premohli ho zradou

"Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som."- dôležitosť mravného zákona.

Historické eposy

  • Turčín Poničan

Dej:

Slovenská žena odvlečená do tureckého otroctva spoznáva vo svojom väzniteľovi vlastného syna, ktorého jej kedysi Turci uniesli, syn chce, aby zostala s ním v Turecku, no ona sa chce vrátiť

"ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona."

Láska k vlasti (patriotizmus) je silnejšia ako materinské city či bohatstvo.

  • Mor ho!

-(starosloviensky bojový výkrik - Mar ha!

- vrcholné dielo, rozsiahla epická skladba

„Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo aj tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

- zobrazuje príchod rímskeho cisára na slovenské územie (historická udalosť z r. 358), autor dej lokalizuje k Dunaju, pod Devín

- Téma: boj Slovákov za slobodu, právo národa na slobodu.

- Hrdina je kolektívny = slovenskí junáci (ako jeden muž) sa postavia proti neprávosti

- idealizácia - sú krásni telom aj dušou - pracovití, šľachetní, mierumilovní, štedrí, pohostinní, úctiví i hrdí, všetci sú si rovní...

- kontrast rímsky cisár (pýcha, zbabelosť, výbojnosť, zotročovanie)

Slováci (hrdinstvo, mier, sloboda, rovnoprávnosť)

-Slováci ho privítali ako hosťa, ale on si chce podmaniť ich krajinu. Postavia sa na odpor, v obrannom boji zomierajú, ale sú morálnymi víťazmi. Cisár zahanbene pozerá na svojich mŕtvych vojakov

 - Záver: výzva do boja za práva, za slobodu národa.

- Idea: právo na slobodu, odhodlanie postaviť sa proti presile aj za cenu vlastného života

Dej:

Na poli sa stretli Rimania a Slovania. Slovania poslali poslov. Rimania sa správali priateľsky. Slovania boli slušní, ale sebavedomí, pretože územie, na ktorom stáli patrilo ich predkom a cítili sa tam ako doma. Opýtali sa cisára, či prišiel s mečom alebo mierom. Priniesli aj dary, ale cisár ich odmietol. Pyšným hlasom povedal, že slovanskú zem dostane niekto iný a oni budú musieť odísť do Ríma. Slovania sa ale nezľakli, silno zakričali „ Mor ho!“, vytiahli meče a začali bojovať. Cisár sa síce zľakol, ale po zúrivom boji sa víťazmi stali Rimania. Slovania však z boja vyšli ako morálni víťazi. "Oj, veď padnú za národ - oj, veď to nebolí." Boj pomaly utíchol, ale cisár stojaci na bojisku sa zo svojho víťazstva hanbil radovať.

„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, 
ponad vysoké hory, ponad rovné polia; 
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, 
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: 
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. 
Pod tým hradom Riman—cár zastal si táborom: 
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Slovanstvo a svet budúcnosti

Vypracované tézy zo slovenského jazyka literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.035 s.
Zavrieť reklamu