Slovenská romantická poézia – znaky a vplyv folklóru
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 385
Uložení: 133
Slovenská romantická poézia – znaky a vplyv folklóru
- bola poznačená bojom Slovákov za národné práva, reprezentuje ju tvorba štúrovskej generácie
Štúrovská generácia
- skupina národovcov, ktorých spája spoločný ideál boja za rovnoprávnosť Slovákov s Maďarmi
- vedúcou osobnosťou tejto generácie je Ľudovít Štúr
- sformovali sa na bratislavskom evanjelickom lýceu, → študentský spolok Spoločnosť česko-slovanská,
-zrod štúrovskej - výstup na Devín v r.1936, pri ktorom si Štúrovi prívrženci dali symbolické slovanské mená (napr. Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav) a zaviazali sa, že budú po celý život bojovať za národné práva Slovákov
Ľudovít Štúr * 1815 Uhrovec + 1856 Modra
- jazykovedec, literát, novinár, politik
- narodil sa v Uhrovci v učiteľskej rodine
- študoval na evanjelickom lýceu v BA
- zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry Česko – Slovenskej
-otvorene vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov
-po nevydarenej revolúcii 1848 – 1849 žil pod policajným dozorom
- zomrel pri poľovačke v Modre
Štúr ako jazykovedec
- s Hurbanom a Hodžom v roku 1843 uzákonili spisovnú slovenčinu - základ stredoslovenské nárečie
- fonetický pravopis – píš ako počuješ – až po úpravách Hodžu a Hattalu v 1851 – etymologický pravopis
- potrebu gramatiky a jazyka vyslovil v dielach:
- Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
- Náuka reči slovenskej
- 1. Dielo v Štúrovčine – II. Vydanie Almanachu Nitra
- Kollár vystúpil proti jazyku
- Štúr ako novinár
- Slovenské národnje novini s prílohou Orol Tatránski
- vyslovil v nich politický program: 1. Zrušenie poddantva
- Zdanenie šľachty
- Zveľadenie obchodu, školstva, priemyslu
- tieto požiadavky predložil aj na Uhorskom sneme – bola splnená iba časť
- Žiadosti národa Slovenského – predložil v LM 1848
- uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách
- autonómia Slovenska v rámci Uhorska
- vydali na neho zatykač a ušli do Čiech
- Štúr ako literát
- Dumky večerné – cyklus básní
- Spevy a piesne
- Rozžehnání
„Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha,
nade nímž mraky se bouřlivé shání.
Zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha,
jenž Ti posílá bolné rozžehnání:
on na vše světa zapomene slasti,
jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!“
- báseň o rozchode s Máriou Pospíšilovou, kde jej vysvetľuje, že ona by z neho nič nemala. Obetoval svoje osobné šťastie kvôli národu
- Štúr ako literárny kritik a teoretik
- Slovanstvo a svet budúcnosti
- O národných piesňach a povestiach plemien Slovanských
Andrej Braxatoris Sládkovič *Krupina +Radvaň
- z chudobnej rodiny na štúdiá si zarábal sám, neskôr robil učiteľa v bohatých rodinách, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej – Marína, ktorá sa musela vydať za bohatého pernikára
- Marína
- lyrická skladba- oslava krásy, mladosti a lásky ( k Maríne aj vlasti)
- kompozícia: 291 slôh po 10 veršov
- umelecký štýl: - anafora – viac veršov sa začína rovnakým slovom
- miluje Slovensko lebo v ňom žije Marína a Marínu miluje preto lebo sa narodila na Slovensku → spája ich s jednou láskou
„Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
Krás mojich moja Marína!“
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
A obe v jednom objímať!“
„A čo je mladosť? - Dvadsať päť rokov?
ružových tvári hlaď jará?
Či údov sila?či strmosť krokov?
toto sa všetko zostará!
mladost je túžba živá po kráse
je hlas nebeský v zemskom ohlase
je nepokoj duši svätý
je tá mohutnosť čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada
je anjel v prachu zaviaty!l“
- Detvan
Samo Chalupka * Horná lehota + Horná lehota
- najrevolučnejší spomedzi štúrovcov
Krátke básne:
- Likavský väzeň - uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude i osude národa
- Boj pri Jelšave - v básni zobrazil hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom
- Branko - veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, ktorému Turci zajali ženu a deti. Bojoval za práva ľudu proti pánom, pretože nezniesol neprávosť, premohli ho zradou
"Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som."- dôležitosť mravného zákona.
Historické eposy
- Turčín Poničan
Dej:
Slovenská žena odvlečená do tureckého otroctva spoznáva vo svojom väzniteľovi vlastného syna, ktorého jej kedysi Turci uniesli, syn chce, aby zostala s ním v Turecku, no ona sa chce vrátiť
"ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona."
Láska k vlasti (patriotizmus) je silnejšia ako materinské city či bohatstvo.
- Mor ho!
-(starosloviensky bojový výkrik - Mar ha!
- vrcholné dielo, rozsiahla epická skladba
„Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo aj tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
- zobrazuje príchod rímskeho cisára na slovenské územie (historická udalosť z r. 358), autor dej lokalizuje k Dunaju, pod Devín
- Téma: boj Slovákov za slobodu, právo národa na slobodu.
- Hrdina je kolektívny = slovenskí junáci (ako jeden muž) sa postavia proti neprávosti
- idealizácia - sú krásni telom aj dušou - pracovití, šľachetní, mierumilovní, štedrí, pohostinní, úctiví i hrdí, všetci sú si rovní...
- kontrast rímsky cisár (pýcha, zbabelosť, výbojnosť, zotročovanie)
Slováci (hrdinstvo, mier, sloboda, rovnoprávnosť)
-Slováci ho privítali ako hosťa, ale on si chce podmaniť ich krajinu. Postavia sa na odpor, v obrannom boji zomierajú, ale sú morálnymi víťazmi. Cisár zahanbene pozerá na svojich mŕtvych vojakov
- Záver: výzva do boja za práva, za slobodu národa.
- Idea: právo na slobodu, odhodlanie postaviť sa proti presile aj za cenu vlastného života
Dej:
Na poli sa stretli Rimania a Slovania. Slovania poslali poslov. Rimania sa správali priateľsky. Slovania boli slušní, ale sebavedomí, pretože územie, na ktorom stáli patrilo ich predkom a cítili sa tam ako doma. Opýtali sa cisára, či prišiel s mečom alebo mierom. Priniesli aj dary, ale cisár ich odmietol. Pyšným hlasom povedal, že slovanskú zem dostane niekto iný a oni budú musieť odísť do Ríma. Slovania sa ale nezľakli, silno zakričali „ Mor ho!“, vytiahli meče a začali bojovať. Cisár sa síce zľakol, ale po zúrivom boji sa víťazmi stali Rimania. Slovania však z boja vyšli ako morálni víťazi. "Oj, veď padnú za národ - oj, veď to nebolí." Boj pomaly utíchol, ale cisár stojaci na bojisku sa zo svojho víťazstva hanbil radovať.
„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman—cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.“
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovenská romantická poézia – znaky, vplyv folklóru | Referát | 5 092 slov | |
Čo je Folklór? | Ostatné | 34 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Slovanstvo a svet budúcnosti