Vzťah slovenských romantikov a realistov k ľudu – svet chalúp a kaštieľov (Hájnikova žena, Detvan)

Vzťah slovenských romantikov a realistov k ľudu – svet chalúp a kaštieľov (Hájnikova žena, Detvan)

Hlavní predstavitelia Svk romantizmu:

• SAMO CHALÚPKA
• JANKO KRÁĽ
• ANDREJ SLÁDKOVIČ
• JÁN BOTTO
• JÁN KALINČIAK

Hlavní predstavitelia Svk realizmu:

• H. VAJANSKÝ
• O. HVIEZDOSLAV
• VANSOVÁ
• KUKUČÍN
• MARÓTHY – ŠOLTÉSOV

Romantizmus

- autori chcú vyjadriť vlastné pocity a názory

- silná maďarizácia

- nad osobnými citmi prevažuje láska k vlasti

- námety z minulosti, prítomnosti a ľudovej slovesnosti:

• prejav tvorivosti slovenského ľudu
• prameň pri poznávaní histórie
• ľahko pochopiteľná pre všetkých

Realizmus

- Slovensko súčasť – Rakúsko - Uhorska – nesloboda

1. Opisný realizmus

- autor hovorí o probléme ale neponúka riešenie

- problematika zemianstva

1. Kritický realizmus

- riešenie problémov

- sociálna problematika

Andrej Sládkovič *Krupina +Radvaň

- z chudobnej rodiny na štúdiá si zarábal sám, neskôr robil učiteľa v bohatých rodinách, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej – Marína, ktorá sa musela vydať za bohatého pernikára

• Detvan

- obhajoba slovenského ľudu

- Kompozícia: - úvod - Vrstovníkom

- 5 spevov: 1.Martin

1. Družina
2. Slatinský jarmok

4.Vohľady

1. Lapačka

- Hlavné postavy:Elena - dievča z ľudu, Martinova milá

- skromná, smelá, pracovitá, veselá, verná 

Martin - hrdý, sebavedomý, spravodlivý, čestný

kráľ Matiáš - (Matej Korvín) - múdry, vľúdny, trpezlivý, spravodlivý

Dej:

Martin sa prechádza a vidí bežať zajaca, ktorého prenasleduje sokol. Martin sokola zabije. Neskôr vidí dievčatá tancovať na lúke a tancuje so svojou milou Elenou. Dozvedel sa, že zabil kráľovského sokola a rozhodol sa, že sa pôjde kráľovi priznať. Elenu unesú zbojníci a Martin ju oslobodí a všetkých pozabíja alebo zraní. Martin sa priznal kráľovi prečo zabil jeho sokola. Skúša Elenu či je dobrá a verná žena pre Martina. Donesie jej zlatý prsteň sľubuje jej všetko možné, no ona zostáva verná Martinovi. Martin a Elena sa zoberú. Kráľ povolá Martina na zámok, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov - vrahov v jeho Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi a žiada aby si mohol ponechať 1. Elenu

1. valašku
2. kroj
3. vrkoče
4. fujaru

„Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja? —

Ako by Detva obrov nemala! —
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína;
prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? — výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? — hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.“

• Nehante ľud môj

- lyrická báseň – obrana proti výsmechu ľudu, ktorý vraj nie je vzdelaný lebo musí ťažko pracovať

- aj keď je národ mierumilovný dokáže bojovať za svoje práva

„Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí;
keď predkov nemal — a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? —
čo bys’ sa mu ty zato posmieval?
Na potomkov on bohatý.
Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!
že ľud môj je len ľud sprostý;
často sú múdri hlúpi ľudkovia
dľa súdu svetskej múdrosti:
Počuješ? Spieva slovenské pole,
spievanky zrodia Homérov;
len ľúbosť útlu spievajú hole,
no budú aj bohatierov.“

• Marína

Pavol Orzságh Hviezdoslav * 1849 Vyšný Kubín +1921 Dolný Kubín

- z chudobnej zemianskej rodiny

- najskôr začal napodobňovať maďarských básnikov – neskôr na odporúčanie matky začal písať v Slovenčine – matka mala na neho veľký vplyv

- Preložil veľa diel – dokázal, že slovenčina je rovnocenná s inými jazykmi

- veľakrát mu hrozilo pomaďarčenie napísal:

• Mňa kedys’ zvádzal svet

„Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Buď požehnaný, kto sa pohodil
v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…“

• Hájnikova žena

- Kompozícia: 1. Pozdrav

1. 15 spevov
2. Zbohom

- rozdeľuje svet na 2 časti: 1. Svet chalúp - Čajkovci – Hanka, Miško

1. Svet kaštieľov – Artuš Villáni

Dej:

Miško Čajka po smrti svojho otca, požiada zemepána Artuša Villániho o službu, ktorú vykonával jeho otec. Villáni súhlasí, dá Miškovi hájovňu a príjme ho do služby za hájnika. Miško sa ožení s Hankou a obaja šťastní mladomanželia odchádzajú do hájovne na Podvrší. Ich život plynie pokojne a šťastne až do chvíle, kým Artuš Viláni mladší neuvidí Hanku v kostole. Hanka sa mu zapáči. Niekoľkokrát ju navštívi v hájovni, ale Hanka ho zakaždým odmietne. Preto sa Artuš Villáni ml. rozhodne usporiadať veľkolepí lov na jelene. Pošle Miška na lov a sám ide do hájovne. Hanka Villániho odmietne a v sebaobrane zabije - záražcom. Keď sa Miško vráti z lovu, Hanka sa ku všetkému prizná a on všetku vinu berie na seba. Miško odchádza do väzenia a Hanka ide ku svojím rodičom. Keď sa rodičia dozvedia čo sa stalo, Hankina mama zomiera od žiaľu a otec Hanku vyženie z domu. Hanka blúdi po horách a pomätie sa. V deň súdu vtrhne Hanka do súdnej siene a ku všetkému sa prizná. Miška oslobodia a Hanku neodsúdia. Miško zastavil splašené kone starého Villániho ako odmenu za záchranu chcel Miško odpustenie. Villáni mu odpustí a vráti hájovňu. Hanke sa narodí syn a vráti sa jej pamäť.

„Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“ - Pozdrav

„Pozdravujem vás lesy, hory pri odobierke na stokrát.“ - Zbohom!

• Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – prvá zbierka
• Letotosty I.
  • Dávam z úprimnosti duše – úprimnosť, pravdivosť

„Čo dávam, dávam z úprimnosti duše:

bez okrás, lesku, farbidla.

mne odporným, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím prostý obličaj!“

• Letorosty II. – zomrela mu matka aj sestra – pochmúrne básne
• Letorosty III.

• Krvavé sonety ( 4, 4, 3, 3)

- 32 sonetov - ostrý protivojnový protest

Dej:

- Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo

„A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.“

- kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný

- vyslovuje túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.

- príčinou vojny chamtivosť

- Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve

- trápi ho osud Slovanstva aj vlastného národa

-V záverečných sonetoch vyjadruje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.