Komédia, druhy komiky, vertikálne členenie

Komédia, druhy komiky, vertikálne členenie dramatického textu (Palárik, J. Chalupka, Tajovský)

Komédia

-z gréckeho slova komoedia = rituálna pieseň spievaná na oslavu Dionýza

 komédia má šťastné rozuzlenie a jej zámerom je rozosmiať divákov

- zobrazuje každodennú realitu ľudí

- zosmiešňuje nedostatky jednotlivcov i spoločnosti

- uplatňuje paródiu, vtip, satiru

- Komédia vznikla v starovekej literatúre - najznámejšími staršími autormi boli Shakespeare a francúzsky dramatik Moliér

- využíva sa rozprávací slohový postup:

1. Horizontálne členenie textu (odseky, kapitoly)
2. vertikálne členenie textu ( pásmo rozprávača a pásmo postáv )

Vertikálne členenie textu

Pásmo postáv

- dialógy ( rozhovor 2 al. viacerých postáv )

2 základné typy dialógu:

1. symetrický – striedajú sa repliky
2. asymetrický – prerušený monológom

Replika – prehovor postavy

Reč postavy je vyjadrená: 1. Priamou rečou – uvádzacia veta, priama reč

1. Nepriamou rečou – autorská reč
2. Nevlastnou rečou – vnútorné monológy postáv

- Odložila si list. Čo len teraz budem robiť ?

1. Polopriamou rečou – má bližšie k autorskej reči

- Odložila si list. Čo len teraz bude robiť ?

Pásmo rozprávača - Ja rozprávanie (1. Os. Sg.)

- On rozprávanie (3. Os. Sg.)

4 typy rozprávača:

1. Vševediaci - nezainteresovaný, iba prerozpráva celý príbeh (3. Os. Min. čas)

- Honoré de Balzac – Otec Goriot

1. Personálny – podáva príbeh len z pohľadu niektorej postavy
2. Priamy – hlavná postava (1. Os. Sg.)
3. Oko kamery – zachytáva len vonkajšie znaky, nie psychiku postáv

Moliér

- preslávil klasicistickú komédiu

- témy: - postavenie žien v spoločnosti a rodine

- chorobná lakomosť

- náboženské pokrytectvo

• Lakomec

Námet zo starovekej komédie - Plautus – komédia o hrnci

- Hlavné postavy: - Harpagon – lakomec

- Eliza– dcéra Harpagona

- Kleant – syn Harpagona

- Anzelm – bohatý snúbenec Alžbety

- Valér – chudobný nápadník Alžbety

Dej:

Valér pracuje v dome Harpagona, lebo chce byť v blízkosti Elizy, ktorú miluje. Kleant sa zdôverí sestre Elize, že ľúbi chudobné dievča Marianu. Harpagon o citoch svojich detí nič nevie, lebo ho zaujímajú iba peniaze. Oznámi deťom, že sa mieni oženiť s Marianou. Kleantovi našiel vdovu a Elize postaršieho pána Anzelma. Deti sú proti. Večer má prísť na návštevu Mariana, opäť sa prejaví jeho skupánstvo. Mariana na návšteve spoznáva, že jej milý Kleant je synom jej budúceho ženícha. Klent sa preriekne a jeho otec pochopí, že má v synovi soka v láske. Zmizne Harpagonova truhlička s peniazmi, krádež vyšetruje komisár a Harpagon žiada zavrieť celé mesto. Truhličku vzal sluha Šidlo a odovzdal ju Kleantovi. Do domu prichádza Anzelm. Valér priznáva, že miluje Elizu a že do Paríža prišiel hľadať otca, ktorý si myslí, že jeho deti zahynuli pri stroskotaní lode. Vysvitne, že Valér a Mariana sú stratené deti Anzelma, ktorý je to v skutočnosti neapolský šľachtic. Keď Anzelm sľúbi, že vystrojí obe svadby svojich detí, Harpagon im dá požehnanie. Je rád hlavne preto, že sa našli jeho peniaze, ktoré mu vrátil Kleant pod podmienkou, že bude súhlasiť, aby si on i jeho sestra mohli vziať partnerov, ktorých milujú.

Ján Palárik

- katolícky kňaz

- redaktor- publikoval v časopise Cyril a Metod, Katolícke noviny, Slovenské noviny

- písal komédie – cieľom bolo ľudí: 1. Zabaviť 2. Poučiť

delí postavy podľa národnostného kľúča:

1. kladné – uvedomelí
2. záporné – maďaróni, odrodilci

• Zmierenie ( Dobrodružstvo pri Obžinkoch )

Idea: spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu

Kompozícia: 1 dejová línia

Dožinky – tradičné ľudové slávnosti po skončení žatvy

Postavy: + učiteľ Orieška, Miluša Oriešková, grófka Eliza Hrabovská – uvedomelí

- barón Lajoš Kostrovický, jeho otec, komorná Cepková

Dej:

Miluša je spoločnica grófky. Grófka čaká návštevu, svojho budúce ženícha -mladého baróna. Eliza je však nespokojná, že si vezme muža, ktorého ani nepozná. A tak s Milušou dohodnú, že si vymenia úlohy a zistia aký barón vlastne je.

Do kaštieľa prišiel barón s priateľom Rohonom. Tiež sa tajne dohodnú, že si vymenia úlohy. Miluša privíta hostí a pustí sa s nimi do rozhovoru. Rozpráva sa s nimi iba po slovensky a z toho je barón zhrozený. Nazve ju – Panslávka. Nahnevaný sa rozhodne odísť, ale neskôr stretne krásne dievča Elizu a na prvý pohľad sa mu zapáči. Kvôli nej sa rozhodne zostať aj na večernú slávnosť. No Rohonovi sa zapáči Miluša a prezradí jej, kto vlastne je. Plný lásky vyjadrí všetky svoje city a Miluša sa tiež prizná k svojmu pôvodu. Ale grófka však ešte nechá baróna v omyle, aby zistila jeho charakter. 

Ľajošovi sa chudobné dievča natoľko zapáči, že je ochotný sa s ňou oženiť. Najskôr váha kvôli jej pôvodu, ale láska nad ním zvíťazí a je rozhodnutý, že s ňou chce žiť. Keď je Eliza presvedčená, že nerobí rozdiely medzi ľudom a šlachtou, Maďarmi a Slovákmi, s radosťou sa za neho vydá. Teraz už môže barónovi prezradiť, že ona je skutočná grófka. Všetko sa vyjasní a môžu sa chystať dve svadby.

Idea: Miluša dá lekciu vlastenectva Lajošovi i Rohonovi, z čoho vyplýva, že

uvedomelýSlováci môžu prinavrátiť odrodilcov naspäť k národu.

Učiteľ Orieška hovorí o Dožinkoch: „Je to národný ples Slovákov.“

Komorná Cepková hovorí:

„Sú to tej gemajnej sprostej bagáže slovenskej surové škreky, tance a žranice.“

V závere diela: „Sláva Slovákom i Maďarom statočným.“

Ján Chalupka

- dramatik a zakladateľ dramatickej tvorby

- pôsobil ako farár v Brezne na základe svojich skúseností napísal hru Kocúrkovo

• Kocúrkovo

- odcudzuje malomeštiactvo, vysmieva sa pomerom v Slovenskom meste

- všíma si všetky spoločenské vrstvy – každú vykreslil pomocou jednej osoby

- kritika odnárodňovania, nevzdelanosti, chamtivosti

- Postavy: učiteľ Sloboda – predstaviteľ inteligencie

majster Tesnošil - napodobňuje šľachtu a pánov

Tesnošilová – je klebetná a veľmi rozmaznáva svoje deti

Pán z Chudobíc – zeman, zakladá si na svojom pôvode, maďarón

 postavy charakterizuje menom: Tesnošil, Belorítka, Zamotal, pán z Chudobíc, Sloboda

Dej:

V Kocúrkove sa konajú voľby na nového učiteľa, zvolia neznámeho Slobodu. Všetky Kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj, si robia zálusk na nového učiteľa. Obzvlášť Tesnošilovci, ktorí chcú za Slobodu vydať svoju dcéru Aničku

V druhom dejstve, ktoré sa odohráva v lese, napadnú traja zbojníci Rajnoha, Gorazd, Krahulec nového pána rektora, ktorý sa vracal z Kežmarku domov aj so študentmi z Kocúrkova. Keďže študenti pri sebe nemali žiadne peniaze, zbojníci ich nemali o čo obrať. V tomto dejstve sa veľmi bojazlivo zachoval Tesnošilov syn Honzík, ktorý ako jediný pred zbojníkmi utiekol do lesa.

V treťom dejstve spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Svoboda sa ide ohlásiť cirkevnému dozorcovi pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje, aby učil po maďarsky, ale on pánovi z Chudobíc vraví: „Deti po maďarsky učiť budem, ale zabudnúť na materinský jazyk im nedám." Sloboda je uvedomelý Slovák. Študenti, ktorí s ním cestovali, poznali Tesnošilovcov a vedeli, že si chcú nového rektora získať, sa preobliekli za dobových potulných obchodníkov a boli ponúkať svoje remeslo k Tesnošilovcom, aby tak odradili nového rektora od návštevy u nich. Po príchode sa nový pán rektor zaľúbi do Ľudmily, dcéry starého rechtora Procházku a požiada ju o ruku. Takto ostáva Tesnošilová spolu so svojou rodinou v hanbe a ich susedia sa im smejú.

• Starý zaľúbenec

- približuje sa k dielam Moliéra

Vdovec sa chce po smrti svojej ženy oženiť s chovanicou. Á sa ale svadbe vyhne a zoberie si maďarského tovariša. Autor tak zdôrazňuje, že Slováci môžu žiť rovnocenne s inými národmi.

Jozef Gregor Tajovský *Tajov

- pochádzal z početnej rodiny – preto vyrastal u starých rodičov → námety – Starootcovské poviedky:

- pôsobil ako bankový úradník – námet – Mamka pôstková

- poviedky z dedinského prostredia

- hrdinovia – obyčajní ľudia s chybami a prednosťami

• Statky zmätky

Hlavné postavy: Palčíkovci – Ondrej a Mara – bezdetní

Ľavkovci – Žofa a Jano + syn Ďuro

Kamenský – Tomáš a Kata + dcéra Zuzka a syn Ondro

Dej:

Ľavkovci sa snažia oženiť syna Ďura a vyberajú mu nevestu. Chcú mu nájsť nejakú z bohatej rodiny, aby netrel biedu. Preto sa im zapáči návrh Palčíkovcov, aby oženili Ďura so Zuzkou Kamenskou. Pod podmienkou, že sa Ďuro a Zuzka postarajú o Palčíkovcov v starobe , po ich smrti dostanú ich majetok. Palčíkovci boli bezdetní. Zuzkin brat - Ondrej odhovára Zuzku od sobáša bez lásky. „ Na majetky sa nelakom, i chudobní ľudia žijú statočne, spokojne.“ Tomáš odhovára svoju ženu od ich plánu: „Čože majetky boli a minuli s, ale láska a statočnosť na vernosť.“ Zuzka napokon na plán pristane, lebo si myslí, že láska časom príde. Zuzka sa ožení s ďurom a nasťahujú sa k Palčíkovcom. Po čase ju začne ďuro podvádzať – Zuzka nie je šťastná, a tak ani nerobí toľko, čo by mala – Palčíkovci sa hnevajú. Ďuro je nervózny, že im stále nechcú prepísať majetok. Palčíkovci to odôvodňujú tým, že im nemôžu prepísať majetok, keď poriadne nerobia. Zuzka je tehotná ľúbi ďura ale on o ňu nestojí. Zuzka odíde bývať k Ondrejovi. Ďuro presvedčí Palčíkov aby si mohol vziať Betu. Beta sa starému Palčíkovi páči, lebo sa okolo neho vykrúca a pracuje ako včelička, stará Palčíková žiarli. Na Ondreja ďuro s Betou povedia Palčíkovcom nech na nich prepíšu časť pôdy. Palčík ich oboch vyženie z domu. Na Vianoce Ďuro príde za Zuzkou prosiť o odpustenie nech sa k nemu vráti. Zuzka s dieťaťom v rukách povie ďurovi, že už mu dávno odpustila ale, že sa už k nemu nikdy nevráti.

• Ženský zákon

Hlavné postavy: Anička Javorová - skromné a pracovité dievča, je poslušná, čestná,má veľmi rada Miška

Miško Malecký Tiež je veľmi pracovitý a dobre vychovaný, je slušný, Aničke je verný

Zuza Javorová Vdova, jej manžel je už 5 rokov v zemi

Mara Malecká tvrdohlavá, chcela svojho syna oženiť za bohatú richtárovu dcéru

Jano Malecký: Uhliar, predstaviteľ ľudovej múdrosti a morálky, rozvážny neveril zbytočným rečiam, mal zo všetkých najväčší nadhľad.

Dora Kalinová:Suseda, vdova, richtárka jej zaplatila, aby jej dcéru dohodila Miškovi,chamtivá, klebetnica

Dej:

Táto veselohra je o láske Aničky a MIška. Anička s Miškom sa skoro zasnúbia, ale Zuza(mama Aničky) a Mara(mama Miška) sa pohádajú, kde budú bývať. Zo zásnub nakoniec zíde. Anička si však s Miškom sľúbia vernosť aj tak. Na druhý deň Miško odchádza na vojnu. Anička na neho verne čaká, kým príde nazad. Medzitým však vdova Dora ohovára Aniču pred Marou a Miška pred Zuzou. Dora nahovorí Maru, že má pre Miška lepšiu nevestu, richtárkinu Kaťušu, ktorej dá richtárka do vena tisícku do truhly, dve kravy a tri ostriedky. Mare sa to zapáči a už má za Aničku náhradu. Miško je po návrate opantaný klebetami a od Aničky sa odvráti. Dora si však vstúpi do svedomia a všetko vyrieši. Nové zásnuby sa uskutočnia pred očami celej dediny, na Štefanskej zábave.

„To je ženský zákon. So ženami ani podobrotky, ani pozlotky!“

Ženský zákon – tvrdohlavosť a klebety