Slovenská medzivojnová próza (Jesenský, Jégé, Urban, Hronský)

Slovenská medzivojnová próza (Jesenský, Jégé, Urban, Hronský)

Spoločenská situácia

- Rozpad Rakúsko - Uhorska, vytvorenie ČSR

- obdobia hospodárskych kríz – nezamestnanosť – emigrácia obyvateľov

- čechoslovakizmus – jednotný jazyk v ČSR – čeština

Spoločenská situácia ovplyvnila témy diel:1. o krízach

1. vysťahovalectve
2. vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi
3. spomienky na mladosť
4. vojnové zážitky

- v roku 1920 vzniklo SND

- zvýšil sa počet vydávaných diel – rozvoj školstva – rôznych vedeckých inštitúcii, vzrast počtu vydávaných časopisov

3 generácie spisovateľov:

1. Staršia generácia - Kukučín Tajovský Timrava Jesenský Jégé

1. Stredná generácia - Rázus Hronský Krčméry Hrušovský

1. Mladšia generácia - Vámoš Urban Jilemnický Horváth Letz

slovenskú medzivojnovú prózu rozdeľujeme ( z hľadiska uplatňovania umeleckej metódy )

1. Realizmus – 3 línie:
2. Jégé, Rázus
3. Sociálno psychologický realizmus – prienik do vnútra človeka - J.C. Hronský

- M. Urban

- Š. Letz

1. Socialistický realizmus - prvá kniha Maxim Gorkij – Matka

- F. Kráľ, P. Jilemnický

1. Lyrizovaná próza - ornamentálna próza – Vámoš, Hrušovský, Horváth

- naturizmus – Ondrejov, Chrobák, Figuli, Švantner

Janko Jesenský *MT +BA

- vyštudovaný právnik

- v jeho tvorbe sa prejavili znaky romantizmu (rozum nad citom) a symbolizmu

- pôsobil ako župan v Rimavskej sobote

- dostal „rád SNP“ – bol veľký antifašista

Básnické zbierky:

• Verše

• Zo zajatia
  • Slovenčine

- forma sonetu (4, 4, 3, 3)

- vlasť = krajina otrokov, slovenská reč je pod nátlakom Maďarov,

- celá vlasť čaká na pomstiteľa, ktorým má byť sám autor

„Mňa z tisíc ciest len jedna cesta láka,
čo vedie domov, v kraj’nu otrokov,
do diery krvavého vlkolaka,
kde s láskou čistou, láskou hlbokou

ma moja biela otrokyňa čaká
jak bohatiera s pomstou divokou,
a nie viac pokorného úbožiaka,
rozplakaného chabo od okov.

• Na zlobu dňa

Tou cestou pôjdem, no neprídem prv,
kým hnev, nímž srdce vrie a horí líce,
čo zasadol, sťa mrak, do mladých bŕv,

nevlejem v holubičie státisíce,
by vycedili vraha čiernu krv
za hanobenie mojej krásavice.“

Próza:

• Malomestské rozprávky – poviedka Slnečný kúpeľ
• Pani Rafiková - novela

- kritika malomeštiakov – klebetnosť

Dej:

Pani Rafiková vyhliadne pre svoju dcéru Milušu manžela – advokáta Brveníka, ktorý je však zamilovaný do vdovy Malinovej. Rafiková šíri klebety o vdove, a aj o tom, že sa bude Miluša s advokátom brať. Advokát si na koniec aj tak vezme vdovu a Miluša utečie s mužom, ktorý hovorí po francúzsky. Pani Rafiková ostáva v hanbe.

• Demokrati

Kompozícia: Román sa skladá z dvoch častí - Jednotlivé časti sú členené na kapitoly

Téma: Kritika života v 1. ČSR a to: kritizovanie karierizmu vládnucich tried a ich zápas o moc.

Idea: Poukazovanie na narušenú morálku príslušníkov stredných a vyšších spoločenských vrstiev.

Hlavné postavy:Landík – rovnoprávny, dobromyselný, čestný

Tolkoš – predstaviteľ zámožnejšej vrstvy

Petrovič – uvedomelý politik, falošný

Želka – uvedomelá, pyšná, moderná

Hanka – pekná, čistá, utiahnutá, priateľská,

Dubec – starý, bohatý, otec Hanky

Dej:

Komisár Landík s mäsiarom Tolkošom zakladajú spolok ROVNOSŤ. Tolkoš prezradí Landíkovi svoju tajnú náklonnosť k Hane, ale bojí sa s tým prísť na verejnosť, pretože by sa ohrozilo jeho postavenie v spoločnosti. Landík chce byť pre neho príkladom, a preto začne Hanku sprevádzať ako právnik – Tolkoš začne žiarliť, posiela listy, v ktorých ho osočuje. Landík očakával, že ho kvôli listom presunú na podradné miesto, ale dostal výnosnejšiu pozíciu v Bratislave, kde spoznáva právnika Petroviča a jeho dcéru Želku. Petrovič chcel, aby si Landík zobral Želku za ženu, avšak Želka je povrchná a vôbec ju neľúbil. Želka ho chcela iba preto, aby sa s ním mohla chvastať v spoločnosti. Landík kandidoval vo voľbách za Agrárnu stranu, Petrovič ho podporoval, ale po tom, čo odmietol Želku, stratil podporu a nezvolili ho. Želka si neskôr vzala za muža starého statkára Dubca lebo bol bohatý. Landík si zobral za ženu slúžku Hanu. V závere sa ukáže, že Hana je nemanželskou dcérou Dubca a Želka sa stala nevlastnou matkou Hany.

Milo Urban * Rabčice na Orave

- po oslobodení emigroval do Rakúska, potom sa vrátil a bol verejne odsúdený

- písal krátku prózu a romány

• Jašek Kutliak spod bučinky

Hlavné postavy:Hanka + Jašek

Dej:

Jašek sa na prvý pohľad zaľúbi do Hanky – stretol ju v lese. Zoberú sa aj napriek tomu, že ho jeho rodina prehovárala. Bol do nej až po uši zaľúbený. Časom Hanka zlenivela, nechcelo sa jej robiť a stále sa iba hádali. Narodil sa im syn Jožko, Hanka bola oslabnutá, zase sa iba hádali. Jašek uvidí suseda so ženou ako sa ľúbia a závidí im. Ide do krčmy tam sa opije, keď príde domov, Hanka ho vyhodí a Jašek do rána umrzne. Hanka za ním nevyroní ani slzu.

• Živý bič

- dielo o 1. Svetovej vojne a jej dopade na obyvateľov

- 2 časti:1. Stratené ruky

1. Adam Hlavaj

- dej v oravskej dedine Ráztoky – „Pánu Bohu za chrbtom“

- vojna ovplyvňuje charaktery jednotlivcov a ich konanie

Hlavné postavy:Ilčíčka - jednoduchá žena ,vdova , zasieva v mysliach obyvateľov túžbu po pomste a nádej, že sa vrchnosti postaviť naozaj dá. Po tom ,čo prišla o syna , stáva sa nenávisť chlebom jej každodenným. Nakoniec sa pridala k vzbure, v ktorej zahynie. Ale jej túžba sa vyplnila...pomstila syna.

Adam Hlavaj

Eva Hlavajová- milujúca žena, ktorá sa snaží uprosiť notára Okolického, aby vypísal Adama z vojny. On ju však zneužije a znásilní ju. Ona úbohá čaká dieťa, sľúbi však notárovi ,že nikomu nepovie meno otca, pokiaľ Adam príde domov. A tak je vydaná napospas krivým rečiam celej dediny.

Notár Okolický - symbol vrchnosti, bezcharakterný, skazený, všemocný. Ľudia sa ho boja, no potajme ho preklínajú. Neskôr sa ich nenávisť prejavuje i otvorene. 

Ondrej Koreň – vojak ktorý sa vracia zúbožený domov

Jano Kúrňava – zradil priateľov kvôli peniazom

Dej:

Ľudia v Ráztokách nechápu ,čo znamená slovo vojna. Až keď Ondrej Koreň prichádza z vojny ,ľudia si začínajú uvedomovať ,čo to slovo naozaj znamená .Všetci sú zhrození. Chýba mu pravá ruka, je nemý. Vojna si vyžiadala svoju obeť. Matkám už vojna vzala manželov, a teraz odvádzajú aj ich synov.

Na vojnu musí ísť bojovať i Štefan Ilčík, ten však chce ujsť. Matka ho varuje. Podľa nej musí poslúchnuť zákon. A tak je odvedený spolu s ostatnými dedinskými mládencami. Štefan sa na vojne pomstí svojmu veliteľovi – zabije ho. Štefana popravia ale Ilčíčka ho vníma ako hrdinu.

Eva Hlavajová prosí notára Okolického o pomoc .Žiada, aby sa jej muž vrátil domov. Notár však Evu zneuctí. To nezostane bez následkov, Eva otehotnie .

Celá dedina sa dozvedá o dieťati, nik však nevie, kto je jeho otcom. Paradoxne Eva mlčí - notár jej sľúbil, že ak sa jeho meno utají, že jej manžela pošlú späť. A tak sa stará o celé hospodárstvo sama – nezvláda - zostáva bez prostriedkov .Prosí ľudí o pomoc ,no tí ju posielajú preč so slovami, že je pobehlica. Nepomohol jej ani notár Okolický. Pán dekan Mrva sa však nad ňou zľutoval , dáva jej a Adamkovi najesť .Presviedča ju , že budúcnosť bude lepšia. Dedina ju však naďalej odsudzuje , keď sa narodí dieťa, nieto nájsť pre neho krstného otca ani mať, nechcú ho ani pokrstiť. Eva spácha samovraždu.

V druhej časti , Adam Hlavaj prichádza do dediny ako zbeh. Dezertuje z vojny ,pretože už viac nedokáže zabíjať pre vlasť. V dome však nenájde nikoho. Ilčíčka mu prezrádza, že jeho žienka je mŕtva. Adam sa dozvie i o nemanželskom dieťati. Túži pomstiť zvodcu .Nikto mu nevie povedať, kto to je keďže Eva si tajomstvo vzala do hrobu. Jediný Jano Kúrňava vie, kto zviedol jeho ženu. Notár Okolický sa dozvedá, že Adam je v dedine, a tak na neho vyhlási zatykač. Ľudia mu však pomáhajú, on sa ukrýva v horách. Občas zájde do dediny pohrať sa so svojim synom, či vziať kúsok jedla .Pri jednej takejto návšteve, zbadá ho Jano Kúrňava, prezradí ho notárovi a zatknú ho. Ľud označí Kúrňavu za Judáša. Zrazu pochopí, že peniaze, ktoré mu notár ponúkol sú menej hodné ako spriaznenosť dedinčanov. Pomôže teda Adamovi utiecť, pričom mu prezradí meno zvodcu. Adam sa túži pomstiť.

Odchádza za notárom, ktorého zo strachu pred ním trafí šľak a ochrnie. V dedine vypukne červienka. Akoby všetkého nebolo dosť, umierajú i malé deti . Zomiera i nemanželské dieťa a notár Okolický si začina uvedomovať, že jeho život nemá zmysel. V Ráztokách sa ihneď rozchýril, kto bol otcom dieťaťa. Vinili ho za Evinu smrť. Vojna sa skončila, vojská sa rozutekali, do dediny sa vracajú synovia – vojaci .Všetci sú šťastní, až na Ilčíčku, ktorej syn sa domov už nikdy nevráti.

Ilčíčka burcuje ľud, že sa dá postaviť proti vrchnosti. Ľud povstal. Vedení Adamom , porážajú žandárov i notára Okolického. Vezmú ho na miesto ,kde zomrela Evička , posadia ho do rieky, podoprú a nechajú premýšľať nad tým, čo zlého v svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na radu krčmár. Ľud mu nevie zabudnúť , ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu, zatiaľ čo oni hladovali. Idú sa mu pomstiť. „Liali mu do gágora pokiaľ len vládal.“ Potom mu roznesú celý dom. Každý si berie, čo môže, čo vidí. Na toto sa však Adam nemôže pozerať. A tak dom podpáli .Keď sa ho pýtajú prečo to urobil, len sa smeje. Dosiahol predsa to, po čom celý život túžil slobodu !

• Za vyšným mlynom

Hlavné postavy:Ondrej Zimoň  - zabil Jana, aby si mohol vziať Katrenu za ženu

Katrena Zalčíková- spávala s Janom, mala sa za neho vydať

Jano Štelina – ľúbil Katrenu, Ondrej ho zabil

Peter Štelina – chcel nájsť vraha svojho syna

Dej:

Dej sa odohráva v Oravskej dedine Malkov. Katrena Zalčíková spáva s Janom Štelinom – chcú sa zobrať. Jedného dňa nájdu dedinčania jana na poli mŕtveho. Dozvie sa to aj Janov otec – Peter Štelina, ktorý najskôr viní Katrenu – ale neskôr si uvedomí, že ona by ho nezabila a majú spolu dobrý vzťah. Katrena sa musí z donútenia vydať za Ondreja Zimoňa. Ich manželstvo nie je šťastné. Ondreja ťaží svedomie, že zabil Jana, chce sa priznať. Katrena otehotnie a Ondrej konečne ožije. Keď sa dieťa narodí, Ondrej si myslí, že je to Janove dieťa – lebo sa podobajú, a schováva ho pred celou dedinou. Chodí do krčmy a bije Katrenu. V krčme sa poháda s Petrom Štelinom a vyprovokuje ho. Ondrej sa prizná, že zabil Jana a konečne ho prestane ťažiť svedomie (zločin a trest). Z krčmy ho odvádzajú žandári. „A keďže dvere boli nízke, zohol v nich hlavu.“

Jozef Cíger Hronský *Zvolen + Argentína

- predstaviteľ sociálno-psychologického realizmu

- vyštudovaný učiteľ, správca Matice Slovenskej

- emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny

Knihy pre deti

• Budkáčik a Dubkáčik
• Smelý zajko
• Smelý zajko v Afrike

Rozsiahlejšie diela

• Jozef Mak

- úvahy o živote, smrti, láske; opisy prírody s ktorou je človek spätý

- fatalizmus = osudovosť – Jozef Mak prijíma svoj osud bez boja

- Jozef Mak = takých ako on je veľa (hocikto môže prežiť podobný osud ako on)

Hlavné postavy:

Jozef Mak - narodil sa ako nemanželský syn vdove po Janovi Makovi

- nie je ničím výnimočný „Človek milión si“

- chce sa búriť proti osudu, zmeniť ho, je drevorubač

- postaví dom, chce si zobrať Marušu – keď dom dostavia povolajú ho na vojnu

- po vojne pasívna postava nemá sily vzdorovať osudu

Jula Petrisková - nízke dievča s utrápenými očami

- ľavú ruku mala chorú, od pleca až po lakeť vyschnutú

- nikto nerátal s tým, že by sa mohla vydať

- má určený osud starej dievky - nebráni sa rozkazovaniu

- je pracovitá, skromná, tichá, ľúbiaca, nevzdáva sa

Jano Mak - Jožov nevlastný brat, falošný, slaboch, bil mladších a slabších

- často bol opitý, bol drevorubačom

- zlý manžel – Marušu bil a ostatným nadával, nebol čestný

Maruša Meľošová - zmení sa z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu
- pred vojnou: statočná, mravne čistá, vnútorne silná, , ľúbi Jozefa čistou láskou
- po vojne: vojna ju poznačila, ubila všetko pekné - nemá žiadne rozumové ani morálne zábrany, koná v afekte - a tak aj zomiera. 

Dej:

Jozef Mak sa narodí ako nemanželské dieťa. Narodil sa v noci, bolo ticho a tma. Má nevlastného brata Jana, s ktorým sa na začiatku majú radi, ale keď sú starší, Jano mu vyčíta, že žije na jeho pozemku a že sa živí z jeho peňazí. Jozef si zaumienil, že si postaví dom. Zaľúbil sa do Maruše a chcel bývať s ňou. Keď Jozef dom dostaval, povolali ho na vojnu. Jano sa zatiaľ oženil s Marušou a bývajú v Jozefovej chalupe. Jozef sa vráti z vojny úplne zničený, a nebojuje s nepriazňou osudu. Je pasívny a delí sa o chalupu s bratom. Stále je zaľúbený do Maruše, tá sa počas vojny zmenila – je poznačená chorobou, pije a Jano ju bije. Jozef sa ožení s Julou Petriskovou, ktorá je dobrá milujúca a pracovitá žena. Jozef ju však na začiatku neľúbi a správa sa k nej odmerane. Jula bola odsúdená byť do konca života sama, mala chorú ľavú ruku. Narodilo sa im dieťa. Od vtedy sa Jozef správal k Jule už lepšie. Jano stále pil a peniaze bral Jozefovi. Predal aj svoju polovicu chalupy a ušiel. Jozef sa zase začal stretávať s Marušou a k Jule sa správal zle. Tá ho prosila, nech ju nebije a chcela ho opustiť. Jozef to oľutoval. Maruša opitá prala prádlo a utopila sa. Jozefov a Julin vzťah sa posilnil – čakali druhé dieťa. Jule sa narodil chlapec, no ona po pôrode umrela. Jozef začal ľutovať všetko zlé čo jej urobil, pretože už ju veľmi ľúbil.

„Tak trp Jozef Mak – človek milión si.“

„Ale, Jozef Mak, narodil si sa a nik ťa nečakal okrem materinho strachu, nik ťa nevítal, neobdarúval, nuž dám ti aspoň to, čo ešte mám. Dávam ti ukrižované ruky, tie mi ostali tejto noci. Vezmi si ich a nehľadaj k nim ústa ani potom, keď budeš ľuďom rozumieť a keď ťa budú chcieť nahovoriť, aby si si ústa od niekoho požadoval.“

• Chlieb
• Podpolianske rozprávky
• Andreas Búr majster

Ladislav Nádaši – Jégé

- vyštudoval medicínu

- udržiaval kontakt s Hviezdoslavom

• Adam Šangala

Hlavné postavy:

Adam Šangala – 24-ročný vysoký a urastený mladík, celý život bol utečencom, pretože spravodlivosť ho prenasledovala za to, že sa postavil proti nespravodlivosti

- Jeho skutky dokazujú, že je to človek, ktorý je i viackrát lepší ako šľachta

„Adam bol vrtký, silný mladík, naučil sa škriabať po skalách, že by bol i na holý, nevakovaný múr vyšiel; sekerou, valaškou vedel znamenite narábať; z otcovej hákovnice, z ktorej bol zázrak vystreliť, aby strelca nedokaličilo, výborne vedel strieľať; v bitke, v pasovaní, v behu sa mu máloktorý vrstovník vyrovnal; v gazdovských prácach bol doma...“

Samuel Konôpka – evanjelický farár na hrade Praskovských, život ako taký, mu nenaplnil cieľ a hlavne cirkev, preto sa jej napokon tiež vzdáva, hoci kvôli nej stratil životnú lásku – Kláru

- Mal dobré srdce a často si on sám odtrhol od úst, aby mali iní

Peter Pavol Praskovský – starý pán, majiteľ Beckovského zámku a mnohých iných panstiev 

Barbora Rozvadecká z Rozvadíc – manželka pána Praskovského 

Ondrej Praskovský – syn pána Praskovského

grófka Brigita – manželka Ondreja Praskovského 

pani Klára – krásna, milá, ľudská, príjemná a dobrosrdečná žena pána Rovnianského

Dej: 

Adam pásol statok a cestou domov stretol priateľa Pavla Ondruliaka. Od neho sa dozvedel, že v meste obesili jeho otca, lebo pytliačil. Adam s matkou sa vybrali do mesta, aby si odviezli mŕtvolu. Slúžnodvorský ju chcel nechať na výstrahu druhým ľuďom, ale nakoniec si otca dôstojne pochovali. Adam sa rozhodol, že pôjde do sveta. Cestou videl ako jeden pán bije nevinného sedliaka a plačúce dievča. Priskočil im na pomoc. Pána zbil a ušiel. Nevedel, kto to bol, a tak to nebral vážne. Keď prišiel do Žiliny, na jarmoku počul bubeníka, ako vyhlasuje na neho žalobu. Tak sa dozvedel, že človek, ktorého zbil, bol gróf Markoč. Zveril sa tým strážmajstrovi a dal sa zverbovať za vojaka. Strážmajster Sekera poslal Adama do Beckovského zámku. Cestou pomohol ľuďom z Trnavy chytiť koňa. Medzi Trnavčanmi sa mu zapáčila Betka Pohánková. Po príchode na Beckovský zámok ho prijal veľkopán Peter Pavel Praskovský, ktorému povedal, že zbil grófa Markoča. Praskovský ho chcel potrestať, ale zastala sa ho grófka Barbora Praskovská. Na dvore spoznal evanjelického farára Samuela Konôpku. 

Starý Praskovský mal syna Ondreja. Jeho žena Brigita čakala dieťa. Raz Adam pomáhal skladať prádlo a niesol batoh s bielizňou. Práve vtedy panstvo večeralo a Adamova postava s batohom vyzerala ako mátoha. Brigita sa naľakala, omdlela a predčasne porodila mŕtve dieťa. Adama dali uväzniť. Z väzenia mu pomohol Konôpka, ktorý ušiel s ním. Ondrej ho išiel hľadať a padal do rúk zbojníkov. Adam s Konôpkom počuli krik a išli ho vyslobodiť. Vzali Ondreja a išli do kaštieľa Rovnianského. Privítala ich pani Klára s mužom. Po zotavení Ondreja poslali na hrad Praskovských posla so zvesťou o Ondrejovi. Ondrejova žena sa vydala na cestu. Medzitým Klára a Konôpka duševne trpeli. Konôpka mal Kláru rád, ale nechcel jej to dať najavo. Klára tiež cítila knemu lásku, ale nechcela podvádzať manžela. Preto sa jeden druhému vyhýbali. Brigita po príchode dala chytiť Konôpku a Adama, ktorí však ušli do Trnavy, kde bývala aj Betka Pohánková. Adamovi sa už dávno páčila, preto sa dal k Pohánkovcom najať za pisára. V tom čase Praskovský prestupuje v Trnave ku katolíkom, kvôli peniazom. Jeho úlohou je však odstrániť istého kalvínskeho kňaza z Trnavy. Do týchto vysokých kruhoch intríg sa zapletie i Konôpka, ktorého odvážajú do Praskovského hradu. Adam sa to dozvedel a vyslobodil ho. Konôpka odišiel za Klárou, no namiesto nej našiel len náhrobný kameň. Adam sa s Betkou oženil. Betka sa zdôverila svojej priateľke, ako Adam vyslobodil Konôpku. O tri dni to vedela celá Trnava. Adama odsúdili na smrť sťatím hlavy na trnavskom námestí.