Slovenská próza po 1956 – vplyv postmoderny, existencializmu, magického realizmu na slovenskú prózu (Mitana, Vilikovský, Sloboda, Ballek, Jaroš)

Slovenská próza po 1956 – vplyv postmoderny, existencializmu, magického realizmu na slovenskú prózu (Mitana, Vilikovský, Sloboda, Ballek, Jaroš)

Charakteristika obdobia: (toto je v skratke) – to čo máme v zošite je na ďalšej strane

- vzniká skupina autorov tzv. Generácia ´56

- nemajú jednotný skupinový program, reagujú na predchádzajúce lit. obdobie

• Šikula
• Jaroš
• Sloboda
• Blažková
• Vilikovský
• Hykisch

V tomto období existujú 3 prúdy literatúry:

1. Exilová - Mňačko, Blažková
2. Disidentská - Tatarka, Ponická, Šimečka
3. Oficiálna – Šikula, Ballek, Jaroš

Vplyvy: - Lyrizovaná próza a naturizmus

- Existencializmus

- Nový román

- Magický realizmus

- Postmoderna

Tematika: - Súčasnosť

- Tabuizované témy

(1968, charta, Slovenský štát)

- Historické témy

(Veľká Morava, 16. – 19. st.)

- Obraz mládeže

Útvary: - Poviedky, novely, romány

- Autori sa viažu k istému regiónu

Charakteristika obdobia: (zo zošita)

 1956 – 1968 - uvoľnenie, experimentovanie v literatúre

- spisovatelia nadviazali na Fr. existencializmus Sartre, Camus

- vznik literárnych časopisov: Mladá tvorba, Romboid, Revue svetovej literatúry

- témy: vojna, fašizmus

- noví autori: Generácia ´56 V. Šikula P. Jaroš

1. Sloboda J. Blažková

- nové tabuizované témy, mladí hrdinovia

- inšpirujú sa fr. novým románom a magickým realizmom

1968 – 1970 - 40 spisovateľov vylúčených zo Zväzu slovenských spisovateľov

- zastavilo sa vydávanie časopisov

- návrat k socialistickému realizmu

- vydávanie samizdatov – zakázané

1. Samizdatový a disidentský prúd –D. Tatarka, M. Šimečka
2. Oficiálny prúd - P. Jaroš, L. Ballek, V. Šikula

- témy: detstva a mladosti

1970 – 1989 - novely a romány, prvky postmoderny

- Mitana, Vilikovský, Sloboda

- autori sa sústreďujú na určitý región (juh Svk – Ballek ; Hybe - P. Jaroš)

Peter Jaroš

- vyštudoval na UK, pracoval ako redaktor

- písal prózy približujúce život bežného človeka (novely a romány)

- sústredil sa na región Hybe- Pacho Hybský zbojník

- využíva postupy novej prózy: absurdnosť, prelínanie sna a skutočnosti, groteska

• Tisícročná včela

Téma: život slovenských roľníkov a remeselníkov v 2. Polovici 19.st

Idea: človek, vďaka svojej pracovitosti, vynaliezavosti a šikovnosti prežije všetky zlé historické obdobia

- generačný román – 3 generácie rodiny Pichandovcov

1. Generácia

Martin - včelár, roľník – bol vzdelanejší ako všetci ostatný

- bol obľúbený, v jeho rodine vládne láska

- zomrel – prehltol kúsok skla

1. Generácia

Samo - tiež je včelár

- život má plný nešťastia - najstaršieho syna zabijú, podpália mu mlyn, zabije sa mu dcéra, syn odíde do Ameriky, ďalší padne do zajatia Rusov, ďalší padne v boji

- zostane mu iba 13 ročný Marek

- v závere je zatknutý – vo väzení sa dočká konca 1. Svetovej vojny a vzniku ČSR

1. Generácia

Marek

Dej:

Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára. 

Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok. Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí. 

Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.

Prvky postmoderny: 1. Cituje historické dokumenty a články o vojne

1. Prelínanie štýlov: publicistický, odborný, umelecký

Prvky magického realizmu: 1. Realita sa mieša s fantastickými prvkami

- rozhovor M. Pichandu s včelou kráľovnou

- po smrti sa nezmestí do truhly

- zobrazenie Martina ako hrá karty v bruchu veľryby

Rudolf Sloboda

- pracoval ako baník, neskôr vystriedal umelecké povolania – dramaturg, redaktor

- zomrel tragicky - obesil sa

- jeho tvorba má prvky postmoderny

• Narcis

Hlavná postava:Urban Chromý – nie je spokojný so svojím životom

- celý román je vnútorný monológ hlavného hrdinu

- román vystihuje pocity mládeže – vyšlo v období uvoľnenia

- stvárnil osud mladého človeka hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosť slobodnej tvorby

Prvky postmoderny 1. prelínanie sna a reality

1. 3 typy rozprávača – najčastejšie v 3. os.

• Rozum

Hlavná postava - „on“ - 40 – ročný scenárista, ktorého meno sa nedozvieme. Je nešťastný, prežíva životnú krízu. Veľ rozmýšľa až dospeje k presvedčeniu, že za nespokojnosť je vinný jeho vlastný rozum. Pretože sa všetko snaží riešiť logikou. V závere uvažuje nad samovraždou a nakoniec ju nespácha.

Ladislav Ballek

- pôsobil ako učiteľ, redaktor a poslanec

- nadviazal na prózu naturizmu

• Južná pošta

- život malého mesta na hraniciach z pohľadu detského hrdinu

• Pomocník (Román o Palánku)

Štefan Riečan prichádza počas presídľovania z Horehronia do Palánku, kde dostáva mäsiarstvo aj s pomocníkom Volentom Lančaričom, ktorý neustále rieši čierne obchody. Riečan rýchlo zbohatne, najväčšiu zmenu je vidieť na výzore ženy a dcéry. Po čase kúpi ďalší dom a mäsiarstvo nechá na Volenta. Riečanova žena sa stane milenkou Volenta, Riečanovi sa začne rozpadať celá rodina – odíde na Horehronie. Jeho žena si nájde v Palánku ďalšieho mladého milenca a dcéra Eva spáva s Volentom, lebo sa chce pomstiť matke. Dcéra si Volenta zoberie a má s ním deti. Volenta zatvoria za čierne obchody. Riečan sa postará o dcéru a 3 vnúčatá a opäť nachádza rodinný pokoj.

• Agáty

- život mesta a obyvateľov v povojnovom období

- v románe sú využité denníkové zápisky, listy a epištoly

- dej je podávaný z pohľadu viacerých postáv

Dušan Mitana

- redaktor a dramaturg

Prvky magického realizmu 1. Píše krátke prózy s prvkami mystiky, hororu

1. Príbehy vychádzajú z reálnych životných situácii
2. Krajné životné situácie
3. Prvky humoru
4. Prelínanie sna a reality

• Nočné správy

- odráža pocity mladých ľudí v 70. Rokoch

- dielo je plné záhadných scén

Hlavná postava:Štefan Kráľ – zlý manžel a otec, egoista, nezodpovedný,

Dej:

Uprostred noci ho odviedli žandári, nevedel prečo. Nekomunikujú s ním.

Surrealistický motív: nevieme či je to sen alebo skutočnosť

• Psie dni

- poviedky sú tajomné, prvky nereálnosti

- hrdinovia nevedia nájsť miesto v živote – ich dni sú „psie – prvky existencializmu

• Hľadanie strateného autora

- vyznieva ako hľadanie autorovej vlastnej identity

Dej:

Dej sa sústreďuje okolo zmiznutia spisovateľa Tgomáša Eliáša, ktorý píše pod pseudonymom Mitana. Ten raz donesie vydavateľovi rukopis, vezme zálohu, ale aj rukopis. Vydavateľ sa ho potom snaží nájsť.

Prvky postmoderny - striedanie žánrov – dialógy, úvahy, citáty, parafrázy

Prvky magického realizmu – striedanie reálneho s nereálnym

Pavel Vilikovský

- redaktor, prekladateľ

- predstaviteľ slovenskej postmoderny

• Citová výchova v marci

- rozporuplné pocity mladých ľudí

• Kôň na poschodí, slepec vo vrábľoch

- Hlavná postava je muž v strednom veku, ktorého matka je smrteľne chorá. Rozhodne sa ju zadusiť – urobí to z lásky.

- nie je tam dej, len náznaky, motívy pochopíme až neskôr

- načrtáva problém eutanázie

Prvky postmoderny - tajomné motívy

- prelínanie žánrov – každá kapitola začína citátom o koňoch

- veľa asociácii

- absurdné situácie

• Večne je zelený...

- paródia, groteska – spolužitie Slovákov, Maďarov a Rumunov

- naznačil homosexualitu – rozprávačov vzťah k plukovníkovi

- autor strieda štýly, žánre, časové pásma, používa citáty