Slovenská dráma po roku 1945 - znaky (Karvaš, Bukovčan, Lasica a Satinský, Štepka)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 964
Uložení: 161
Slovenská dráma po roku 1945 - znaky (Karvaš, Bukovčan, Lasica a Satinský, Štepka)
Prehľad:
50- te roky
- Povojnoví dramatici nadviazali na predvojnovú drámu
- hrdina sa musel rozhodnúť medzi povinnosťou a túžbou, násilím a humanizmom
- Obľúbené boli komédie a veselohry
- Mnohým dielam chýbalo umelecké stvárnenie, boli bezkonfliktné
60- te roky
- vznikli hry nové obsahom aj formou
1967 Milan Lasica a Július Satinský založili Divadlo na korze
70-te roky
mnohí autori sa odmlčali
- Vznikali divadlá malých foriem, napr. Stanislav Štepka – Radošínske naivné divadlo
- Experimentovali aj Lasica a Satinský
80-te roky
- nástup satira
- Vznikajú avantgardné divadlá: GUnaGU, Stoka - Snažia sa o obraznosť, poetickosť a hravosť
Pater Karvaš
- študoval na UK, pracoval ako redaktor
- Polnočná omša
Dej:
Partizán Ďurko je zranený a prichádza domov. Rodina ho ukryje na povale, aj keď je to nebezpečné. Veliteľ nemeckých vojsk sa príde ubytovať do toho istého domu. Dej sa odohráva na Vianoce. Nemecké hliadky hľadajú utečencov. Rodina má ísť na polnočnú omšu, kňaz vyhlási, že sa bude konať, až keď sa nájdu všetci utečenci. Ďurka nájdu a odvedú ho na nemecké veliteľstvo. Rodina sa k nemu neprizná.
- Veľká parochňa
- hra je nadčasová, chápe sa ako paródia na fašizmus a rasizmus
- v popredí je otázka – či môže silnejší rozhodovať o slabších
Dej:
V istej krajine vlasatý zatúžia po vláde a bohatstve a aby ho získali rozhodnú sa odstrániť holohlavých. Uvedomili si, že vlasatý nebudú mať komu vládnuť, ak odstránia všetkých holohlavých. Vlasatý používali prípravok Vlasolín aby im nikdy nevypadali vlasy a mohli vládnuť. Vlasko vyrobil nechtiac prípravok, z ktorého vypadávajú vlasy – všetci ho používajú. Vlasatý začnú nosiť parochne, aby mohli vládnuť ďalej.
Ivan Bukovčan
- novinár a dramaturg
- Rodná zem
- Medená veža
- Orlie pierko
- Stratená dolina
- Pštrosí večierok
- tragikomédia
- hľadanie pravdy medzi dobrom a zlom
- autor kritizuje „pštrosiu republiku“ - každý akoby strčil hlavu do piesku a nikoho sa nič netýka
Dej:
Stretnutie maturantov po 25 rokoch. Spomínajú na študentské časy a na súčasný život. Hovoria o triednom profesorovi Mrázikovi, ktorý bol proti vojne. Vždy sa ich zastal – viac krát ho zavreli do väzenia. Bývalý študenti ho na stretávku nepozvali, pretože nevedeli jeho adresu. Obviňujú sa navzájom, že učiteľovi nijako nepomohli. Napríklad, keď jedného žiaka poprosil, aby mu zobral balík s prácou o Senecovi do zahraničia, cestou ho zo strachu spálil. Potom sa dozvedia, že si ich učiteľ nedávno podrezal žily a je v nemocnici.
- Kým kohút nezaspieva
- dráma z obdobia potlačenia SNP
- parafráza na Petrovu zradu
- hlavné postavy:Fischl – vyjednáva podmienky Ondrej- študent
Uhrík – holič Tulák
Fanka – gymnastka, ondrejova milá Terezčák - bývalý horár
Tomko- učiteľ
Dej:
Niekto zavraždí nemeckého vojaka, ktorý stráži veliteľov dom. Veliteľ je zástanca starých tradícii 10 za jedného, a tak do pivnice odvlečú 10 ľudí so zámienkou, že už bol zákaz vychádzania. Až neskôr sa dozvedajú o vražde vojaka, a aj o tom aký osud ich má ráno postihnúť, ak sa do vtedy nenájde vinník. Neskôr sa podmienky zmenia. Zistilo sa, že vojak bol opitý na mol, a preto na smrť pôjde iba jeden z uväznených. V pivnici sa ukáže pravá tvár ľudí, obhajujú sa a obviňujú ostatných, len aby sa zachránili. Tulák si nožom krájal chlieb – Uhrík ho obvinil, že to je ten nôž, ktorým bol vojak zabitý. Podozrenie sa neskôr vyvráti. Svoju česť si zachová jedine Ondrej, prostitútka Marika, Tulák a učiteľ Tomko. Tulák hovorí: „Človek nikdy nemá veľa možností, no vždy má aspoň jednu. Ostať človekom.“ Tulák je za to aby nevybrali nikoho – nemusia vraj poslúchať nemeckého veliteľa. Uhrík to berie ako provokáciu a podreže mu hrdlo. „Skôr než kohút zaspieval, zaprel v sebe človeka.“ Ráno príde Fischl s kľúčami a oznámi, že major chce, aby už niekto z pivnice vyšiel. Nebude vraj žiaden súd – ten človek bude len utekať a nemci ho vraj zastrelia v behu. Všetci pozrú na uhríka. Terezčák mu chce podať kľúče, no učiteľ Tomko ho zastaví, aby ho nemal na svedomí. Uhrík si vezme kľúče aj sám, vyjde z pivnice a ostatný už iba začujú zvuk samopalu.
Autorské divadlá
- koncom 60r. 20. St. v BA vznikli 2 novátorské divadlá: 1. L+S
- Radošínske naivné divadlo
Znaky: 1. Vlastné texty
- Improvizácia
- Účinkovanie hercov aj nehercov – spolupráca s obecenstvom
- Využívanie hudby
- Malé javiskové formy – kabarety, pásma, scénky, skeče
(krátke dramatické výstupy so satirickým obsahom)
- snažili sa humorne poukázať na morálne a spoločenské nedostatky
- reagujú na aktuálne udalosti
Divadlo L+S
→ koncom 50. Rokov – 1. Názov – Divadlo na korze
- kritika socialistickej spoločnosti – pomocou náznakov, ktorým každý rozumel
- vznik moderného slovenského kabaretu
Kabaret – humorné divadlo, v ktorom sa strieda hovorený text s hudobnými číslami
- 1968 – 1970 – najväčšia popularita
- 1970 – zákaz vystupovania na Slovensku – 2 roky vystupovali v Brne
Tvorba divadla L+S:
- Soirré – prvá inscenácia- znamená spoločenský večierok
- Radostná správa – vyplyv na opačnú stranu spoločnosti
- Nikto nie je za dverami
- Deň radosti – zosmiešňuje neúspešné pokusy socializmu navodiť zdanie všeobecného šťastia a optimizmu
Paródie na diela:
- Nečakanie na Godota
- Náš priateľ René
Samostatné publikácie
Lasica:
- Bolo nás jedenásť
- Piesne o ničom
Satinský:
- Rozprávky uja Klobásu
- Šľak ma ide trafiť
- Čučoriedkáreň
Radošínske naivné divadlo
- v roku 1963 vzniklo ako Dedinský ochotnícky súbor
- v roku 1970 sa stalo profesionálnym divadlom v Bratislave
- od začiatku bol ústrednou postavou Stanislav Štepka
- paroduje slovenskú literatúru, ľudovú slovesnosť, politické heslá
- Jááánošííík
- spracúva jánošíkovskú tematiku
- Štepka nepredstavuje Jánošíka podľa tradície ľudovej slovesnosti, v ktorej tento ľudový hrdina býva zobrazený ako smelý pomstiteľ krívd, odvážny bojovník za slobodu, ale ako obyčajného človeka
- Začína sa prológom Zrodenie legendy a končí sa epilógom Koniec legendy
- Zameraná je na kritiku falošných mýtov a ideálov, ošúchaných hesiel a fráz
- celá hra je podobenstvom na súčasných ľudí
- Hra nemá dej v pravom slova zmysle, je to montáž rôznych scénok a pesničiek
- Jánošíkova reč – je poprepletaná citátmi z klasických diel slovenskej literatúry
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovens. dráma po r. 1945 (Bukovčan, Karvaš, Lasica + Satinský, Štepka) | Referát | 2 076 slov | |
Dramatická literatúra, absurdná dráma, Lasica, Satinský po roku 45 | Ostatné | 414 slov | |
Dramatická tvorba ako výraz konfliktov súčasného človeka – Bukovčan, Králik, Karvaš | Maturita | 368 slov | |
Komédia - Kocúrkovo, Lakomec, Zmierenie, Lasica+Satinský | Ostatné | 3 727 slov | |
Radošinské naivné divadlo | Referát | 128 slov | |
Július Satinský knihy | Maturita | 897 slov | |
Peter Karvaš – spisovateľ | Referát | 1 096 slov | |
Peter Karvaš | Ostatné | 480 slov | |
Slovenská dráma po roku 1945 (I. Bukovčan, L+S, RND) | Ostatné | 567 slov | |
Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva, dramatická tvorba v roku 45 | Ostatné | 264 slov | |
Ivan Bukovčan | Ostatné | 449 slov | |
Dráma po r. 1945 Bukovčan, RND, L+S | Ostatné | 3 336 slov |