Zóny pre každého študenta

Motív lásky k domovu. Kostra, Plavka, Horov, Mihálik, Rúfus, Válek

Ján Kostra
Narodil sa v 1910, zomrel v 1975, narodil sa v Štiavničke v Turci, študoval architektúru v Prahe, mal niečo s Davom.

Tvorba do 2. Sv. vojny: píše osobnú poéziu, spomienky na detstvo, rodný kraj, verše proti fašizmu, láska k slobode.
Hniezda – má senzitívne videnie sveta, je o detstve, domove, žene a láske k nej.

Moja rodná – básnik sa prikláňa k hodnotám domova, vyjadruje lásku k chudobnému Slovensku, zobrazuje ohrozenie fašizmom, lebo sa schyľuje k 2. Sv. vojne. V úvodnej básni sa po blúdení po ďalekých mestách vracia do rodnej zeme, rodná zem je pre neho kamenistá hruda zeme, pás zemiakového poľa, ovsené pole, trnka na medzi, šípka, bosá kráľovná, pastierka, práčka na potoku, svätica opálená. Básnik sa po dlhom blúdení vracia domov. Básnika trápi, že o chudobnom Slovensku básnici málo písali.

Puknutá váza
Presila smútku
Ozubený čas

Všetko je dobre tak – sú to všetko vojnové zbierky, na básnika dolieha ťarcha sveta, rúca sa mu svet, vojna je pre neho ozubený čas. Do poézie sa vkráda pokora, odovzdanosť, viera v ľudskosť.

Báseň Mŕtvi sa nevrátia zo zbierky Presila smútku – vojna je pre básnika ako nočná mora, mŕtvi sa už nevrátia, nedá sa zistiť počet mŕtvych, muži protestujú, deti sa nedokážu brániť, umierajú nevinný ľudia.
Ave, Eva – je to ľúbostná poézia, vníma ženu, obdivuje jej krásu a tvary, erotika, nadchýna sa tajomstvami ľúbosti. Cez erotiku hľadá zmysel ľudského života, ukazuje osud ženy, ktorá je nositeľkou života a nie smrti, nepatrí do vojny.
 
Tvorba po 2. Sv. vojne: básnik sa znovu vracia do rodného kraja a jeho návraty domov, majú dva významy: útek od predvojnovej skutočnosti a nájdenie mravnej sily, istoty, vyjadrenie odolávania úderom doby a lásky k človeku. Vo svojej tvorbe je autor sám so svojím bôľom.
Javorový list – zbierka, obsahuje 4 cykly:

V prvom cykle je báseň Na návšteve po dlhých rokoch – téma je návrat domov, básnikovi  sa od dojatia stiahne hrdlo, nedokáže prehltnúť chlieb, kvety sa mu rozplývajú pred očami, lebo má slzy v očiach od šťastia, že je všetko v poriadku, chlieb i kvety, od dojatia nedokáže povedať ani slovo.
Môj rodný dom – spomienka na otca, ktorého peštiansky portrétista maľujúci dámy namaľoval a jeho obraz chodí po galériách.

V druhom cykle je okrem príležitostných básní aj báseň Javorový list z Jasnej Poľany. Jasná Poľana je rodiskom L. N. T., je to v Rusku, básnik vychádza z vlastných zážitkov. Spomína si na spisovateľa v období fašizmu, ako Nemci vtrhli do Jasnej Poľany, spustošili jeho dom, vedľa jeho hrobu pochovali veľa Nemcov, teda na miesto, kde by mala byť podľa básnika tabuľa s textom „Zóna tíšiny z úcty k veľkému spisovateľovi“, na hrob dali nemecký nápis. Básnik si predstavuje, ako L. N. T. vstal z hrobu a nahnevaný bojuje proti fašistom na čele ruského národa. Nakoniec si básnik vkladá na pamiatku javorový list do knihy Vojna a Mier.

V treťom a štvrtom cykle sú príležitostné básne a básne o význame poézie a jej poslaní.
Šípky a slnečnice
Báseň, dielo tvoje
Každý deň – súčasné problémy človeka, zamýšľa sa nad ľudskou mravnosťou, obracia zreteľ na človeka. V básni Každý deň si praje, aby každá deň stretol človeka s dobrými vlastnosťami.

Andrej Plavka
  Narodil sa v 1907, zomrel v 1982. Narodil sa v Liptovskej Sielnici, žil v Bratislave.
  Tvorba: Z noci i z rána – zbierka, má baladický ráz
Vietor nad cestou
Tri prúty Liptova – návrat do rodnej krajiny, opisuje vzťah k domovu, otcovi, matke, domov je jeho opora.

Liptovská píšťala – vznikla spojením zbierky Tri prúty Liptova a cyklu Po rokoch napísanom po vojne, zobrazuje nový Liptov.

Ohne na horách – podáva obraz napadnutého domova, vieru v koniec vojny a lepších medziľudských vzťahov – báseň Na troskách, spomína na vojnu, zem je ubolená, hľadá ľudí, čo prežili, prirovnáva vojnu k rozprávkovému peklu, zničené sú aj stromy aj domy, chce budovať novú domovinu, sadiť stromy, ľudia majú otvoriť svoje srdcia, majú stavať raj, nie peklo.

Tri vody – lyricko-episká skladba, dej sa odohráva v blízkosti Troch vôd, kde bojujú občania dedinky proti fašistom, pramenia tu tri rieky, je to na Pohroní, tu povstanie prežije aj drevorubač, bojuje proti fašizmu.

Zelená ratolesť – 9 básní proti vojne, kde ľudia z rôznych pracovísk (pastier, baník, učiteľ) protestujú proti vojne, k nim nakoniec pridáva hlas aj básnik a všetci ľudia vyhlasujú, že okolo zemegule ovinú zelenú ratolesť mieru.

Domovina moja – básnik vyjadruje lásku k domovu, k celému Slovensku, nie len k rodnému Liptovu, domovina je mu milá, je plná krásy, sú to hory a doliny, ktoré mu pripomínajú krásny veniec pretkaný stužkami riek, ako sa zdobí v nedeľu milá, nadchýna sa nad plesami, rozkvitnutými lúkami a krásami prírody. Blúdil tiež po cudzine, nakoniec ho pritúlila domovina s materskou láskou. Treba veľa skúseností, aby si človek svoje veci vážil, svoju domovinu. Básnik navštevuje rôzne kúty Slovenska, navštevuje Liptov, spomína si na Janka Kráľa, potom si spomína na ostatných významných dejateľov, na Orave na POH a Kukučína, Terchová – Jánošík, Pohronie – Sládkovič, Lehota – S. Chalupka.

Sláva života
Kosodrevie
Zrelosť
Korenie
Testament
Neumrel na koni
 
Pavol Horov
Narodil sa v 1914, zomrel v 1975, narodil sa v Bánovciach nad Ondavou, na Zemplíne. Vo svojej tvorbe opisuje rodný kraj.
Zradné vody spodné – problémy vojny a doby
Nioba, matka naša – vyjadruje bezmocnosť, bezvýchodiskovosť
Defilé – o vojne a SNP

Panta rei (všetko plynie) – cyklus básní, tieto dve časti vydali so súhlasom autora v jednej zbierke, Nioba, matka naša, a to preto, lebo Nioba vyjadruje zúfalstvo a Panta rei východisko. Autor chce naznačiť, že keďže všetko plynie, musí aj raz skončiť. Keď kríza začala, musí aj skončiť. Vojna je pre autora kus vlastného života, osobná skúsenosť, lebo stratil otca v 1. Sv. vojne, spomína na smutný osud matky – vdovy. Vojna je pre noho cintorínom dejín. Vojna sú plačúce zástupy matiek, zobrazených v mytologickej postave Nioby, ktorá sa z bolesti nad stratou svojich detí zmení v plačúci kameň. (Pre jej pýchu sa na ňu nahnevala bohyňa.) V zbierke sú to matky, ktoré stratili deti v 2. Sv. vojne.

Moje poludnie – spoločenské problémy a vojna.
Slnce nad nami – o matke, rodnom kraji, prírode, láske k mladosti.
Vysoké letné nebe – znova návrat do Zemplínu, ústrednou básňou je balada o sne – v novembri 1944 vypálili Nemci obec Tokajík. Chlapov postrieľali, ženy a deti vyhnali, báseň je o zmysle tohto utrpenia, básnik ide za svojím snom, neodradí ho ani vypálený Tokajík.
 
Vojtech Mihálik
Tvorba: Anjeli – poznačená rozporom nábožensky cítiacej duše
Plebejská košeľa – autor vyjadruje cit pre sociálnu skutočnosť, odpor proti vojne, koncentráky, nehumánnosť vojny. Zbierka obsahuje tieto básne:
  Večer – myšlienky: pálenie židov, vojna, deti nechcú veriť, myslia si, že zahynuli iba traja ľudia, on im povie, aby si to násobili miliónom.
  Mier – dôsledky vojny: beznohá lekárka, bezruký človek
  Šarža – svet nemá rád mrzákov, vojna robí mrzákov, vojna mrzačí aj duše, aj telá, ženy nechcú mrzákov, mladík prišiel o nohu aj o lásku.
  Kronika – žena je unavená životom, má 53 rokov, spomína na svojich súrodencov, ako sa rozišli do sveta, jej muž bol murár, chodil domov iba v nedeľu, ona chce bojovať za to, aby jej deti mali lepší chlieb, ako ona často nemala.
 
Milan Rúfus
  Narodil sa v 1928, ešte žije. Kritici píšu, že jeho pero sa chveje, píše citlivo, nie sebaľútosťou, ale nad krivdami a utrpením iných. Cíti zodpovednosť za všetko protiľudské. V jeho poézii cítiť zviazanosť s rodinných prostredím a podtatranskou prírodou.

Tvorba: báseň Večer na Ďumbieri
Až dozrieme – zbierka, básnik má obavy z mravnej a ľudskej nezrelosti človeka, hrozba vojny ho napĺňa úzkosťou a strachom, to čo písal, aj hlboko precítil. Témy: vojna, mier, domov, matka, otec, príroda. V tejto zbierke sú aj básne:

Vojna vo Vietname
Stretnutie na Ringstasse – o vojne, proti vojne, dôsledky vojny, o milencoch a mrzákoch
Rakvy z Vietnamu – proti vojne vo Vietname, kde museli bojovať mladí chlapci, lodiar protestuje proti vojne, obviňuje ministra, že nevie, čo to znamená mať syna, hovorí ministrovi, že sa rozplače, že sa nedokáže vyjadriť stroho.
 
Neskôr básnik prechádza k zovretej básni, drobnej, je to vlastne výpoveď, pripomínajúca príslovie alebo podobenstvo.
Chlapec maľuje dúhu
Stôl chudobných
V zemi nikoho
Kolíska
Triptych
Hudba tvarov – je to o poézii
Veršované rozprávky
Kniha rozprávok
Sobotňajšie večery

Miroslav Válek
Narodil sa v 1928, zomrel v 1991.
Tvorba: debutoval zbierkou Dotyky, ktorú neskôr rozšíril o cyklus Zápalky, má vyhranený postoj ku skutočnosti a je plný napätia a citových drám, je tu báseň Jesenná láska, ktorú zhudobnil Meky Žbirka. Básnik je sám v sebe, zúčastňuje sa na utváraní ľudského šťastia.

Príťažlivosť – zbierka, postupuje ďalej, básnik je súčasťou okolitého sveta, vyjadruje pocit ohrozenia zeme a ľudstva, musí hľadať oporu, núti ho hľadať istoty, nachádza ich v zemi, je to opísané v básni Zem pod nohami, v domove – Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – ide o osud českého židovského dievčatka, 13-ročné lásky končia tragicky, pripomína tragédiu koncentrákov, spomína matku čakajúcu nezvaného hosťa, ruky – vlhké od potu, milé, zahrejú, stisnú hrdlo, varia, umývajú schody, polievajú kvety.
Nepokoj – zbierka, básnik sa znepokojuje. Lebo zisťuje, že človek v tragických udalostiach nie je len obeťou situácie, ale ju aj utvára, nie len trpí, ale aj utrpenie spôsobuje, smrť nie len prijíma, ale ju aj rozdáva, teda vraždí. V básni Zabíjanie králikov autor zosobňuje, že aj ľudia sa medzi sebou vraždia ako králiky.
Milovanie v husej koži – zbierka
Slovo – básnický cyklus
Z vody - zbierka
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/2166-motiv-lasky-k-domovu-kostra-plavka-horov-mihalik-rufus-valek/