Staroveká Literatúra

Staroveká Literatúra

Delí sa na STAROVEKÚ ORIENTÁLNU LITERATÚRU a na ANTICKÚ LITERATÚRU.
STAROVEKÁ – sumerská, staroegyptská, indická, čínska, hebrejská
ANTICKÁ – grécka a rímska
Na počiatku boli len 2 formy umenia: EXPRESÍVNE a KONŠTRUKTÍVNE.
EXPRESÍVNE – zahŕňalo zárodky poézie , hudby a tanca
KONŠTRUKTÍVNE – súhrn architektúry, sochárstva a maliarstva

SUMERSKÁ LITERAÚRA

Patrí medzi najstaršie literatúry a vzniká v nej EPOS = reálna skutočnosť + nadprirodzené javy
ZNAKY: Polyteizmus (mnohobožstvo), podriadenosť ľudí bohom, ktorý majú kladné i záporné ľudské vlastnosti, „POLOBOHOVIA“, túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti, výnimočnosť hrdinov, symbolika postáv a predmetov.
Patrí sem EPOS O GILGAMEŠOVI, hrdinský epos, považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry, nepoznáme celé dielo ani autora, témou je púť kráľa Gilgameša za nesmrteľnosťou a hlavnou myšlienkou je hľadanie odpovede zmyslu ľudského života.
Gilgameš bol prísnym kráľom mesta Uruk. Od ľudí vyžadoval veľa práce. Obyvatelia požiadali o pomoc bohyňu, ktorá vytvorila silného polodivého človeka menom Enkidu. Ten zápasil s Gilgamešom a vyhral nad ním.

Spriatelili sa a vybrali sa do libanonských hôr, aby zničili obra Chuvavu, ktorý spôsoboval ľuďom zlo a porazili ho.

Gilgameš urazil bohyňu a privolal jej kliatbu. Za tento čin bohovia potrestajú jeho priateľa Eknidua, ktorý zomiera v horúčkach. Jeho sen o podsvetí a úzkosti zo smrti je jednou z najdojímavejších pasáží v starovekej literatúre. Gilgameš smútil nad smrťou priateľa.

Keďže bol Gilgameš smrteľný, rozhodol sa získať nesmrteľnosť. Vydáva sa na cestu za Utanapištinom, ktorý bol bohmi obdarený večným životom a prežil aj potopu sveta. Iba bohovia môžu spraviť Gilgameša nesmrteľným, Gilgamešovi sa to nepodarí. Nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí, a tak nezíska nesmrteľnosť. Potom hľadá rastlinu nesmrteľnosti, ktorú musí vyloviť z dna oceána, ale zožerie mu ju had.

V závere eposu sa zronený Gilgameš žaluje prievozníkovi: „Márne som vykonal viac ako iní ľudia, márne som aj viac vytrpel. Nemôže nájsť večný život, kto je z ľudského plemena.“ Dostáva odpoveď, ktorá je hlavnou myšlienkou eposu: „Nemôže nájsť večný život človek, môže si však zachovať večné meno. Svojím dielom si sa stal nesmrteľným, hrdina Gilgameš.“

STAROEGYPTSKÁ LITERATÚRA
Vzniká obrázkové písmo – hieroglyfy, texty boli písané na steny chrámov, hrobných komôr a sarkofágov.
KNIHA MŔTVYCH – súbor náboženských textov
TEXTY PYRAMÍD – súbor zariekadiel založený na bohatej mytológii, na rozvitom náboženstve a na kulte smrti (viera v posmrtný život)

INDICKÁ LITERATÚRA

Rozvíjala sa na dnešnom území Pakistanu a Indie, jej centrom sa stali povodia riek Indus a Gaga. Najstaršími pamiatkami sú védy.
VÉDY – posvätné knihy o poznaní
MAHÁBHÁRATA alebo aj VEĽKÉ ROZPRÁVANIE O BHARATOVCOCH je zrejme najrozsiahlejší epos a zároveň encyklopédia indických kultúrnych tradícií, opisuje bratovražedné boje medzi vládnucimi rodmi
RÁMÁJANA alebo aj PUTOVANIE RÁMOVO je hrdinský epos o životných dobrodružstvách princa Rámu a jeho ženy Síty

HEBREJSKÁ LITERATÚRA

ZNAKY: Monoteizmus, odklon od kultu tela ku kultu duše, život na zemi je ako príprava na posmrtný život, nadzmyslovosť a túžba hrdinov po sláve a nesmrteľnosti.

Kľúčovým dielom je BIBLIA

ANTICKÁ LITERATÚRA
Vznikajú okrem EPOSU aj BÁJKA, INTÍMNA LYRIKA, TRAGÉDIA, KOMÉDIA a rozvíja sa aj RÉTORIKA a HISTORIOGRAFIA
ZNAKY: Polyteizmus, podriadenosť ľudí bohom, ktorý majú kladné i záporné ľudské vlastnosti, „POLOBOHOVIA“, premena človeka na boha (apoteóza), osudová neodvratnosť (ananké), harmónia duševnej a telesnej krásy (kalokagatia)

EPIKA

BÁJ/MÝTUS – patrí do krátkej epiky, pôvodne neveršovaný žáner, odráža sa v ňom primitívny názor človeka na svet, prvý prejav kolektívneho vedomia ľudskej spoločnosti, človek pripisuje neuveriteľné javy bohom a polobohom. Bohovia spravujú svet a život ľudí v ňom.

EPOS – rozsiahla epická skladba, jeden z najstarších žánrov, spracúva veľké historické udalosti, má hlavnú dejovú líniu a vedľajšie dejové línie s mnohými postavami. Kompozícia diela má svoje ustálené časti. Veršovaná epika bola veľmi rytmická, pretože bola určená na ústny prejav, spevný prednes. Prvým druhom eposu bol hrdinský. DRUHY EPOSU: hrdinský, rytiersky, historický, alegorický/duchovný, komický, idylický, zvierací a spoločenský.

PODOBENSTVO – krátka epická próza a je to vlastne príbeh z reálneho života podaný formou metafory, ktorý má hlbší zmysel, než sa na prvý pohľad zdá

BÁJKA – krátky veršovaný alebo neveršovaný epický žáner. Najčastejšie v nich vystupujú zvieratá, ktoré sú nositeľmi ustálených vlastností. Vyslovuje mravné ponaučenie, vysmieva sa zlu, poučenie buď vyplýva z príbehu alebo je formulované na konci bájky. Využíva mnohé umelecké prostriedky, najviac nepriame pomenovanie a personifikáciu.

ANEKTODA – krátka epická próza, krátky príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, zo života známej osobnosti, ktorý má nečakaný a nepredpokladaný záver s humorným vyznením, má krátky rozsah, duchaplnosť a pointu.

GRÉCKA STAROVEKÁ LITERATÚRA – jediná samostatne sa rozvíjajúca európska literatúra, zdokonalená tragédia o epos, vzniká dráma – spojenie slova, hudby a tanca.

HOMÉR (Iliada, Odysea) - bol slepý starogrécky básnik, o ktorom nevieme, kde sa narodil, kedy zomrel a ako vyzeral. Jeho meno je synonymom slova básnik. Nebol súčasťou udalostí o ktorých písal, stali sa o 400 rokov skôr.

ILIADA – hrdinský epos, opisuje určitý úsek udalostí z bojov o TRÓJU. od chvíle, keď sa Achilles vzdal boja, po zabitie Paridovho brata Hektora. Príčinou vojny bol únos krásnej Heleny, manželky spartského kráľa Menelaa, ktorú uniesol syn trójskeho kráľa Priama Paris. Menelaos so svojím bratom Agamemnonom zorganizoval odvetnú výpravu gréckych (achájskych/danajských) kmeňov proti Tróji (Ílion).

Achilles sa odmietol zúčastniť ďalších bojov, lebo mu Agamemnon odňal ukoristenú zajatkyňu Briseu. Urazil sa a požičal svoju zbroj (ukutú samotným Hefaistom) priateľovi Patroklovi. Toho však zabil hrdina Hektor. Vyvrcholením eposu je súboj Achilla s vodcom Trójanov Hektorom. Achilles zabil Hektora a potupil jeho mŕtvolu tým, že ju priviazanú ku koňovi vláčil okolo tábora. Musel prísť sám kráľ Tróje s darmi a prosiť, aby svojho syna mohol pochovať. Achilles nakoniec zomrel rukou Parida. Boh Apolón viedol šíp Parida tak, aby zasiahol jediné zraniteľné miesto na Achillovom tele – jeho pätu. Nakoniec Gréci (Danajci) dobyli Tróju ľsťou. Na návrh itackého kráľa Odysea postavili pascu – obrovského dreveného koňa. (O trójskom koňovi sa však dozvedáme až v diele Osysea.)

ODYSEA – hrdinský epos, opisuje blúdenie kráľa Odysea pri návrate domov. Odyseov syn Telemachos sa vydal na odporúčanie bohyne Atény hľadať svojho otca, ktorý sa ani po 10 rokoch od skončenia trójskej vojny nevrátil domov. Jeho žena Penelopa ho verne čaká, ale na jej dvore sa už schádzajú nápadníci, ktorí ju nútia vydať sa.

Odyseus sa celých 10 rokov plavil po mori. Pohneval si boha morí Poseidóna, lebo oklamal a oslepil jeho jednookého syna Polyféma, obra z rodu Kyklopov, aby sa spolu s druhmi dostal zo zajatia. Vetry ho zahnali až k ostrovu čarodejnice Kirké, ktorá premenila jeho druhov na istý čas na prasce. Žil s ňou dva roky. Zaľúbila sa do neho i krásna nymfa Kalypso, s ktorou zotrval sedem rokov. Sirénam (napoly dievčatá a napoly vtáky; ich hlas nebolo možné nenasledovať) a ich čarovnému spevu sa vyhol tak, že druhom zapchal uši a seba dal priviazať o sťažeň lode. Premohol všetky čary a zostúpil do podsvetia. Duše mŕtvych mu napovedali, ako sa vyhnúť nepriazni bohov a vrátiť sa na rodný ostrov. Vládca bájnych moreplavcov Fajákov mu pomohol vrátiť sa na Itaku, kam prišiel aj jeho syn. Spoločne odohnali nápadníkov vernej Penelopy, ktorá opäť mohla žiť so svojím manželom.

EZOP – starogrécky autor bájok a dodnes patrí k najznámejším

BÁJKY – väčšina bájok, ktoré boli Ezopovi pripísané, sa odohráva vo svete zvierat, ktoré sú charakteristické svojím spôsobom správania.
Bájka o labuti a vrane; Bájka o psovi a kúsku mäsa; Bájka o levovi a myši; Bájka o nenásytnej líške; Bájka o jeleňovi pri jazierku

LYRIKA

ÓDA – úvahová, reflexívna lyrika, z gréckeho ódé – pieseň. Je to lyrická báseň, ktorá vzniká nadnesenosťou/pátosom obsahu a jazykových prostriedkov, oslavuje človeka, národ, slobodu, prírodu, mladosť... Zo štylistického hľadiska óda predstavuje úvahu. V antike bola zborovou oslavnou piesňou. Druhom ódy je HYMNA

ĽÚBOSTNÁ BÁSEŇ – ľúbostná/intímna lyrika, básne alebo piesne, ktorých hlavným námetom je láska

ŽALOSPEV/ELÉGIA – spoločenská lyrika, z gréckeho elegos – pohrebný spev.

EPIGRAM – spoločenský lyrika, v starovekom Grécku to bol nápis na chráme, stavbe alebo pomníku. V rímskej literatúre nadobudol podobu vtipnej básne, satiry, ktorá mala 2 časti: nastolila problém a potom ho prekvapivým spôsobom vyriešila

EPITAF – lyrický žáner, ktorý vznikol z epigramu. Je to nápis na náhrobnom kameni a mal by vypovedať o autorovom vzťahu k životu, Môže byť vo forme kratšej básne alebo úryvku dlhšej.