Slovenská romantická literatúra

Slovenská romantická literatúra

SLOVENSKÁ romantická literatúra

Danú tému som si zvolila, pretože je to jedno z mojich obľúbených období.

ZNAKY SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ LITERATÚRY:

- slovenská romantická literatúra sa vyvíjala oneskorene za európskou;

- slovenský romantizmus nebol v úplnom protiklade ku klasicizmu, vychádza z neho a tvorivo ho prekonáva;

- návrat k slovanským žánrom, odklon od antických vzorov;

- ľudový hrdina (nepochádza z mesta, ale z vidieka), je síce človek výnimočný, ale slúži národu;

- odmietanie titanizmu a individualizmu (okrem Janka Kráľa); hlavný hrdina nebojuje za seba, ale za celý národ – nie je individualistom!!!

- tematika: v próze – námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti,

v poézii – ústna ľudová slovesnosť, jánošíkovská, zbojnícka, protiturecká a národná minulosť;

- autori sú málo subjektívni (okrem Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča);

- kontrasty;

- hlavným literárnym druhom sa stala lyrika: pieseň (ponášky na ľudovú pieseň – snaha „ovplyvniť“ ľudí), rozvíja sa aj próza: historická novela a poviedka;

- synkretizmus (splývanie, kríženie literárnych druhov, žánrov);

- vznikajú nové žánre: lyrická balada, básnická poviedka alebo poéma, moderný epos, román vo veršoch, historický román a poviedka, duma;

- veršovaná epika nie je popretkávaná lyricko-reflexívnymi prvkami, ktorými by básnik priamo zasahoval do deja a komentoval ho (prvok svetového romantizmu);

- hrdinova nálada korešponduje s prírodou (je rovnaká ako príroda);

- uplatňuje sa sylabický veršový systém (okrem Sládkoviča)

- je založený na rovnakom počte slabík vo verši; opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík, výrazná prestávka v strede verša, zhoda veršového a rytmického členenia, častý výskyt združeného rýmu

- snaha o šírenie nového spisovného jazyka

AUTORI OBDOBIA:

SAMO CHALUPKA, ANDREJ SLÁDKOVIČ, JANKO KRÁĽ, JÁN BOTTO

SAMO CHALUPKA: mor ho!

- zaradenie do literárneho obdobia: slovenská romantická literatúra

- žáner/žánrový variant: epická hrdinská báseň

- téma: boj slovanských junákov proti rímskemu vojsku

- hlavná myšlienka: právo každého národa na slobodu a odhodlanie postaviť sa proti presile aj za cenu vlastného života, konkrétna výzva Slovanov k boju proti rímskemu cisárovi

- kompozícia: skladba má jednoduchú dejovú líniu:

- príchod slovenskej družiny k Dunaju, vyjednávanie s cisárom, boj, smrť mladých bojovníkov, dejovú líniu prerušuje opis družiny, lyrický opis slovenskej krajiny a charakteristika Slovákov

Hlavná postavy: rímsky cár, slovanská družina – kolektívny hrdina 

Dej:

 K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ 
a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť.

A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu, 
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; 
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: 
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

jANKO KRáľ: zAKLIATA PANNA VO VÁhu a divný janko

- zaradenie do literárneho obdobia: slovenská romantická literatúra

- žáner/žánrový variant: romantická umelá balada

- téma: nešťastný Janko zahynie vo Váhu, lebo sa pokúsi zachrániť zakliatu pannu

- hlavná myšlienka: ochota obetovať sa pre druhého

- kompozícia: delí sa na tri časti:

1. subjektivizovaná časť - ja rozprávanie
   IV. text balady ľudového typu
   VI. obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu

Hlavné postavy: básnik Janko Kráľ- predstavuje lyrického hrdinu, Janko – epická postava

Dej:

Jedna starenka a starček žili spokojným životom na brehu Váhu. Mali len jedného jediného syna menom Janko, ktorý bol veľmi čudný. Vždy bol mrzutý, nahnevaný, nikoho si nevážil a z každého si uťahoval. Otec ho od malička učil a hnal do roboty, no on bol stále lenivý a hlúpy. Často od neho dostal aj remeňom. Často sa chodil hrávať na breh Váhu, kde sa pozeral na vlny. V dedine chyrovala povera o zakliatej panne vo Váhu, ktorá o pol noci vychádza na breh. Jeho to veľmi zaujalo a raz večer sa tam sám vybral. O polnoci začala rieka peniť a z vody vystúpila panna. Janko uchvátený jej krásou skočil za ňou do vody, zabúda však na to, že kto ju chce zachrániť musí mať vyvrátený múď- koťené vrecko na tabak. Janko vo vlnách umiera a ráno ho nachádza pastier na brehu mŕtveho. Takto doplatil na svoju ľahkovážnosť.

JÁN BOTTO: žltá ĽALIA

- zaradenie do literárneho obdobia: slovenská romantická literatúra

- žáner/žánrový variant: balada

- téma: dvojnásobné porušenie manželskej prísahy

- hlavná myšlienka: tragické zobrazenie postáv a deju tak typické pre romantizmus

- kompozícia: rozprávanie starej matky vnukom

Hlavné postavy: Adam- manžel Evičky, žijú spolu šťastne 

Evička- žena Adamka, obaja symbolizujú prvých ľudí- Adama a Evu ako aj Evin hriech

Dej:
V prvých šiestich strofách nás - čitateľov - autor necháva v napätí, čo sa bude diať neskôr, v siedmej strofe začína výpoveď starej matere, ktorá sa stáva symbolom múdrostí a skúseností a ktorá sa stáva rozprávačom deja, avšak hlavnou nositeľkou deja je Evička, pretože práve jej sa celá balada týka a je výpoveďou o jej živote a osude, ktorý bol spočiatku šťastný „vejú vetry, povievajú, dni za dnami uchádzajú a Adamček sám s Evičkou, ako holub s holubičkou“. Evička ešte zaživa prisahala vernosť so svojím milým pred Bohom, že zostanú svoji aj po smrti „tu dva prsty hore vzali, na zem, nebo prisahali: My budeme vecne svoji nás ani smrť nerozdvojí“. No nestane sa to, nezostanú svoji. Evička sa odvracia od Boha a od prísahy, ktorú dala Adamkovi a Bohu = aplikácia Biblie na vtedajšiu skutočnosť. Jedná sa o prísahy, ktoré dala Adamkovi a Bohu = ide tu o dvojité porušenie sľubu = dočasného a večného /tak ako pramatka Eva svojou neposlušnosťou stratila večnosť a tiež aj šťastie pozemského života, pričom si neuvedomovala následky svojho konania a postihol ju trest.

 Citát:

Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
na mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalija.

Tá ľalija smutno vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli —
pomôžte mi v mojom žiali!

Idú dievky z dediny,
polievajú kvetiny,
polievajú ľalije —
a hrob všetko popije.

Idú chlapci s topory,
sečú ako do hory —
a to tŕnie i chrastie
jak ho zotnú, tak zrastie.

A ľalija smutne vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli —
pomôžte mi v mojom žiali!

VPLYV ĽUDOVEJ SLOVESNOSTI NA SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS

• preberaním žánrov (balada, pieseň, historická povesť)
• preberaním tém (z histórie)
• preberaním sylabického veršového systému (okrem Andreja Sládkoviča)