Obdobie rozvoja slovenskej romantickej literatúry a miesto Ľudovíta Štúra v ňom; riešenie konfliktu medzi láskou k žene a láskou k vlasti v tvorbe predstaviteľov literatúry slovenského národného obrodenia

Obdobie rozvoja slovenskej romantickej literatúry a miesto Ľudovíta Štúra v ňom; riešenie konfliktu medzi láskou k žene a láskou k vlasti v tvorbe predstaviteľov literatúry slovenského národného obrodenia 

HISTORICKO-SPOLOČENSKÉ POMERY

Romantizmus sa rozvíja v rokoch 1830 – 1850. V tridsiatich rokoch sa začínajú šíriť revolučné myšlienky z Európy aj do Uhorska.. V tomto období na našom území prebieha maďarizácia a dvojitý útlak: - národnostný zo strany Maďarska a hospodársky zo strany Rakúska. V Európe silnela vlna národnooslobodzovacích hnutí nazvaná Mladá Európa a schyľovalo sa k revolúciám v roku 1848/49. Do tohto hnutia sa zapojili aj Slováci. Slovenské národné hnutie malo názov Mladé Slovensko, kt. muselo čeliť Maďarskému národnému hnutiu vedenému Lajošom Kossuthom. Na čele Slovenského národného hnutia stála generácia, kt. dostala názov podľa svojho vodcu Ľudovíta Štúra - Štúrovci a formovala národný a politický program Slovákov. Za najdôležitejšie považovali vyriešenie otázky jednotného spisovného jazyka a vytvorenie slovenskej kultúry a vzdelanosti.

Štúrovci vyvíjali zvýšenú politickú aktivitu a to najmä prostredníctvom Spoločnosti česko-slovanskej, ktorá vznikla v Bratislave pri Bratislavskom evanjelickom lýceu. Jej zakladateľmi boli Karol Štúr (Ľudov brat) a Samo Chalupka. Spočiatku plnila funkciu samovzdelávacieho spolku, po príchode Ľudovíta Štúra sa už orientujú aj na politické, národné i jazykové otázky. Do popredia vstupujú otázky spisovného jazyka. Tu sa prejavuje Štúr ako jazykovedec, zostavil nový spisovný jazyk zo stredoslovenského nárečia. Bol písaný fonetickým pravopisom ( píš ako počuješ ). Neexistoval y, dvojhlásky sa písali: ja, je, ju, ou, mäkčene: ďe, ťe, ňi, ľi. V roku 1843 je tento jazyk kodifikovaný troma osobnosťami. Štúr, Hurban, Hodža, na fare u Hurbana v Hlbokom.

V roku 1848 pod tlakom revolúcie uhorský snem odhlasoval zrušenie poddanstva. 10. Maja 1848 štúrovci sformulovali revolučný program Žiadosti slovenského národa, ktorý obsahoval požiadavky na demokratizáciu spoločnosti, národné požiadavky, požiadavky na zrušenie poddanstva pre roľníkov, požiadavky na oslobodenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa a požiadavky na národnú autonómiu ( národný snem, symboly, národné gardy). V septembri 1848 vo Viedni vznikla Slovenská národná rada- najvyšší slovenský vojenský a politický orgán.

Revolučné myšlienky Slovákov boli zneužité Viedňou na potlačenie revolúcie v Uhorsku. Viedeň sľuby nedodržala a nastala centralizácia monarchie pod vedenim nového ministra Alexandra Bacha - Bachov absolutizmus, slovenskí revolucionári sa dostali pod policajný režim - revolúciou (1848/1849) zaniká romantizmus. J. M. Bach agituje za založenie Matice slovenskej.

ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815-1856)

Najvýznamnejšia osobnosť slovenských dejín a slovenskej literatúry v prvej polovici 19.stor. Významný jazykovedec, politik, novinár, básnik, revolucionár. Narodil sa v Uhrovci v roku 1815. Pochádzal z učiteľskej rodiny, študoval na evanjelickom lýceum v Bratislave a neskôr na univerzite v Halle (Nemecko). Počas štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave pracoval v Spoločnosti československej, kt. bola pôvodne literárny a jazykovedný krúžok. Po jeho príchode začala riešiť aj otázky národné, sociálne a politické. Zorganizoval aj známu vychádzku na Devín v roku 1836, kde sľúbili vernosť slovenskému národu a dali si slovanské mená. Po návrate z Nemecka sa stal zástupcom profesora Pavloviča na Katedre reči a literatúry československej na bratislavskom lýceu, ale pre svoju politickú činnosť bol z tohto miesta zosadený. Na protest odišlo niekoľko študentov na čele s Jankom Kráľom do Levoče, pri tejto príležitosti napísal Janko Matúška text hymnickej piesne Nad tatrou sa blýska. Štúr sa potom venoval politike, stal sa poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme. V roku 1847 tu predniesol známu reč na zasadaní o zrušení poddanstva. V revolúcií 1848/49 stál na čele dobrovoľníckych výprav a po ich neúspechu žil pod policajným dozorom v Modre. Zomrel tragicky po zranení na poľovačke.

Štúr sa zaslúžil o novú kodifikáciu spisovného jazyka na základe kultúrnej stredoslovenčiny. Ku kodifikácií došlo na fare v Hlbokom, spolu s Hurbanom a Hodžom v roku 1843. S novou podobou spisovnej slovenčiny súhlasil aj Ján Hollý, kt. navštívili na Dobrej vode. Prvé dielo, kt. vyšlo v Štúrovej slovenčine bolo druhý ročník almanachu (súbor poviedok, básní...) Nitra v roku 1844.

Štúr kodifikoval spisovný jazyk týmito dielami :

1. Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - tu zdôvodnil potrebu novej spisovnej slovenčiny. Zjednotenie slovenského národa ako jeden z prostriedkov na pozdvihnutie slovenského národného povedomia. Len ten národ sa má považovať za národ, kt. má v ňom vytvorenú kultúru a literatúru. Zároveň toto dielo bolo odpoveďou na Kollárove útoky v jeho diele Hlasové.

1. Náuka reči slovenskej - systematická gramatika, obsahuje aj základné pravidlá pravopisu - fonetický pravopis.

 Zásluhou Ľudovíta Štúra začal vychádzať prvý slovenský časopis - Slovenskje národňje noviňi s literárnou prílohou Orol tatranský.

Básnické zbierky: Dumky večerní, Spevy a piesne

Filozoficko-politický spis: Slovanstvo a svet budúcnosti

RIEŠENIE KONFLIKTU MEDZI LÁSKOU K ŽENE A LÁSKOU K VLASTI

U VYBRANÝCH PREDSTAVITEĽOV SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO OBRODENIA

Ľudovít Štúr a riešenie konfliktu medzi láskou k žene a láskou k vlasti:

Štúr uprednostnil lásku k vlasti pred láskou k žene.

Štúr ľúbostné a manželské vzťahy a zväzky pokladal za prekážku v oddanej národnej práci. Bytostné obetovanie sa práci a službe pre národ vyžadoval nielen od seba ale aj od svojich druhov a spolupracovníkov. Takto vzhliadal aj k manželstvám svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov Sama Chalupku a Jozefa Miloslava Hurbana, ktorého dokonca od svadby odhováral.

Aký vnútorný boj, koľko sebazaprenia musel obetovať tento „prvý mládenec slovenský“, ako ho charakterizoval J. M. Hurban, aby sa zriekol lásky k žene, kvôli láske a práci pre vlastný národ? Potlačil v sebe ľúbostné vzplanutie k očarujúcej deve Márii Pospíšilovej. Napísal pre ňu báseň Rozžehnání - lúči sa tu s ňou, s odôvodnením, že musí celý svoj život venovať vlasti.

Andrej Sládkovič a riešenie konfliktu medzi láskou k žene a vlasti:

Láska k žene a vlasti sú preňho dve najväčšie hodnoty, ktoré si ale neprekážajú.      

1. Sládkovič sa prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú. V básni Marína prelína jeho láska k vlasti s láskou k žene. Nechce ako Kollár svoje srdce rozdeliť na 2 polovice, ale túži ich spojiť : „Vlasť drahú ľúbiť k peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“. Sládkovič je presvedčený, že láska k žene muža posilňuje, dáva mu dvojnásobne viac síl, aby mohol pracovať pre svoj národ. časť Pokračovaním lásky k žene sa pre Sládkoviča stáva láska k vlasti, životu a práci. Pokúša sa nájsť niečo stálejšie, trvalejšie ako je prchavý ľúbostný cit. 

Ján Kollár a riešenie konfliktu medzi láskou k žene a láskou k vlasti:

Oddelil lásku k žene a lásku k vlasti.

Prvým básnikom v slovenskej klasicistickej literatúre, ktorý ospieval ľúbostný cit k žene. Môžeme ho nájsť  lyricko-epickej skladbe Slávy dcéra. K napísaniu ho inšpirovala Friderika Schmidtová (v básni ako Mína), do ktorej bol zamilovaný a pre ktorú trpel. Dielo je preniknuté myšlienkami vlastenectva a slovanskej vzájomnosti, podobne ako všetky vtedajšie klasicistické diela. Celá skladba má dve hlavné témy: láska k vlasti a láska k milej. Kollár dáva polovicu srdca vlasti a polovicu srdca Míne.