Vývin drámy v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: wanna (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 02.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 022 slov
Počet zobrazení: 2 154
Tlačení: 169
Uložení: 162

Vývin drámy v slovenskej literatúre

Klasicizmus:

Slovenský klasicizmus – znaky:

  • úsilie vytvoriť básnický sloh na vysokej úrovni na báze národného jazyka s napojením na antickú grécko-latinskú líniu.
  • vôľa konštituovať (ustanoviť) na základe prevzatých umeleckých noriem pôvodný typ básnického prejavu.
  • slovo autora bolo vyložené na literárny piedestál a herectvo bolo považované iba za reprodukčné umenie.
  • prednes bol štylizovaný, nadnesený, patetický.
  • prevládajú monológy alebo dialógy s dlhými replikami zúčastnených postáv.
  • dodržiavala Aristotelovu zásadu troch jednôt – jednota miesta, času, deja (hra sa mala odohrať na jednom mieste, v priebehu 24 hodín a mala mať len jeden jednoduchý

dej – nevznikali teda vedľajšie motívy).

  • typy postáv (nie individuality, ale charaktery: skupáň, pokrytec).
  • pôsobili aj ženy – herečky.
  • herec na seba neupozorňoval ani prehnaným pohybom (ruku nedvíhal vyššie ako je rameno).
  • s ohľadom na slušnosť na javisku netiekla ani pomyselná krv.

Ján Chalupka:

- Vďaka svojim divadelným hrám patrí medzi zakladateľov slovenskej divadelnej tradície. Svoje prvé diela písal po česky, od roku 1848 po slovensky; do slovenčiny preložil aj svoje po česky písané diela. Písal najmä divadelné hry, v ktorých zosmiešňoval lokálpatriotizmus, maďarský šovinizmus, pätolízačstvo, konzervativizmus a meštiacku zbabelosť, no venoval sa i historickým dielam, polemikám a prozaickým dielam. Jeho diela sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť.

Kocúrkovo:

- satirická komédia, fraška napísaná silne slovakizovanou češtinou

- Chalupka tu kritizuje obmedzenosti a zaostalosti malomestského prostredia, nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách a dlhodobé odnárodňovanie zemanov

- prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry sa v diele nachádza aj príťažlivý charakter učiteľa národovca, ktorý uprednostňuje cit pred rozumovými dôvodmi.

Dielo je rozdelené na 3 dejstvá.

Chalupka zobrazil tri spoločenské vrstvy malomesta:

Zemanov: pán z Chudobíc (typ odrodilca), ktorý pôsobí ako cirkevný i školský inšpektor, polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, žije chudobne so svojím synom. Je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov a ich reč, ktorú používa, no neovláda.

Remeselníkov: čižmársky majster Tesnošil Jánoš (typ odrodilca) a celá jeho rodina. Chalupka ich kritizuje, že duchovne nenapredujú a nerozvíjajú kvalitu svojej práce. Tesnošil je odrodilec, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine a uprednostňuje ju pred národným jazykom. Jeho žena je malomestská intrigánka.

Inteligenciu: učiteľ Sloboda (typ národovca) pochádza z Turca. Je vzdelaný, vďačný syn, optimistický a vtipný, zbehlý v cudzích jazykoch, ale odmieta odnárodňovanie.

 Porevolučné a matičné roky:

po porážke revolúcie (1848/49) viedenská vláda nastolila absolutistický režim, ktorý reprezentoval minister vnútra Alexander Bach.

Bachov absolutizmus alebo neoabsolutizmus je vládny systém (politický režim) v habsburskej monarchii v rokoch 1849 – 1859.

Pri Bachovom absolutizme išlo o reakcie Rakúska a jeho viedeňských vládnych kruhov na odpor, ktorý vznikol počas revolúcie 1848 – 1849. Ich cieľom bolo obnoviť a upraviť jednotu rozkladajúcej sa mnohonárodnej monarchie a odstrániť demokratických predstaviteľov národných a iných hnutí. Bachov absolutizmus potvrdil zrušenie poddanstva a rovnosť ľudí pred zákonom. Boli zrušené ústavné formy vlády – zákony vydával panovník formou nariadení. Z hľadiska Slovákov mal Bachov absolutizmus výhodu, že v nižších úradoch bolo povolené používať národné jazyky, teda aj slovenčina.

-Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) sa prehĺbil národný a sociálny útlak. Nová politická situácia rozdelila slovenskú inteligenciu a buržoáziu (slovenský politický tábor) na dve skupiny:

1) Stará škola: (Jozef Miloslav Hurban, Janko Francisci-Rimavský, Marko Daxner, Vialiam Puliny-Tóth) hlásili sa k Memorandu z r. 1861, z ktorého osobitne vyzdvihovali myšlienku a požiadavku samosprávneho Slovenského okolia; orientovali sa na Viedeň a pokladali sa za vedúcu zložku slovenského národného hnutia; od r.1870 sa združovali okolo Národných novín, preto sa začali nazývať Slovenskou národnou stranou; časom ich aktivita ochabovala a záchranu očakávali od Ruska .

2) Nová škola: (Ján Palárik, Ján Mallý Dusarov, Jan Nepomuk-Bobula, Jozef Pozdech) tvorili opozičnú skupinu; hlásali politiku činov, obrany politických práv krajiny; požadovali prebudovať dualistický systém monarchie na federatívny; hľadali porozumenie na maďarskej strane – chceli nadviazať spoluprácu s maďarskými liberálmi; zriekli sa požiadavky okolia; rozvíjali ľudovýchovnú činnosť; vydávali Slovenské noviny v Pešti; v období maďarizačného útlaku sa rozpadli.

Ján Palárik:

- svojimi veselohrami namieril satirické ostrie proti popanšteným Slovákom, odrodilcom a úžerníkom

ZMIERENIE alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH

- cieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci a Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta – zemianstvo a inteligencia).

- útvar: veselohra v 3 dejstvách; text oživuje rýmový verš.

- téma: Dej sa odohráva na grófkinom statku medzi šľachtou a prostým ľudom. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Palárik v tejto hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká veľa humorných situácii a komických zápletiek.

Postavy: Miluša Oriešková, Grófka Elisa Hrabovská, Barón Ľudovít Kostrovický

Zememerač Rohon, Capková,

Realizmus (lat. realis – vecný, skutočný)

- založený na kritickom poznávaní skutočnosti, ktoré vychádza z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti s jej rozmanitými vzťahmi k realite.

- neobracia sa do minulosti, zaujíma ho predovšetkým súčasnosť.

  1. vlna (1880 – 1900)

- nazývame aj opisný realizmus

- predstavitelia: Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín

  1. vlna (1900 – 1918)

- nazývame aj kritický realizmus

- predstavitelia: Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor-Tajovský,

Realizmus v slovenskej literatúre má aj 3. vlnu! Zaraďujeme ju do medzivojnového obdobia.

Jozef Gregor-Tajovský:

- zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu – sluhov, učňov, siroty.

- kritizuje ľudí, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou, nič neodpúšťa, pranieruje alkoholizmus.

- útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijať vzdelanie.

- kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak.

- tvorí monografické poviedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu, na jej utrpenie, biedu, vyjadruje súcit.

- nahrádza kukučínovskú mäkkosť podania osobnou prítomnosťou v rozprávaní, výrečnosťou detailu zovňajšku postavy (oblečenie, gesto a mimika) a reči.

- poviedky sa kompozične rozdeľujú na 3 časti – v úvode sa rozprávač stretáva s hlavnou postavou, zobrazuje „náhodnú“ situáciu, snaží sa odhaliť príčiny bezútešného postavenia hrdinu.

Statky zmätky:

- realistická dráma zo slovenskej dediny o sile majetku a manželských vzťahoch

- v dráme využíva dedinské prostredie, nadväzuje na tradíciu ľudovej veselohry, chalupkovskej komédie a badateľný je vplyv čechovovskej drámy

- konflikty medzi postavami sú realistickým obrazom slovenskej dediny

- hlavnými motívmi v hre sú vlastníctvo, jeho vplyv na rodinné vzťahy a životné hodnoty

- kompozične sa rozdeľujú na štyri dejstvá - Prvé sa odohráva na Vianoce u Ľavkovcov, druhé a tretie o pol roka v júli u Palčíkovcov a štvrté o rok na Vianoce u Kamenských.

- dej je rámcovaný vianočným obdobím, epický čas hry je jeden rok

- výstavbovým prvkom sú konfrontačné dialógy, autor použil minimum scénických a režijných poznámok, významovo je všetko obsiahnuté v slovnej rovine, používajú sa expresívne, nárečové slová, hovorový štýl

- časté sú frazeologizmy

- emocionálnu stránku textu podčiarkuje aj použitá syntax – jednočlenné vety s citovou angažovanosťou až vypätosťou, zmena modality viet, elipsy

Téma: Túžba Palčíkovcov po väčšom majetku ničí budúcnosť dvoch mladých ľudí (Zuzky a Ďurka).

Postavy: Tomáš a Kata Kamenskí, ich deti Evka,Zuzka a Ondriš; Mišo Kaňúrik, Ondrej a Mara Palčíkovci, Jano a Žofa Ľavkovci, ich syn Ďurko, Beta

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu