Zemianska otázka v tvorbe predstaviteľov slovenského realizmu

Zemianska otázka v tvorbe predstaviteľov slovenského realizmu

OTázka zemianstva v tvorbe predstaviteľov slovenského realizmu

Otázke zemianstva sa v Slovenskom realizme venovalo niekoľko autorov. Martin Kukučín (alias Matej Bencúr), Martin Kukučín, Pavol Orzságh -Hviezdoslav a Svetozár Hurban - Vajanský. Každí mal osobitý názor na túto tému.

Svetozár Hurban – Vajanský (Svetozár Miroslav Hurban)

Jeho postoj k zemianstvu nájdeme v dielach Letiace tiene (novela, zobrazenie úpadku zemianskych rodín a ich pozemkového vlastníctva) a Suchá ratolesť ( názov oxymoron? , román, zobrazenie národného zápasu 60. a 70. rokov 19. storočia)

 Podľa Vajanského musí zemianstvo ostať verné tradíciám, pôde a rodu a jeho záchrana spočíva v spojení uvedomelou slovenskou inteligenciou.

SUCHÁ RATOLESŤ

- autor nespracúva situáciu realisticky, ale prekladá nám svoju víziu ozdravenia národného života – vytvorenie národnej aristokracie rodu i ducha

- vedome nezobrazuje zemianstvo také aké bolo v postave Stanislava Rudopoľského predstavuje typ zemana ktorý by bol prospechom pre slovenský národ

Postavy

Stanislav Rudopoľský - zeman a umelec, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolia, študoval vo Viedni právo, cestoval po Európe a nemal ku Slovensku žiaden vzťah, pod vplyvom rodiny statkára Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa mení na vnútorne presvedčeného predstaviteľa národnej idey (z kult. bohéma)

Mária Vanovská - vychovávaná bez matky uprostred prírody. Dva roky navštevovala dievčenský ústav v BA. Vydala sa veľmi mladá, chcela ujsť zo samoty, ale prišla do mestečka, kde ju čakala spoločenská „púšť“. Jej manžel Karol Vanovský (statkár) si zaslúži lásku a úctu, ale celé dni sa venuje hospodárstvu, angažuje sa vo veciach národných, venuje sa výchove dcérky Lily a chovanice Anny. Mária sa cíti zanedbávaná, opustená. Odmieta sa orientovať len na domácnosť. Nájde silu a povie manželovi, čo jej v ich vzťahu chýba a umocní to lásku k manželovi.

Karol Vanovský - sused a majiteľ pozemkov Rudopoľského, manžel Márie. Statkár, ktorý všetky sily venuje hospodárstvu. Má záujem o oživenie slovenského politického života.

Albert Tichý, učiteľ - pochádza zo starej učiteľskej rodiny. Otec si prial, aby študoval teológiu, on sa rozhodol pre filozofiu. Po smrti rodičov musel prerušiť štúdium pre sestrinu chorobu a po jej smrti sa už do školy nevrátil.

Je nielen učiteľom Lily Vanovskej, ale aj rodinným priateľom. S Vanovským ho viažu národné ciele. Vznáša sa trochu nad realitou, je oduševnený.

Myslí si, že národne uvedomelé zemianstvo bude tou „ratolesťou“ na strome národného života, ktorá sa zazelená a zakvitne. Verí v poslanie inteligencie formovať prostý ľud.

Miluje Annu, je však málo sebavedomý a neopováži sa jej to povedať. Anna ho musí osloviť prvá, trpí neskôr jej odmietnutím. Keď sa dozvie, že mu vrátila slovo len preto, že stratila zrak, s láskou k nej príde. Anna mu však umiera.

Anna, chovanica Karola Vanovského - prežila neveselé detstvo s otcom alkoholikom, veľmi skoro stratila i matku. Výzorom nebola krásavica, ale pôsobila veľmi milo. Mala od narodenia slabé oči a problémy so srdcom. Požičiava si knihy z kaštieľa, veľa číta.

Na pohľad je tichá. Dokáže prejaviť svoju lásku k Albertovi, ale ho aj odmietnuť, keď oslepne. Miluje ho natoľko, že nechce, aby sa cítil viazaný. V závere románu zomiera.

Adela Rybárička, mladá vdova - správaním výstredná – hrá karty, fajčí cigarety, organizuje pikniky. Je bezprostredná v kontakte s mužmi, slobodná, nedá sa v správaní usmerniť názormi „pani apatekárky“. Na pohľad pôsobí veľmi uvoľnene, je však hlboko mravná a vnútorne si na tom zakladá. Svoju povesť si nenarušila žiadnym „románikom“. Urazí ju Stanislavov názor na ňu, vie, že ju považuje za ľahkú korisť, a preto mu uštedrí ponaučenie odmietaním. Vo chvíli, keď ju zranený potrebuje, zabúda na ješitnosť, obetavo sa o neho stará, organizuje chod kaštieľa, prejaví sa ako veľmi praktická žena. Stane sa Stanislavovou manželkou

Pavol Orzságh – Hviezdoslav

Zobrazil ústup zemianstva ako spoločenskej vrstvy. Riešenie videl v jej spojení so sedliakmi.

Ežo Vlkolinský – epická báseň, spoločenský epos

Hviezdoslav tu zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom, ako zákonitý jav spoločenského vývinu.

"Sme rovní! Áno - zeman - nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum."

Zemianska matka Estera sa dostala do sporu so synom Ežom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku Bockovie. I napriek matkinmu zákazu si Ežo Žofku zoberie. Matka ho vydedí a prichýli ho strýc Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Záver skladby sa končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa a súčasne definitívnym víťazstvom sedliactva nad zemianstvom.

Gábor Vlkolinský – epická báseň, spoločenský epos

- problém spoločenských rozporov medzi zemanmi a sedliakmi, hynutie rodového zemianstva, budúcnosť patrí ľudu

Dej sa odohráva súbežne s dejom eposu Ežo Vlkolinský, ale v centre príbehu je iná postava, vzdialený príbuzný Gábor, švárny mládenec, ktorý nikdy nechýbal na zábavách a tancovačkách vlkolínskej mládeže. V láske mu to nevychádza, lebo jeho matka (Tera) a otec pijú (ten začal piť pre alkoholizmus svojej ženy) a dom pustne. Hospodárstvo je zanedbané, dlhy narastajú. Keď raz spolu s Ežom pracujú na poli, Gábor sa chce hodiť pod kosu, ale Ežo mu v tom zabráni a radí mu, aby novú silu do života našiel v sobáši s dievčinou z rodiny Blažkovcov, ktorej prúdi v žilách sedliacka krv.

Martin Kukučín

Kukučín mal k zemianstvu zamietavý postoj, bol presvedčený o jeho duchovnom a hmotnom úpadku a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. Zemianstvo považoval za odsúdené na zánik.

Kukučín veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca (tolstojizmus).

So zánikom zemianstva sa vyrovnáva v humoristickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie.Ondrej Tráva, podnikateľ, stretával na jarmokoch Aduša Domanického, navonok vystupujúceho ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti je chudobný. Pán Aduš pozve Ondreja ku stolu a spomenie báčika z Chochoľova. Ondrej ho pozná, uverí preto Adušovi, že má 100 vriec obilia a dá mu za ne závdavok. Ondrej nemohol ísť hneď do Domaníc, dostal sa tam až na Tomáša, keď bol ďalší jarmok. Aduš prevedie Ondreja po gazdovstve, všade je bieda. Na všetko má ale vysvetlenie a dôvody. Keď prišla reč na jačmeň, vyhovorí sa, že Ondrej dlho poň nechodil, tak ho odviezol k Weisovi. Sluha Adam Ondrejovi poradí, aby si pýtal miesto zálohy stromy – jasene, ktoré sú vysadené pri hroboch zemianskych predkov. Pán Aduš si až v tej chvíli uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych a uvedomil si, že nemôže takto ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi peniaze do týždňa vrátiť. Ondrej počká a Aduš peniaze vráti. Po čase báčik z Chochoľova zomrel, Adušovi nič neporučil.