Rozdiely v umeleckom stvárnení slovenskej dediny u predstaviteľov opisného a kritického realizmu

Rozdiely v umeleckom stvárnení slovenskej dediny u predstaviteľov opisného a kritického realizmu

Martin Kukučín (Matej Bencúr)

Predstaviteľ prvej vlny realizmu (opisný)

Vo svojich poviedkach sa zameral na zobrazenie dedinského človeka v popredí je psychologická kresba postáv a láskavý humor. Napriek tomu, že poukazuje na niektoré neduhy vidieckych ľudí (alkoholizmus, neznášanlivosť) nikdy ich výrazne nekritizoval ale používal jemný výsmech

Neprebudený

- vo svojej poviedke Neprebudený sa snaží zobraziť vzťahy na dedine, ktoré sa stávajú čoraz komplikovanejšie, preto i v tejto poviedke porušil harmonické predstavy o živote slovenského ľudu a ako jediná v jeho tvorbe sa končí tragicky. Hlavnou postavou je Ondráš Machuľa. Je mentálne zaostalý a sociálne je bedárom. Je dedinským pastierom, čo ho aj vydeľuje z dedinského kolektívu. Je sirotou a stará sa o neho jeho teta. Konflikt poviedky autor posúva do vnútra postavy. Je založený na rozpore medzi vysnívaným rozprávkovým svetom Ondráša, ktorý je však v protiklade s reálnym svetom dedinského kolektívu. Dejová línia poviedky je jednoduchá. Názov poviedky vyjadruje postoj hlavnej postavy k reálnemu chápaniu sveta. I keď sa Ondráš nakoniec dozvedá pravdu, nechápe ju a zostáva neprebudený, pretože mal vytvorený svoj rozprávkový svet, v ktorom sa cítil najistejšie a veľmi šťastne.

Rysavá jalovica – humoristická poviedka. 

Hlavnou postavou je Adam Krt, ktorý je malý, pokrivkáva, dobrák, ale slaboch, oddaný priateľ alkoholu. Ide na jarmok kúpiť kravu. Na jarmoku sa stretol so svojím susedom Trnkom, s ktorým si išiel vypiť. Obaja v krčme zabudli na jalovicu, ktorá bola priviazaná pred ňou. Medzitým jalovicu odviaže Trnkova žena, nevediac o tom, že ju Trnka predal Adamovi. Trnka s Krtom jalovicu hľadali, ale nenašli ju. Adamova jazyčnatá žena vyhadzuje Adama z domu a ten šiel na zárobky, aby mohol prepitú jalovicu, ktorú kúpil od Trnku, zaplatiť.

Opis dediny môžeme nájsť taktiež v dielach Dies irae (dni hnevu, cholera-Sýkora úžerník, všetko v rátane cholery využíva na obohacovanie-všetkých si znepriateľuje- sám sa strachuje o peniaze – bez nich nevidí zmyel – dielo končí zmizením sa s osvojím chorým synom) a Mladé letá (opis života študentov ja gymnáziích a slovenskej inteligencie na dedinách)

Božena Slančíková - Timrava

- slovenskú dedinu stvárňuje cez vlastnú životnú skúsenosť, lebo takmer celý život prežila na dedine. Jej pohľad na dedinu však už nie je zmierňujúci a láskavý ako u Kukučína, ale všetko na dedine podrobuje ostrej a nemilosrdnej kritike. V jej prózach dominujú najmä ženské hrdinky, ktoré sa vo svojom vnútri búria voči svetu, ktorý im neumožňuje uskutočňovanie svojich predstáv o plnohodnotnom citovom živote, ako to vidíme napr. v poviedke Ťapákovci.

Ťapákovci - poviedka

Autorka zobrazila zaostalý spôsob života roľníkov, ich životné prostredie, zdravotný stav, ktoré si zapríčinili sami svojou nevzdelanosťou, pohodlnosťou vzdať sa tradícií a lenivosťou.

Timrava zachytila rozpad tradičnej feudálnej rodiny s jedným gazdom (zvyčajne otcom alebo najstarším bratom – patriarchálny typ rodiny) na čele, v období upevňovania novej spoločenskej etapy – kapitalizmu

Pracovitá Iľa je stále v rozpore s ostatnými Ťapákovcami, pretože má určité vzdelanie a zmýšľa pokrokovejšie ako ostatní. Snaží sa rodinu prevychovať a zmeniť ich zaostalý a primitívny život. Keď sa jej to nedarí, chce vymaniť z tohto prostredia aspoň seba a svojho muža Paľa, ale aj on už je nasiaknutý ťapákovčinou. Nakoniec sa to podarí protože Iľa začne slúžiť u dedinského učitela, odchádzajú do nového domu.

Anča patrí k najtragickejším postavám Timraviných poviedok. V mladosti bola pekným dievčaťom, ale ako 10-ročnú ju znetvorila lámka a odvtedy bola telesne postihnutá. jej charakter je poznačený kontrastom. Je citlivá, nežná, túži po láske a vlastnej rodine, a svoju lásku vyšíva čepce pre nevesty, poznačená je však trpkosťou, je drsná a zádrapčivá. Na lepšie pochopenie jej charakteru využíva Timrava aj vnútorný monológ. Autorka na vystihnutie základných charakterových čŕt oboch postáv využila aj prezývky, pridané k menu, Anča – zmija a Iľa – kráľovná.

Základný etický konflikt poviedky je založený na rozličných názoroch na život i Ili a u Anči a Ťapákovcov, pričom riešenie konfliktu vyznieva v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine. V poviedke sa navzájom prelínajú a dopĺňajú aj dva deje, a to vonkajší dej, ktorý je založený na konflikte medzi Iľou a Ťapákovcami, a vnútorný dej, ktorý predstavuje vnútorná životná tragédia Anče – zmije. Zámerom poviedky bolo kriticky poukázať na zaostalosť života dedinského ľudu, zbaviť ho tejto zaostalosti a ukázať mu cestu k lepšiemu pokrokovejšiemu životu prostredníctvom vykreslenia povahy hlavnej postavy Ili v protiklade s Ťapákovcami.

Jozef Gregor Tajovský

Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Jeho otec bol remeselník, a matka bola dcérou robotníka Štefana Grešku. Pochádzal z 10 detí. Jozef bol najstarší. Dostal sa do opatery k svojmu starému otcovi. Z Banskej Bystrici odišiel študovať do Kláštora po Znievom.

- vytvoril poviedku monografického typu, v ktorej sa rozprávanie autora vždy koncentruje okolo jednej postavy či konkrétneho príbehu. Podáva v nich ostrú kritiku vtedajších sociálnych pomerov na slovenskej dedine i obraz dôsledkov chudoby pre citový a mravný život ľudí. Po prvý raz v slovenskej literatúre v nich zobrazuje postavy aj z tých najbiednejších vrstiev. K poviedkam takéhoto typu patria napr. Mamka Pôstková, Mišo, Na chlieb, Apoliena, Pastierča, Úžerník, Do konca, Maco Mlieč a ďalšie.

Maco Mlieč - kriticko-realistická poviedka monografického typu

Kompozícia poviedky je založená na krátkom príbehu o osude dedinského sluhu, ktorý možno rozvrhnúť do nasledovnej osnovy :

1. a) rozprávač, ktorý vystupuje v 1. osobe jednotného čísla sa stretne s Macom Mliečom
   b) rozprávač vysvetľuje, prečo zachytil stretnutie s hlavnou postavou
   c) rozprávač prerozpráva život Maca Mlieča od dôb, keď začal pracovať až po jeho smrť

Konflikt poviedky je založený na protiklade bohatého gazdu a chudobného sluhu. Konflikt tu však nahrádza aj paradox, pretože svet chudoby a svet bohatých tu ešte nestoja v ostrom konflikte. Z paradoxu skôr vyplýva sociálna kritika. Napr. v závere poviedky dedinská chudoba už jasne spoznáva v bohatom richtárovi vykorisťovateľa, keď sluhovia na Macovom pohrebe skonštatujú, že gazda ho mal za čo pochovať..

Okrem sociálnej kritiky, nespravodlivosti medzi spoločenskými triedami, tu však autor kritizuje aj neuvedomelosť dedinského ľudu, ktorý si neuvedomoval svoje práva, ale poznal len svoje povinnosti. Chudobní však nemal s čím porovnávať, pretože často sa z dediny nedostali ani na krok.