Lyrizačné tendencie v slovenskej próze v medzivojnovom období

Lyrizačné tendencie v slovenskej próze v medzivojnovom období

Do slovenskej literatúry popri realistických tendenciách začali prenikať aj lyrizačné tendencie. Ich šíriteľmi sa stali predstavitelia, ktorí patrili do okruhu časopisov Mladé Slovensko, Svojeť. Spájala ich túžba po novom pôsobivejšom umení. Lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre majú 3 vývinové obdobia:

1. Ornamentálna próza
2. Lyricky tvarovaná próza
3. Literárny naturizmus

1.) Ornamentálna próza
Ornamentalizmus je ozdobnosť jazyka a štýlu. Cieľom bolo povýšiť tvar umeleckého diela na úroveň moderných európskych diel. Autori vychádzali z expresionizmu. Ozývajú sa city a pocity mladej povojnovej generácie. V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity. Postavy sú nešťastné. V dielach prevláda ostrý rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším. Motívy sa spájajú bez časovej a logickej následnosti = snové postupy.

Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš

2.) Lyricky tvarovaná próza
Vychádzala z tradícii realizmu. Voľne nadväzovala na ornamentálnu prózu. Dominovala expresionisticko-senzualistická epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní). 

Auori uprednostňovali pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa.
Rozlišujeme 2 prúdy:

1, Mal bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém dediny a rozporu v nej

2, Uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov

Predstavitelia: J.C. Hronský (časť tvorby), Jozef Horák, Ján Bodenek, Ferdinand Gabaj, Mária Topoľská

1. Literárny naturizmus (próza)
   V 20-tych rokoch sa začína v slovenskej literatúre objavovať tzv. Lyrizácia prózy, ktorá vyústila do vytvorenia samostatného literárneho smeru, ktorý nazývame Lyrizovaná próza. Neskôr lyrizovaná próza zaniká, pretože nedokázala pravdivo zobraziť spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku. V literatúre sa prejavuje z toho dôvodu, že po I. sv. vojne nastáva kríza (prevládajú diela s vojnovou tematikou) a prejavuje sa snaha niektorých autorov presadiť citovosť v literatúre. V 20-tych rokoch sa lyrizácia prejavuje v dielach s dedinskou tematikou a v 30-tych rokoch v dielach s vrchárskou tematikou.

Predstavitelia lyrizovanej prózy: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner

Znaky naturizmu

- diela obsahujú množstvo prvkov z rozprávok: často sa opakujúce číslo tri, boj dobra a zla, víťazstvo dobra na konci príbehu

- čas deja nie je presne určený, často ho len odhadujeme

-veľmi častá je prítomnosť živelnej postavy - ohne, sucho,.... (zásah prírody do deja a udalostí)

- výrazne je využívaný vplyv ústnej ľudovej slovesnosti

- prvky tajomstva - príbeh, udalosť neraz nie je dorozprávaná, sme neustále udržiavaní v napätí

- hlavná postava väčšinou pochádza z dedinského prostredia, prírodného, vrchárskeho

- témy: priateľstvo, láska, detstvo, domov, česť

- lyrizácia textu – slabá dejová línia

- lyrizácia jazyka – prirovnania, metafory, personifikácie, epitetá, zvolania

- lyrizácia postáv – dôraz na ich psychiku, stávajú sa mýtmi, majú slabé sociálne väzby, ale sú priestorovo zakotvené v prostredí, striktne sa delia na kladné a záporné (záporná býva v deji aktívnejšia)

Znaky naturistického diela

- hrdina – silne individualizovaný, často je aj rozprávačom – vtedy podáva dej subjektívne

– často vyčlenený z dedinského kolektívu

- neprítomnosť historického času: čas v dielach sa meria len v biologickom čase – vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období

- rozdelenie sveta: TAM HORE (príroda, hory, neskazení ľudia, láska, pokoj),

TAM DOLE (dediny, mestá, neprajnosť, závisť)

- rozprávkovosť – dobro víťazí nad zlom, občas sa tam nachádza aj nadprirodzená sila (zvieratá, ktoré riešia situáciu), magické číslo 3

Dobroslav chrobák :drak sa vracia

- zaradenie do literárneho obdobia: Naturizmus

- žáner/žánrový variant: Novela

- téma: Návrat obávaného človeka do dediny

- hlavná myšlienka: Predsudky ľudí, ktoré často odsúdia človeka skôr, než ho stihnú spoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudia sa často mýlia a že obraz, ktorý si o človeku utvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý.

- kompozícia: 12 kapitol

Postavy:

 Drak: (Martin Lepiš) prichádza do dediny ako starší muž, jeho havranie vlasy sú pretkané šedinami, je mocný a utiahnutý, je to výborný hrnčiar, ktorého vyučil slepý hrnčiar svojmu remeslu. Všetci sa ho obávajú a myslia si, že on je príčinou všetkého nešťastia v dedine.

Eva: Mladá pekná žena. Je to žena Šimona Jariabku, ktorý ju miloval a vzal si ju, hoci mala dieťa s Drakom, syna jej vychováva mama. Ľúbila Draka, ale ten jedného dňa odišiel bez rozlúčky a vracia sa až po niekoľkých rokoch. Eva rozpráva ako stará príbeh o drakovi svojmu vnukovi. Je do neho zaľúbená po celé roky, počas ktorých je vydatá za iného. 

Šimon: miloval svoju ženu natoľko, že si ju vzal za ženu, aj keď mala dieťa s iným. Ale keď vidí, že Eva stále čaká a ľúbi Draka, prestane sa s ňou rozprávať, je tichý a zatrpknutý. Bojí sa, že mu Eva utečie za Drakom. Celá dedina akosi túži po konflikte Draka a Šimona, ktorý sa ale neudeje.

Dej:

Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Ten sa začína opisom dňa ako sa Eva dozvie od svojho manžela Šimona, že do dediny prešiel Drak. Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Ujal sa ho Lepiš Maduš, ktorý bol skoro slepý. Bohužiaľ, po niekoľkých rokoch spadol do jamy a zomrel. Keď sa na dedinu začalo valiť jedno nešťastie za druhým, všetci si spomenuli na toto nešťastie a ľudia Draka začali obviňovať zo smrti svojho pestúna. Chceli mu podpáliť dom ale on sa ubránil (aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo zbil pár mužov, kt. to chceli urobiť). Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a o niekoľko dní ho našli pastieri v jame s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila ale Drak bez rozlúčky zmizol.

Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Šimon sa ho chystal zabiť, ale keď videl ako zachraňuje vtáčatko, rozmyslel si to. Požiare sa šíria a celé stádo je uväznené a vyhladované. Nikto nevie nájsť východisko z tejto situácie. Iba drak má riešenie, a pretože sú už zúfalí, tak mu uveria. No pošlú s ním aj Šimona, aby na neho dával pozor a ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Preto sa Drak dohodne ešte s dvoma Poliakmi na pomoci. Šimon vidí len ich spoločné podanie rúk a pomyslí si, že celú dedinu podviedol a stádo predal. Beží to oznámiť domov, no po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Drakovi oznámia túto nešťastnú udalosť. On však nechce vedieť, kto to spravil. Povie však, že ten kto to spravil, vrátil len to, čo mu kedysi urobil sám. Tá starenka, čo príbeh rozprávala bola Eva. Ostala žiť so Šimonom, lebo Drak ju už neľúbil.

Môj názor na dielo: Dielo naznačuje na jeden z problémov spoločnosti, ktorý pretrváva dodnes. Vyobrazenie omylov a predčasného odsúdenia ľudí je bežný problém. V tomto diele dáva autor na javo aby sme neodsúdili ľudí predčasne a aby sme nekonali bez uváženia. Práve preto je dielo zaujímavé. Nezameriavalo sa len na problematiku vtedajšieho obdobia ale na problematiku, ktorá má a bude mať dlhú existenciu.

MARGITA FIGULI - TRI GAŠTANOVÉ KONE

- zaradenie do literárneho obdobia: Próza naturizmu

- žáner/žánrový variant: Novela s prvkami rozprávky

- téma: Láska prekoná všetky prekážky

- hlavná myšlienka: Násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca.

- kompozícia: Dielo sa skladá z troch častí, ktoré sú husto členené do odsekov.

Postavy:

 Magdaléna Maliariková : dcéra Maliarikovcov – verná, čistá, sčasti zmierená so svojím osudom, neodporovala matke

Peter:chudobný (tulák), verný, čestný, išiel si za svojím cieľom, spravodlivý, odvážny, zručný, múdry, veril v Boha, statný

Maliarička : chamtivá, lakomá, sebecká i na úkor svojej dcéry, neprajná, prefíkaná, podlá

Maliarik : starý, milý, opak Maliaričky

Jano Zápotočný : tyran, neľútostivý, sukničkár, pijan, hrubý, násilnícky, bohatý, namyslený, zlomyseľný, neúprimný – pretvaroval sa

Greguš Jozef: Magdalénin bratranec (z Vyšného Kubína)

Dej:

Jedného dňa sa Peter rozhodol, že pôjde späť na Oravu požiadať Magdalénu o ruku. Po ceste však stretne jej bratranca Jožka Greguša a zámožného Jana Zápotočného, ktorí práve pašovali kone z Poľska. Peter zistí, že Zápotočný sa chystá na pytačky a dievčina, ktorú ide popýtať o ruku, nie je nik iný ako Magdaléna. Peter ešte zisťuje, že Zápotočný nie je dobrý človek a musí si overiť, koho Magdaléna naozaj miluje. Jej matka Maliarička ju už sľúbila Janovi, ktorý bol veľmi bohatý, zatiaľ čo jej otec by ju najradšej vydal za Petra, pretože ho mal rád ako syna. Počas pálenia svätojánskych ohňov si Magdaléna s Petrom dali sľub, že sa Peter vzdá tuláctva, príde po ňu na troch gaštanových koňoch, keď ju bude mať kam uchýliť a ona bude čo najdlhšie odďaľovať sobáš so Zápotočným. Tento sľub si vypočul aj Jano a chcel Petra zabiť, pretože Magdaléna už bola sľúbená jemu. Oni dvaja ušli na koňoch na kraj lesa a Jana nechali tam. Tu sa rozlúčili a Peter odišiel do rodného Turca k Ujčinému a Ujčinej splniť svoj sľub. Peter pracoval, ako len mohol, aby zarobil peniaze na dom a aspoň na kúsok poľa, aby mali s Magdalénou nejakú obživu. Raz sa mu darilo zarobiť a inokedy nie, ale zvládal to, pretože mu pomáhali chlapi z dediny. Keď mal dom, potreboval už len dva gaštanové kone, pretože jedného mal. Bol to požičaný kôň, s ktorým prišiel na Oravu a teraz si ho kúpil. Keď prišiel na Oravu dozvedel sa nepríjemnú správu a to takú zlú, že mu skoro srdce puklo od žiaľu. Magdaléna sa vydala za Jana Zápotočného, pretože ju v deň pálenia svätojánskych ohňov zneužil a ona s ním čakala dieťa, ktoré nakoniec ani neprišlo na svet. Peter hľadal Zápotočného u neho doma, ale potom zistil od okoloidúcich, že je s Magdalénou na poli. Keď tam prišiel, Jano práve mlátil koňa, ktorého Magdaléna musela držať. Keďže to bola slabá a krehká žena, neudržala ho a spadla. Na to všetko Magdaléna ochorela tak, že si všetci mysleli, že zomrie. Zavolali aj dedinského farára, aby jej dal posledné pomazanie. Ale ako zázrakom sa Magdaléna začala už na druhý deň uzdravovať. Jedného dňa, keď bol v dedine jarmok, začuli muži s Petrom v krčme krik. Mysleli si, že ženy oblievajú chlapov, ktorí práve išli z poľa, ale mýlili sa. To kričala Zápotočného sestra, aby išli s ňou k nemu. Všetci z krčmy a ostatní dedinčania, ktorí ju počuli sa nahrnuli pred Janov dom, kde Magdaléna držala koňa a Jano naňho vypaľoval slovo „TULÁK“. Magdaléna ho neudržala a kôň zabil Zápotočného. Magdaléna sa vzdala majetku, ktorý zdedila, v prospech jeho sestry. Jediné, čo chcela, aby jej bratranec Jožko dostal dvoch najlepších koňov. Za muža si zobrala Petra a spolu odišli do Turca.

Môj názor na dielo: V diele autorka preukazuje na lásku, ktorá nemá hranice. Láska si vždy nájde cestu, tak ako si našla aj v tomto diele aj napriek všetkým útrapám hlavných postáv dobro vyhralo nad zlom, čo je charakteristické pre toto obdobie. Práve na konci diela sa napĺňa hlavná myšlienka, že zlo možno prekonať dobrotou srdca.