Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia 

Neosymbolizmus

Emil Boleslav LUKÁČ (1900 – 1979)

Narodil sa v Hodruši. Jeho matka bola nadpriemerne vzdelaná, doma čítavali časopisy v slovenčine, maďarčine a nemčine. Po štúdiách na lýceu v Banskej Bystrici pokračoval na teológii v Bratislave. Bol aj kaplánom ale vzdal sa pôsobenia v cirkevných kruhoch a učil slovenčinu a maďarčinu. Redigoval viaceré časopisy: Mladé Slovensko, Luk, Slovenské smery, Tvorba.

- jeho poézia pokračovala v umeleckých postupoch symbolizmu, zároveň ju považujeme za najpesimistickejšiu z medzivojnovej básnickej tvorby

Znaky Lukáčovej tvorby:

- meditatívna, snaží sa vypátrať jadro veci

- túži po poznaní a harmónii – nenachádza ju, v básňach prevažuje smutný pohľad na svet, temné tóny, pesimizmus

- vyjadruje sa v paradoxoch

- zdôrazňuje idey humanizmu (odráža sa tu jeho kresťanská výchova)

- neosymbolizmus

Dolorizmus (z lat. doloroso – bolestne, žiaľne, smutne) bolestivosť, sebatrýzeň.

Spoveď – zbierka básní, prevažujú prvky nedôverčivosti, má sklon vyjadrovať sa v protikladoch, prejavuje sa jeho sklon k dolorizmu, sebarealizuje sa cez smútok, kajanie sa 

Dunaj a Seina – zbierka básní, v ktorej sa stretávame s motívmi Hodruše, podľa Lukáča veľkomesto nainfikovalo človeka zlom, skazou, prevažuje symbolistická obrazotvornosť

O láske neláskavej – monotematická zbierka básní, názov je oxymoron, báseň Modla v prachu

Križovatky – zbierka, v ktorej vrcholí dolorizmus a skepsa

Spev vlkov – zbierka, reaguje na celonárodné a celosvetové udalosti, posilnil národnú a sociálnu zložku svojej poézie

Elixír – alegorická básnická zbierka, väčšina motívov vychádza z konkrétnych spoločenských reálií 

Moloch – básnická zbierka, v názve použil meno kanaánskeho a fenického božstva, ktorému obetovávali aj deti, odmieta tragické udalosti ústiace do vojny, reaguje aj na Viedenskú arbitráž, obsahuje apokalyptické básne

Bábel – básnická zbierka, odmieta nacizmus, vojnu, cítiť tu kresťanský pátos

- jeho poézia pokračovala v umeleckých postupoch symbolizmu, zároveň ju považujeme za najpesimistickejšiu z medzivojnovej básnickej tvorby

Križovatky – zbierka

V básni Kroky sa mu zdá svet čierny. Čierna farba je kultovou farbou symbolizmu.

Dunaj a Seina – zbierka

Nájdeme tu klasický symbol – Dunaj symbolizuje Slovensko, Seina cudzinu.

V básni Taedum urbis (Hnus z mesta) – mesto znamená všetko zlé: mam, jed, hriešnu rozkoš, sprznenie. Domov, bralá, chrasť – symbolizujú miesto, kde sa človek môže rozvíjať a nezakrpatieť.

V básni Dunaj sa zamýšľa nad tým, ako sa všetko naokolo mení, ale Dunaj sa stále díva okolo seba a sníva.

Novinkou oproti symbolizmu je erotické zameranie ľúbostnej poézie a mužská razantnosť, až sebeckosť v láske.

O láske neláskavej – zbierka (názov je oxymoron)

Toto zameranie sa prejavuje aj v básni Buďme sami.

V básni Vzlyk elegantne narába s opakovaním slov, s kontrastom/protikladom (v prvej strofe je všetko prázdne a jeho srdce plné; v druhej strofe je všetko plné, len jeho srdce je prázdne.

V spracovaní témy lásky sa v jeho tvorbe znovu objavuje irónia, uštipačnosť, ktorú sme už videli v poézii Janka Jesenského.

V úryvku básne Paradoxon vyčíta milej, že ho má rada tak jednoznačne.

Nemám rád, že ma miluješ tak,

tak ma to mrzí,

vidíš, som príliš povedomý a príliš drzý.

Buď ku mne trochu ľahostajná

a trochu chladná,

takto je láska pripokojná

a prisúladná.

...

Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím

uplynie šťastie,

len z kyprej pôdy pochybností

nám láska rastie.

V básni Nehovorme zas túži ľúbiť potichu a jeho milá – podľa neho – chce hovoriť zbytočnosti. (Mlčať nevieš, rušíš ta / lásku plachú...)

Autor sa vyjadril aj ku spoločenským otázkam – k 1. svetovej vojne, na rok 1938 a odtrhnutie časti slovenského územia po Viedenskej arbitráži (zbierka Moloch). Protifašistické témy nájdeme v zbierkach Bábel, Stĺp hanby.

Lukáč používa veľa symbolov z mytológie, z literatúry (Moloch, Rocinante), spomína Voltaira, Diderota, Danteho – osobnosti bojujúce proti tmárstvu.

Vitalizmus

Ján SMREK (1898 – 1982) /vlastným menom Ján Čietek/

Narodil sa v Zemianskom Lieskovom pri Trenčíne. Po otcovej smrti ho vychovávali v evanjelickom sirotinci v Modre. Počas prvej svetovej vojny narukoval do armády, dostal sa do Istanbulu a do Palestíny, kde ochorel na maláriu. Po návrate zmaturoval na učiteľskom ústave v Modre. Absolvoval 6 semestrov na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Pracoval v redakcii slovenského denníka v Bratislave, Národných novín v Martine.

V roku 1925 založil Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Nakladateľstvo bolo v Prahe, preto sa tam presťahoval. V Prahe začal vydávať časopis Elán, časopis – salón, do ktorého prispievali nielen kritici, spisovatelia, ale aj výtvarníci.

Po rozbití ČSR sa vrátil do Bratislavy, kde naďalej pokračoval v redigovaní Elánu, ktorý sa stal časopisom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1948 upadol ako básnik do nemilosti a v tomto období sa venoval prekladom. Pochovaný je v Martine.

- je hlavným predstaviteľom vitalistickej poézie, aj keď prešiel aj symbolistickým obdobím (Odsúdený k večitej žízni)

Tzv. slnečné zbierky, ktoré prinášajú tému lásky, radosti zo života, zmyslového vnímania ženy a života sú predovšetkým Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena.

VITALIZMUS

Vychádzal z čara okamihu, z chvíľkových vnemov, citov, dominovali optimistické nálady, aktivita, činorodosť, senzualizmus, avanturizmus (dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách). Básnik preferoval témy o ženách, láske, kráse. Formálna stránka básne bola neusporiadaná, z básnických prostriedkov sa najviac uplatnili epitetá, metafory, exotické slová.

Hedonizmus (gr.) – učenie starogréckej školy, považujúce slasť a rozkoš za cieľ a najvyššie blaho života.

Odsúdený k večitej žízni – symbolistická zbierka, názov hovorí o jeho odsúdení a túžbe po sympatii a prítulnosti, nežnosti a priateľstve, zaznieva smútok z ťažkého detstva, z čias vojny, dominujú pocity nepochopenia a samoty. Výnimkou je báseň Dnes milujem svoj deň

• Dnes milujem svoj deň – je už náznakom vitalizmu; deň symbolizuje 1. Noc, ráno, deň – striedanie času; 2. Mladosť, zrelosť, starobu – životný kolobeh; noc symbolizuje tmu, samotu, smútok a deň je začiatkom optimistického vnímania sveta 

Cválajúce dni - polytematická zbierka

- témy: očarenie životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, diaľky, cudzie kraje

- dominuje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť

Autor po prvýkrát použil v tejto zbierke spôsob pásania typický pre všetky vitalistické básne: spontánnu lyrickú improvizáciu, ktorá spôsobila nepravidelnosť formy. Smrek chápe lásku ako prirodzený, bezproblémový vzťah. Ženu zobrazuje ako ideálne krásnu, opisuje fyzický vzhľad bez psychických vlastností, nemá povahu, ktorou by sa odlišovala od iných žien a bola by sama sebou. V básni oslavuje mladosť, civilizáciu, pokrok, opojenie životom.

Báseň cválajúce dni je rozdelená na nepravidelné strofy. Smrek využíva avanturistický (dobrodružný symbol) :

• stepilí kovboji – označuje tých najaktívnejších príslušníkov svojej generácie
• mŕtvoly – ľudia so starým myslením, ktorí nedržia krok s dobou
• krasojazdci – mladá generácia
• diváci – tí, ktorí ustrnuli vo vývoji

Životný elán, túžba po dynamike života, aktivite je vyjadrená v básni Cválajúce dni z rovnomennej básnickej zbierky. Básnik nehovorí za seba, vyjadruje životný pocit celej svojej generácie, ktorý po prežití vojny myslí, že dobyje svet. Odmietajú sa zaradiť do pokojnej masy:

My, mladí, jarí šarvanci,

ktorí sme život – svoju milú –

objali prvom pri tanci,

sme celým dúškom živí –

-

Nemôžeme znať, či nespadneme

a nezlomíme väz –

lež nechceme sa predsa vtopiť

v to driemajúce ľudské plemä,

v zakliaty živý les.

Spracovanie témy lásky je pre Smreka príznačné – na ženu sa díva ako muž, jeho nezaujíma, či je dievča chudobné, z čoho žije, či je Slovenska, ale či je pekná, alebo nie.

Páči sa mu dedinčanka stepilá so štíhlymi bôčkami, zdravé nevesty – má problém len s tým, že by svoje srdce najradšej dal viacerým (Mne dedinčanka stepilá).

Básnik a žena – zbierka (skladba)

- autor tu vzdáva hold žene (Celý svet miluje a vzýva ženu. Lež básnik nadovšetko...)

- nájdeme tu rozhovor s ňou a o nej, úvahy o živote, o láske (... že láska najistejšie vedie žitím...).

- časti: V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch

Letná noc na vode (úryvok)

Vy, moja krásna, vy ste mojou Toscou,

vás obsypať chcem lupeňami bozkov

tam na tom brehu. Tam váš pôvab božský

oviniem stuhou zamatovej trávy

a uložím ho nežne vedľa seba

pri jagote hviezd vysokého neba.

Dievča v rozkvete (úryvok)

Niet pôvabnejšej veci na svete,

ako je dievča v rozkvete!

To živé jaro, ktoré preniká

jak elektrické vlny,

tá štíhlosť kokosovníka

a pohľad slnca plný,

dve biele sopky,

v ktorých láva vrie,

ktoré sa búria k nebezpečnej hre,

a zúbky dravčie,

zbrane divej mačky -

všetko to pôsobí,

že bys´, k tomu šiel

raz výbojne, raz zasa kolenačky,

chcel cítiť to vo svojom majetku

...

Katolícka moderna

- nadväzuje formálne predovšetkým na symbolizmus, ale v básnickej tvorbe objavíme aj odozvy Hviezdoslava či ponášku na ľudový alebo štúrovský verš; Rudolf Dilong neskôr využíva avantgardné postupy

- skupina vznikla z kruhu autorov okolo časopisu Vatra (Ružomberok 1919 – 1925)

- príznačné pre autorov je príslušnosť ku katolíckym kňazom, mníchom alebo aktívnym veriacim katolíkom

- Katolícku modernu možno členiť podľa inšpiračných zdrojov na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, vojnové a politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú podstatou bytia, reflexiami o zmysle života

Predstavitela: Rudolf Dilong, Janko Silan, Pavol Gašparovič Hlbina, Gorazd Zvonický, Paľo Ušák-Oliva, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Svestoslav Veigl

- mnohí z nich po roku 1945 a roku 1948 emigrovali; v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry: Rím, Kanada, USA

- témy poézie katolíckej moderny:

1. duchovná a filozofická
2. národná
3. sociálna

1. duchovná a filozofická téma

- patrí sem reflexívna lyrika o Bohu, o láske, o zmysle života, o bolesti a smrti, o mieste človeka vo svete

- básnici chápu báseň ako modlitbu, ako spôsob dialógu s Bohom alebo Pannou Máriou; oslovujú Boha a adresujú mu svoje prosby.

Na Slovensku vynikla viac ako inde mariánska téma, pretože kult Panny Márie bol silný aj medzi veriacimi (Pavol Ušák-Oliva: Oblaky; Karol Strmeň: Preblahoslavená; Gorazd Zvonický: Mýtnik pred Madonou).

Pavol Ušák-Oliva vedel veľa o bolesti a umieraní – zomrel na tuberkulózu ako 27-ročný. V básni V detskej nemocnici hovorí o deťoch, ktoré „smrť nafúkali do balónka“ – sú nevyliečiteľne choré na tuberkulózu. Pod vplyvom náboženskej viery je presvedčený, že zomrú, aby žili večne.

1. národná téma

- najčastejšie sú prosby za národ v čase vojny, hold domovine, pocity vyhnancov z vlasti, obraz Slovenska v 50. rokoch 20. storočia alebo v roku 1968

(Väčšina autorov tejto skupiny musela opustiť svoju vlasť po roku 1945 a mnohí dožili svoj život v exile.)

Rudolf Dilong: Vo vyhnanstve (úryvok)

Hľa, jak praded drotár išiel raz do sveta,

osud tento smutný jeho synov trestá,

slovenská, ó, mater, ťažké tratíš práva,

tvoja junač hynie, tvoja detva zdravá,

ubolená mater spod tatranských stínov,

plač tvoj usedavý čuť nad domovinou...

Rudolf Dilong: August 1968 (úryvok)

Hrmeli cesty naložené nocou.

Vystrelili na tvoje pole.

Na celé srdce, matka, padla si.

Na celé srdce si sa udrela.

1. sociálna téma

- súvisí s katolicizmom a so svätofrantiškánskou tradíciou – zastanú sa chudoby, túžia po spravodlivosti a vzájomnej láske medzi ľuďmi bez ohľadu na majetkové rozdiely

Andrej Žarnov: Hlas krvi

Generácia katolíckej moderny bola po druhej svetovej vojne zdecimovaná jednak pre náboženský charakter ich tvorby, jednak pre spoluprácu alebo sympatie k vojnovej Slovenskej republike alebo pre príspevky a prácu v časopise Gardista (Karol Strmeň, Rudof Dilong) a v katolíckom časopise Kultúra (Mikuláš Šprinc).

Rudolf Dilong (1905 – 1986)

- najznámejší, najvplyvnejší, najproduktívnejší člen katolíckej moderny

- pochádzal z Oravy z chudobnej roľníckej rodiny; ako 15-ročný vstúpil do kláštora

- bol to františkánsky mních vysvätený za kňaza, ktorý musel ujsť do exilu (zomrel v Pittsburgu v USA)

V Dilongovej tvorbe sa prejavila úcta k životu, láska a bratstvo bez egoizmu, skromnosť a chudoba, duchovný vzťah k Bohu, verše zahalené v mystike.

Dilong sa svojou tvorbou zapísal do slovenskej literatúry ako moderný básnik, ktorý ani v poézii nezatajoval svoj františkánsky rehoľný habit a zároveň mu kňazské rúcho nebránilo v tom istom okamihu vnímať svet z dynamiky mimokláštorného života, či podnikať výpravy do vnútra vlastného ľudského ja.

V prvých zbierkach prevažuje stvárnenie témy dediny a sedliackeho spôsobu života (Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy). Ďalšími zbierkami sa však zaradil už do modernej imaginatívnej poézie. Cítiť tu veľký vplyv francúzskeho básnika Jeana Arthura Rimabauda.

Hviezdy a smútok

- zbierka modernej imaginatívnej poézie

- celú zbierku „ovieva“ akýsi smútok

- verš je kultivovaný

- prevláda téma nepokoja, hľadania, blúdenia

Dráma na počiatku

Je sto a tisíc divov,
zázrak je veľmi opojný,
som dušou večne snivou,
nebudem nikdy spokojný.

Veci sú také čudné
a všetko uniká,
jak tôňa na poludnie
cez srdce básnika.

Na zemi neni miesta
svoj smútok vyplakať,
opilá moja cesta
do neba vedie snáď?

Mrú láskou hrozná v strapci,
keď v raji začnú milovať,
pôjdeme raz ta, chlapci,
budeme rabovať.

Anjelu, nezabudni
si ústa v záhrade,
nič nechcem mať už s ľuďmi,
kúpem sa v záhade.

Upadám hneď do snivôt,
hneď tratím opojenia niť
a dobrodružný život
je škoda zahodiť.

Voľno mi, rozkošne mi
z tých krehkých kapitol,
na nebi a na zemi
tulipán kvetom zakvitol.

Avantgardná ľavicová poézia

- básnici udomácňujú proletársku poéziu a sociálnu tematiku

Ladislav Novomeský (1904 – 1976)

Narodil sa v Budapešti a tam chodil aj do ľudovej školy. V roku 1915 sa rodičia presťahovali do Senice a Novomeský vyštudoval učiteľský ústav v Modre. Pôsobil ako učiteľ a žurnalista. Básne začal publikovať v časopisoch Vatra, Svojeť, Mladé Slovensko.

Pracoval ako redaktor v Prahe. V roku 1944 bol členom oficiálnej delegácie SNR v Londýne a aktívne sa zapojil do SNP. Po vojne pôsobil ako politik v oblasti osvety a kultúry. Po roku 1948 podľahol víťaznej eufórii vlastnej strany a v roku 1951 bol zatknutý a odsúdený na 10 rokov ako zradca a buržoázny nacionalista. Do verejného života sa vrátil v roku 1963, kedy bol občiansky i umelecky rehabilitovaný.

Nedeľa - zbierka básní napísaná pod vplyvom poetizmu

- v tejto zbierke vniesol autor do slovenskej literatúry poéziu mesta

Novomeský sa ako autor proletárskej poézie díva na svet očami urobenej slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca, ktorý má tuberkulózu a nenávidí súcit. Autor im chce pomôcť, ale vie, že jeho pieseň nie je dosť silná. Rozpráva smutne o radosti, ktorá sa rodí v srdciach a túžbach ľudí, je vykupovaná trpkosťou ich každodenných životov. Oni za jej vidinu platia malými i veľkými tragédiami, a predsa ju nedosahujú. Báseň je napísaná metódou apollinairovského pásma, kde autor pospájal nesúvisiace motívy nočnou prechádzkou popri Dunaji.

Mnohými témami básne chcel autor naznačiť premenlivú a komplikovanú skutočnosť.

- v básňach Fiasko a Slúžka sa zastáva práva na šťastie aj pre obyčajných, chudobných ľudí; podporuje vzburu proti existujúcim sociálnym vzťahom

Slúžka

- básnická biografia

- baladická výpoveď starej slúžky Márie Furkovej o vlastnom živote, v ktorom okrem ťažkej roboty nebolo nič; jej oči sú zviazané k hrane dreveného šafľa; kladie si otázku, prečo musela žiť a prečo umierať

Fiasko

- báseň-príbeh

Figurína vo výkladnej skrini je oblečená do nádherných plesových šiat, pred výkladom je chlapec s dievčaťom, ktoré tie šaty šilo. Aj keď je krásna a on by s ňou rád na ples šiel, plesové šaty si nemôže dovoliť. Medzi nimi a šatami je len sklo, mizerné sklo.

Svet chudoby a svet lesku rozdeľuje symbolické sklo – básnik akoby naznačoval, že ho stačí rozbiť.

Nedeľa

- je avantgardnou básňou apollinairovského typu (báseň-pásmo) – je mnohotematická, strieda viaceré slohové postupy: reflexie/úvahy mieša s opismi reálneho prostredia Bratislavy

- mnohotematickosť: jednotlivé témy sú spojené voľne, na prvý pohľad sa nedá vybadať asociácia, na základe ktorej autor jednotlivé témy k sebe združuje.

- témy a obrazy: bujará noc; priateľ s milenkou a básnik na nábreží; posedenie v hostinci K dvanástim slzičkám Márie Panny; vojaci sediaci pri pive; úvaha o tom, že človek sa človeku neotvorí; starec hrá na harmonike; pripomenutie, že niekedy sa zíde hovoriť o minulosti; milenka priateľa nevie zabudnúť na rodičov; básnici a ich odporúčanie milovať a žiť v láske; odchod z hostinca; priateľova milenka je už iná, ako keď sem triezva prišla; unavená noc; postava námorníka s bodákom na nábreží; zvuky lodí

- rôznorodosť kompozičných celkov: opis príchodu noci, náznak rozprávania, úvaha

- útržky z reálneho života: do textu o nástupe noci básnik zaradí obraz svetelného znamenia na železničnej trati

- nepoetický jazyk: snaží sa depoetizovať jazyk – avšak nie v celej skladbe

- veľmi silnú pozíciu má v pásme rytmus: Novomeský pozorne dodržiava združený rým

- lyrický opis noci s využitím personifikácie:

Noc chce byť samotná, a preto ľudí z nábrežia zahnala domov,

sama sa rozbehla po kraji, vznáša sa nad vodou a v tôni zvädnutých stromov.

Romboid – zbierka básní

/romboid – geometrický útvar s mnohými ostrými uhlami symbolizuje pokrivený svet/

- je nostalgickým pohľadom dozadu za detstvom a dobou, keď vo svojom okolí nevidel ostré hrany a všetko bolo guľaté – kruh symbolizuje rovnováhu, naplnenosť, šťastie – guľaté tváre, guľaté slzy, okrúhle kotúče dymu z prvých cigariet 

Otvorené okná – zbierka básní priniesla poetiku novosymbolistického typu

- neobsahuje sociálnu tému

- otváranie okien do literatúry a kultúrnej Európy je spojené s prienikom nových literárnych smerov

/názov poukazuje snahu básnikov „otvárať okná do Európy“ – prenášať do tvorby vplyvy západoeurópskej poézie/

Svätý za dedinou – zbierka básní, odozva na nástup fašizmu, v niektorých veršoch sa básnik zamýšľa nad občianskou vojnou v Španielsku a nad zmyslom individuálneho bytia uprostred zvrátenosti sveta

Vila Tereza – poéma, obhajoba umeleckej avantgardy

Pašovanou ceruzkou – zbierka 10 básní, napísal ich vo väzení v Ilave

Do mesta 30 minút – poéma venovaná pamiatke V Clementisa, ktorého nespravodlivo obvinili a popravili v 50-tych rokoch

Stamodtiaľ a iné – zbierka básní, citeľné osobné tragické motívy a prízvukovanie humánnosti a vytrvalosti v mravných postojoch

- ubránil sa schematizmu obsahu a jednoduchosti formy tohto smeru

- jeho poézia sa inšpirovala hlavne jazykom poetizmu, ktorý považoval poéziu za niečo mimoriadne, sviatočné

- z ideového základu skupiny si Novomeský vybral okrem podpory sociálnej revolúcie záujem o sociálnu stránku života človeka a delenie sveta na bohatých a chudobných

Nadrealizmus

- nadrealisti - básnici, ktorí sa nadchli surrealizmom

- 1938 vydali zborník Áno a nie (ÁNO za nové snahy v umení, za pokrok, NIE fašizmu, meštiactvu, vojne)

- neskôr vydávajú ďalšie zborníky: Sen a skutočnosť, Vo dne a v noci, Pozdrav

- predstavitelia nadrealizmu sa usilovali o poéziu nového videnia; využívali podnety z ostatných oblastí ľudskej tvorivosti a vedeckého bádania – z psychológie, filmu, výtvarného umenia

- dominoval motív smrti, tmy, samoty a opustenosti

- predstavitelia: Rudolf Fabry, Štefan Žáry

V tvorbe uplatňovali (prebrali z francúzskeho surrealizmu) „kŕčovitú krásu“ – novosť metafory, genitívnu metaforu, prúd asociácií, odmietanie interpunkcie vo verši, voľný verš. Menej uplatňovali tzv. automatizovaný text (text momentálneho nápadu a momentálneho psychického stavu bez rozumovej kontroly).

Rudolf FABRY (1915 – 1982)

Uťaté ruky

- Fabryho debutová zbierka, ktorou vniesol do slovenskej poézie znaky surrealizmu (nadrealizmu)

- nekonvenčná, provokačná zbierka, znamenala nástup nadrealizmu v slovenskej literatúre, pokúsil sa o automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text, prvú časť zbierky Prológ prečiarkol, čím naznačil zavrhnutie klasiky

Vodné hodiny, hodiny piesočné – zbierka básní

- spája protikladné lexikálne významy a rezignuje na logiku výrazu

Kohút detí – kohút pušiek – kohút plynovodu – modrý kohút habánskeho džbánku.

Úchvatný požiar pralesa útek zveri

Tanec snehových kvapiek

Dáma v ktorej lietajú podzimné listy

Počas vytrženia býva mŕtva

Načo sa ponáhľať

S dámou v ktorej lieta babie leto

Ja je niekto iný – vrcholná zbierka slovenského nadrealizmu, obsahuje dve pásma