Tendencie slovenskej drámy po roku 1945

Tendencie slovenskej drámy po roku 1945

Charakteristika

• nadväznosť na predvojnovú drámu
• častý motív: rozhodovanie medzi povinnosťou a túžbou; násilím a humanizmom

1. roky: v popredí komédie a veselohry

- častý formalizmus, hry aj bezkonfliktné, mnohým chýbalo umelecké stvárnenie→ upadali do schematizmu a šablóny

- kríza tzv. kamenného divadla (honosná budova, hľadisko a javisko sú stroho oddelené)

1. roky: vznik potreby hľadať nové podoby divadelného prejavu

- rozvoj drámy (súvisí aj s politickým uvoľnením)

- snaha o experimentovanie (L+S na Novej scéne SND – nezhody s vedením→1967 založili Divadlo na Korze – prvú slovenskú alternatívnu profesionálnu scénu (v roku 1970 rozpustené)

1. roky: tzv. konsolidácia, mnohí autori sa odmlčali

- útlm tvorby – socialisticky orientovaná kritika žiada od autorovtzv. bezpečné zakotvenie v realite

1. roky: - nástup satiry

- vznik avantgardných autorských divadiel , napr. GUnaGU ( V. Klimáček, I. Mizera), Stoka (Blaho Uhlár)

- autorské divadlo – aktivity autora, režiséra a herca sa spojili; nejde o dopredu definitívne pripravenú koncepciu, text ostáva otvorený; všetci participujú na jeho konečnej podobe, ktorá sa čiastkovo z predstavenia na predstavenie môže líšiť

Divadlá na Slovensku:

• Bratislava: SND, Malá scéna, Nová scéna, Divadlo Atorka - Korzo ʼ90, Štúdio L+S, Divadlo GUnaGU, Radošinské naivné divadlo...
• Košice: Štátne divadlo, Bábkové divadlo
• Prešov: Divadlo Jonáša Záborského
• Zvolen: Divadlo Jozefa.Gregora Tajovského
• Martin: Slovenské komorné divadlo
• Nitra: Divadlo Andreja Bagara
• Trnava: Divadlo Jána Palárika

PETER KARVAŠ

• dramatik, prozaik, teoretik literatúry
• narodil sa v B. Bystrici v rodine lekára (starý otec bol maliar Dominik Skutecký)
• účasť v 2. svetovej vojne aj v SNP (v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici),
• štúdium na FF UK ukončil po vojne,
• redaktorom Kultúrneho života,
• pre odmietavý postoj k vstupu vojsk v r.1968 od. r.1970 zákaz publikovať,
• istý čas docentom na VŠMU v Bratislave, neskôr pracoval vo výskumnom ústave kultúry.

Tvorba Petra Karvaša

- využil realistické dramatické postupy aj prvky absurdnej drámy; grotesku, satiru

- v hrách sa sústreďuje na otázky hľadania zmyslu života, hodnotí predovšetkým morálny profil človeka, ľudskosť;

- ide o tzv. mysliteľský prístup k riešeniu závažných spoločenských problémov

Polnočná omša - tematika fašizmu a vplyv vojny na charakter ľu

Antigona a tí druhí - podľa vzoru gréckej drámy rozvíja tragický príbeh ľudí v koncentračnom tábore, ktorých spája krutosť podmienok

Jazva - odsúdenie kultu osobnosti, stvárnenie príbehov ľudí, ktorí sa ( často náhodne) dostali do „nemilosti“

Veľká parochňa - alegorická groteska; rozvíja podobenstvo o súperení holohlavých s vlasatými. Generál – diktátor (vládne v cudzej krajine) vyhlási, že holohlaví sú vinní za nedostatok v krajine a len vlasatí jej môžu pomôcť – nastupuje diktatúra vlasatých. Končí vzburou holohlavých, ktorí získajú moc, vyhlásia sa za jediných vládcov. Jedna totalita vystriedala druhú. Idea: odsúdenie násilia, rasizmu, šovinizmu, nadradenosti, podceňovania.

Absolútny zákaz – absurdné nariadenie: Zákaz dívať sa z okna! Po tomto diele sa autor odmlčal na 15 rokov.

IVAN BUKOVČAN

- vyštudovaný právnik, ktorý sa však venoval skôr publicistike (začínal recenziami filmov,

- píše reportáže napr. až z Kuby, venuje sa scenáristike a písaniu divadelných hier (hoci pochádzal z Banskej Bystrice, pôsobil aj v Košiciach, Bratislave či Prahe)

Dráma - tzv. zvieracia trilógia:

Pštrosí večierok

Kým kohút nezaspieva – blízkosť existencializmu, desať ľudí zavrú do pivnice starého domu a dajú im na výber, kto z nich sa obetuje za životy zvyšných deviatich.

Zažeň vlka

Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom (rozhl. hra, tzv buffonáda – hra založená na satirickom zveličení)

scenáre k filmom:

Rodná zem Pieseň o sivom holubovi

Medená veža Orlie pierko

Deň, ktorý neumrie Šťastie príde v nedeľu

Posledná bosorka

ŠTEFAN KRÁLIK

- povolaním asistent na neurologickej klinike, neskôr praktický lekár na strednom Slovensku – Zvolen, Detva (na lazoch), po vojne v Bratislave.

- vďaka lekárskemu povolaniu spoznal rozličné vrstvy spoločnosti, aj preto sú jeho postavy dôveryhodné

Mozoľovci (dedinské prostredie, potreba vzdelania aj u roľníka)

Posledná prekážka – črty existencionalizmu

Svätá Barbora – tragédia z baníckeho prostredia

Margaret zo zámku – tragédia o talianskej herečke z rodiny chudobného rybára a synovi amerického miliardára, náznak ekologickej tematiky (znečistenie pobrežia naftovým odpadom)

Krásna neznáma – dej počas SNP, autobiografické črty