Štylistické a rečnícke figúry

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: wanna (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 04.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 653 slov
Počet zobrazení: 4 994
Tlačení: 241
Uložení: 387

ŠTYLISTICKÉ A REČNÍCKE FIGÚRY

Štylistické figúry sú slová a slovné spojenia, ktoré sú odchýlkou od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu. Rozdeľujú sa na viacero druhov.

Zvukové figúry

- využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík

ALITERÁCIA –opakovanie rovnakej hlásky alebo skupiny hlások (slabík) na začiatku dvoch alebo viacerých po sebe idúcich slov /Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko.../

PARONOMÁZIA – tvorí sa spojením slov s rovnakým slovným základom /Slavme slavně slávu Slávův slavných./

ZVUKOMAĽBA – opakovanie tých istých a príbuzných hlások /hodina odbila, čnejú ako čiesi bôle – topole/

– výberom istých hlások autor vytvára zvukový dojem pripomínajúci obsah veršov (slov) /kresspskal pušiek/

Slovné figúry

- zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmu

ANAFORA – opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet

/Letel poľom, letel dolom,

letel horou ako strela,

letel stepou, pustatinou.../

EPIFORA – opak anafory V básni sa opakujú slová na konci veršov.

EPIZEUXA – je opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni alebo v próze

/Pod jabloňkou pávy pásla, tvrdo zaspala,

tvrdo, tvrdo, tvrdulienko, ako tá skala./

EPANASTROFA – opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného a začiatku nasledujúceho verša al. vety

/Na Dunaji pláva húska biela,

húska biela s červenými ústy./

KALAMBÚR (slovná hračka) – zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov /asi miluje – asimiluje, nič – čin/

/krútňava závratu; po ktorej túži muž,

a éterický sen preduchovnených múz./

PLEONAZMUS – zakladá sa na opakovaní a hromadení slov rovnakého alebo blízkeho významu

/Taj! nad nešťastnou korisťou

tie roztržky ich! škriepky, zvady, sváry,/

Vetné figúry

- vznikajú neobvyklým spojením slov, slovných spojení a viet často bez obvyklých spojok alebo s nadmerným opakovaním spojok

ASYNDETON – bezspojkové spájanie slov alebo viet (najčastejšie sa vynecháva spojka a)

/I z ulíc mesta mi tak mnoho uniká,

autiaky, rušne, parolode, stroje,/

POLYSYNDETON – opak asyndeta; spočíva v nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe bez gramatickej potreby

/a veru dodnes neviem zabudnúť na tvoje oči mátožné a cudné a hlboké a sladké ako studne/

ELIPSA (výpustka) – vynechávanie slov, častí vety, ktoré si možno z kontextu domyslieť

– rozlišujeme ustálenú elipsu /príslovia a porekadlá: Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin./

aktuálnu elipsu /No nič to: tu zas malín čas!.../

ZEUGMA – defektná syntaktická konštrukcia, násilná elipsa; z vety sa vypustia slová, ktoré by sa mali kvôli väzbe uviesť

/Vidieť a hovoriť s niekým. (správne Vidieť niekoho a hovoriť s ním.); Zdvihol ruky a oči./

APOZIOPÉZA – významovo a intonačne neukončená výpoveď

„Nie sme už v časoch feudalizmu,“ odpovedal som podráždene. „Nuž nie sme...

„Človeče, ako sa dá takto žiť? Mladý ste, vzdelaný ste, načo tu tvrdnete? Svet je otvorený, široký...dnes sa dá kadečo...

INVERZIA – vzniká zmenením slovosledu vo vete; najčastejšia je v poézii

/Vzácny ovšem citu nevinnému jest i háj ten, řeka, chalupa, kterou praděd nechal vnuku svému;/

PARENTÉZA – samostatný, do vety vsunutý výraz alebo veta; formálne sa parentéza z ostatného textu vyčleňuje čiarkami, pomlčkami alebo zátvorkami

KLIMAXGRADÁCIA – používa sa na stupňovane významu za sebou idúcich synonymných a nesynonymných slov alebo slovných spojení /Pred domom mať, rodina i celý svet známy.../

ANTIKLIMAX – postupne znižuje, zoslabuje výraz alebo zmysel vety

/Milióny šli kedys´ za sladkým hlasom Jeho, tisíce ku hrobu sprevádzali Ho a napokon tam v temnostiach, hrôzach hrobu zostal – sám!/

OXYMORON – spojenie dvoch výrazov, ktoré sa významovo popierajú alebo vylučujú

/Tvár... blčiaca mrazivou horúčkou.../

PARADOX – neočakávaný a prekvapujúci, zdanlivo nezmyselný a protikladný výrok

/Blahoslavení sú, ktorí hovorili a nepovedali viac, ako čo povedať mohli vo dňoch sviatočných./

PARALELIZMUS – vzniká opakovaním rovnakých alebo podobných konštrukcií nasledujúcich za sebou vo veršoch alebo v próze

– vyskytuje sa najmä v ľudovej slovesnosti

Rečnícke figúry

- vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi; majú vyvolať napätie, záujem

REČNÍCKA OTÁZKA – napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky

REČNÍCKE ZVOLANIE – vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede /A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu.../

APOSTROFA – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu /Ó, vy čierne hory! Ó, vy sivé skaly!/

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#mor ho! tropy a figury #štylistické a rečnícke figúry


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu