Štylistické a rečnícke figúry
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 4 994
Uložení: 387
ŠTYLISTICKÉ A REČNÍCKE FIGÚRY
Štylistické figúry sú slová a slovné spojenia, ktoré sú odchýlkou od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu. Rozdeľujú sa na viacero druhov.
Zvukové figúry
- využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík
ALITERÁCIA –opakovanie rovnakej hlásky alebo skupiny hlások (slabík) na začiatku dvoch alebo viacerých po sebe idúcich slov /Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko.../
PARONOMÁZIA – tvorí sa spojením slov s rovnakým slovným základom /Slavme slavně slávu Slávův slavných./
ZVUKOMAĽBA – opakovanie tých istých a príbuzných hlások /hodina odbila, čnejú ako čiesi bôle – topole/
– výberom istých hlások autor vytvára zvukový dojem pripomínajúci obsah veršov (slov) /kresspráskal pušiek/
Slovné figúry
- zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmu
ANAFORA – opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
/Letel poľom, letel dolom,
letel horou ako strela,
letel stepou, pustatinou.../
EPIFORA – opak anafory V básni sa opakujú slová na konci veršov.
EPIZEUXA – je opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni alebo v próze
/Pod jabloňkou pávy pásla, tvrdo zaspala,
tvrdo, tvrdo, tvrdulienko, ako tá skala./
EPANASTROFA – opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného a začiatku nasledujúceho verša al. vety
/Na Dunaji pláva húska biela,
húska biela s červenými ústy./
KALAMBÚR (slovná hračka) – zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov /asi miluje – asimiluje, nič – čin/
/krútňava závratu; po ktorej túži muž,
a éterický sen preduchovnených múz./
PLEONAZMUS – zakladá sa na opakovaní a hromadení slov rovnakého alebo blízkeho významu
/Taj! nad nešťastnou korisťou
tie roztržky ich! škriepky, zvady, sváry,/
Vetné figúry
- vznikajú neobvyklým spojením slov, slovných spojení a viet často bez obvyklých spojok alebo s nadmerným opakovaním spojok
ASYNDETON – bezspojkové spájanie slov alebo viet (najčastejšie sa vynecháva spojka a)
/I z ulíc mesta mi tak mnoho uniká,
autiaky, rušne, parolode, stroje,/
POLYSYNDETON – opak asyndeta; spočíva v nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe bez gramatickej potreby
/a veru dodnes neviem zabudnúť na tvoje oči mátožné a cudné a hlboké a sladké ako studne/
ELIPSA (výpustka) – vynechávanie slov, častí vety, ktoré si možno z kontextu domyslieť
– rozlišujeme ustálenú elipsu /príslovia a porekadlá: Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin./
aktuálnu elipsu /No nič to: tu zas malín čas!.../
ZEUGMA – defektná syntaktická konštrukcia, násilná elipsa; z vety sa vypustia slová, ktoré by sa mali kvôli väzbe uviesť
/Vidieť a hovoriť s niekým. (správne Vidieť niekoho a hovoriť s ním.); Zdvihol ruky a oči./
APOZIOPÉZA – významovo a intonačne neukončená výpoveď
„Nie sme už v časoch feudalizmu,“ odpovedal som podráždene. „Nuž nie sme...“
„Človeče, ako sa dá takto žiť? Mladý ste, vzdelaný ste, načo tu tvrdnete? Svet je otvorený, široký...dnes sa dá kadečo...“
INVERZIA – vzniká zmenením slovosledu vo vete; najčastejšia je v poézii
/Vzácny ovšem citu nevinnému jest i háj ten, řeka, chalupa, kterou praděd nechal vnuku svému;/
PARENTÉZA – samostatný, do vety vsunutý výraz alebo veta; formálne sa parentéza z ostatného textu vyčleňuje čiarkami, pomlčkami alebo zátvorkami
KLIMAX a GRADÁCIA – používa sa na stupňovane významu za sebou idúcich synonymných a nesynonymných slov alebo slovných spojení /Pred domom mať, rodina i celý svet známy.../
ANTIKLIMAX – postupne znižuje, zoslabuje výraz alebo zmysel vety
/Milióny šli kedys´ za sladkým hlasom Jeho, tisíce ku hrobu sprevádzali Ho a napokon tam v temnostiach, hrôzach hrobu zostal – sám!/
OXYMORON – spojenie dvoch výrazov, ktoré sa významovo popierajú alebo vylučujú
/Tvár... blčiaca mrazivou horúčkou.../
PARADOX – neočakávaný a prekvapujúci, zdanlivo nezmyselný a protikladný výrok
/Blahoslavení sú, ktorí hovorili a nepovedali viac, ako čo povedať mohli vo dňoch sviatočných./
PARALELIZMUS – vzniká opakovaním rovnakých alebo podobných konštrukcií nasledujúcich za sebou vo veršoch alebo v próze
– vyskytuje sa najmä v ľudovej slovesnosti
Rečnícke figúry
- vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi; majú vyvolať napätie, záujem
REČNÍCKA OTÁZKA – napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky
REČNÍCKE ZVOLANIE – vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede /A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu.../
APOSTROFA – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu /Ó, vy čierne hory! Ó, vy sivé skaly!/
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Syntaktické štylistické figúry | Referát | 164 slov | |
Básnické figúry a trópy | Maturita | 1 323 slov | |
Trópy a štylistické figúry | Referát | 913 slov | |
Básnické figúry a trópy | Referát | 284 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#mor ho! tropy a figury #štylistické a rečnícke figúry