Rudolf Fabry – automatický text, nadrealizmus, lyrická poézia – medzivojnové obdobie

RUDOLF FABRY – automatický text, nadrealizmus, lyrická poézia – medzivojnové obd.

Rudolf Fabry (1915 – 1982)

Patrí medzi zakladateľov slovenského nadrealizmu. Do literatúry vstúpil ako 22 ročný odvážnou priekopníckou zbierkou Uťaté ruky (1935). Táto kniha bola prvým nadrealistickým dielom v slovenskej literatúre.

Princípy surrealistickej poetiky využil Fabry aj vo svojej druhej zbierke Vadné hodiny, hodiny písomné.

Nadrealistické obdobie Rudolfa Fabryho sa uzatvorilo básnickou skladbou Ja je niekto iný. Skladba vznikla počas vojny a bola reakciou na vojnové hrôzy. Básnik tu kreslí tragické veci, menovej vlasti.

AUTOMATICKÝ TEXT

Je text, ktorý vznikne náhodou, bez spolupráce jasného vedomia. Nadrealisti sa dôsledne pridŕžali voľného verša. S obľubou používali dlhšie stroficky nedelené alebo nepravidelné členné útvary, tzv. pásma. Nadrealistická báseň sa od tradičnej líši aj graficky, najmä vylúčením interpunkcie. Mimoriadnu úlohu zahŕňa metafora.

NADREALIZMUS

Za hlavný zdroj svojej básnickej tvorby považovali nadrealisti nespútaní: obrazotvornosť spojenú s najmä so snom a podvedomím. Nadrealisti najviac zdôrazňovali automatizované písanie, to je básnická tvorba nekontrolovaná logitkou.

Lyrická poézia

Lyrika – jeden zo základných literárnych druhov (popri epike a dráme). Vyjadruje neobjektívne autorove pocity, myšlienky, nálady. Chýba dej. Je v prvom rade básnickým druhom. Vytvorila si svoje žánre: óda, žalm, sonet.

1. Spoločesnká (občianska, politická) lyrika – zaraďujú sa básne, v ktorých sú básnické umelecké názory, moje pocity, nálady, myšlienky vyvolané spoločenskými náladami. Medzi jednotlivými tematickými okruhmi lyriky nie sú hranice. Básnik často prechádza v jeden básni k všeobecným ľudským problémom. Prírodná lyrika teda môže prerásť spoločenskú. Napr. P.O.Hviezdoslav – Za jari zavše vídať.
2. Intímna lyrika – diela, v ktorých básnici vyslovili pocity, nálady, myšlienky vyvolané neobjektívnymi potrebami. Najčastejšími obsahovými prvkami intímnej lyriku sú láska, radosť, smútok..v okruhu intímnej lyriky sa často vyčleňujú ešte nižšie okruhy: ľúbostnú a rodinnú lyriku.
3. Prírodná lyrika – básne, ktoré z tematického hľadiska zaraďujeme do okruhu prírodnej lyriky, vznikli pred silným vplyvom pôsobenia prírody (Prechádzky letom)

Voľný verš – je verš modernej poézia. Vznikol ako protiklad prísne rytmicky organizovaného verša, nemožno v ňom preto ani hľadať tradičné rytmické prvky (rovnoslabičnosť, rým). Od tradičného verša sa voľný ver odlíšil, že celkom upustil od rovnoslabičnosti a teda i rovnakého počtu stôp vo veršoch. Rôzny slabičný rozmer veršov býva často prvým rozpoznávacím znakom voľného verša. Básnici upúšťajú od interpunkcie, každý verš pritom začínajú veľkým písmenom alebo malým písmenom. (Krasko, Štefan Žáry, Ján Smrek)

Slovenská medzivojnová literatúra (1918-1945)

V tomto období sa ustálili v próze 3 prúdy/smery:

1, kritický realizmus – predstavitelia boli autori známy už z obdobia pred prvou svetovou vojnou

-napr. Kukučín, Tajovský, Timrava

-z mladších prozaikov tradíciu kritického realizmu o nové temy Milo Urban, Jozef Cíger Hronský

2, socialistický realizmus 30 roky – Fraňo Král, Peter Jilemnický

3, Lyrizovaná próza – naturizmus (LP – zbásnená próza, autori využívajú prvky lyriky) – metafora, personifikácia

-autori: Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, Ľudo Ondrejov, František Švantner

Ján Smrek – medzivojnová poézia, konkrétne vitalizmus

Surrealizmus – slovenský nadrealizmus – RUDOLF FABRY