Janko Jesenský – Koniec lásky, vnútorný monológ, krátka epická próza

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: wanna (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 18.11.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 443 slov
Počet zobrazení: 5 939
Tlačení: 289
Uložení: 275

Janko Jesenský – Koniec lásky, vnútorný monológ, krátka epická próza

Janko Jesenský – Koniec lásky

Autor v poviedke "Koniec lásky" vysvetľuje citové dozrievanie dvoch mladých ľudí - Miloša Krátkeho a Eleny. Láska, ktorou Miloš vzplanul k Elene bola krátka. Spočiatku sa Milošovi Elena veľmi páčila. Páčilo sa mu jej správanie. Elena bola tichá, plachá, nebola koketná ako ostatné dievčatá. Mala krásne veľké oči, ktoré nikdy priamo nepozerali na Miloša, ale vždy nežne sklopila zrak. Páčilo sa mu že si nebol celkom istý či k nemu niečo cíti (či ho má rada). Miloš sa musel z počiatku snažiť získať si Elenu.

Koniec lásky nastáva keď sa Elena do Miloša zaľúbi a aj ona mu začne city prejavovať. Elena sa začína správať k Milošovi príliš otvorene. Vyhľadáva jeho spoločnosť, príliš okolo vyjadruje svoje city k nemu Milošovi takého správanie začína vadiť. Vadí mu, že je príliš hlučná, že má vysoký piskľavý hlas, veľké zuby a nadbieha. Miloš sa s ňou chce rozísť. Žiada o radu domácu slečnu. Práve domáca slečna sa Milošovi veľmi páči, pri nej sa cíti byť prirodzený, úprimný. S ňou sa vie porozprávať. Domácej slečne sa zverí, že k Elene už nič necíti, chce sa s ňou rozísť, ale nechce jej ublížiť, chce ju ochrániť pred posmeškami iných.

V závere Miloš nemá dostatok odvahy aby otvorene povedal Elene, že je koniec ich lásky. Zmohol sa len na vetu " Neberte to vážne." a  len v duchu si povedal, že teraz je už koniec všetkého

Vnútorný monológ – je myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy. Je najúčinnejším prostriedkom na bezprostredné zobrazovanie vnútorného sveta postáv, ich myšlienok a názorov. V texte sa obyčajne zjavuje vtedy, keď postava prežíva strach, stojí pred dôležitým rozhodnutím, uvažuje o ďalšom postupe.“Mal by som mu ukázať dvere, myslel si, ale kým mi nepovie, po čo prišiel, nemôžem to spraviť“

Krátka epická próza (neviazaná reč, rozprávač)

Všetky vecné (neumelecké) texty a mnohé umelecké literárne diela sa píšu v jazykovej forme, ktorá sa nazýva próza. Reč prózy sa niekedy nazýva aj rytmicky neviazanou rečou.

V dávnoveku umelitárnej vlasti, nejestvoval pojem autor. Ako pôvodca verejne prezentovaného diela sa vnímal jeho tlmočník – spevák, rozprávkar.

V antike a ešte neskôr v stredoveku sa začína meno autora pevne spájať s dielom. Čitateľ vníma autora ako toho, kto má rozprávať príbeh.

Častejšie sa stávalo, že autor zdanlivo poveril rozprávaním fiktívnu postavu, ktorú umiestnil do deja. Tá sa potom chápe ako rozprávač. V 20.storočí literárne veci vytvorili abstraktnú kategóriu rozprávača,  ktorý najčastejšie vôbec nevystupuje ako postava v deji iba ako rozpráva. Tento anonymný rozprávač, autor vie o príbehu všetko – pozná sled udalosti, vie, čo im predchádzalo, ale aj to, čo sa ešte v ten deň má diať. Pozná pocity a myšlienky všetkých postáv a preto dostal pomenovanie vševediaci rozprávač.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované témy zo slovenského jazyka literatúry 2020

Diskusia: Janko Jesenský – Koniec lásky, vnútorný monológ, krátka epická próza

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu