Dramatická literatúra, absurdná dráma, Lasica, Satinský po roku 45

Dramatická literatúra, absurdná dráma, Lasica, Satinský po roku 45

Dramatická literatúra

-verš/próza

-dejovosť

-prítomný/minulý čas

-dynamické motívy (stupňujú ho, posúvajú dej dopredu)

-dialogickosť (Replika - prehovor jednej osoby)

-hovorovosť/obraznosť (využívajú aj hovorové slová)

-dianie (akčnosť – stále je v pohybe)

Rozprávač – je prítomný – rozprávačom môže byť jedna z postáv

Dramatické žánre

Tragédia – dramatický žáner je najstarší a hlavným znakom je boj jednotlivca proti nepriateľským silám alebo celej skupine. Hlavný hrdila zahynie, je to nadpriemerný človek, ktorý sa nezľakne žiadnych prekážok a ide vždy za svojim cieľom. Základom tragickostí je konflikt medzi osobnosťou a skupinou. Klasická tragédia má pevnú kompozíciu pozostávajúcu z 5 častí

1, Expozícia

2, Kolízia

3, Kríza

4, Peripetia

5, Katastrofa

Absurdná dráma

Antidráma – sa sformovala v 50 rokoch 20 st.

Predstavitelia absurdnej drámy zmenili klasickú štruktúru drámy. V abs. dráme chýba – dej, zápletka, rozuzlenie – skladá sa obyčajne z veľkého množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo skĺbené. Jej základom je obyčajne neskutočný absurdný príbeh odohrávajúci sa v bližšie neurčenom čase a priestore. Autori vyjadrujú pocit hroziacej katastrofy, všeobecného ohrozenia a absurdity – nezmyselnosti sveta.

Humoristicko-satiristické Autorské divadlá

Divadlo Lasicu a Satinského,  Radošínské Naivné divadlo

Autorské divadlá

Koncom 60-tych rokov začali pôsobiť v Bratislave dve nekonvenčné novátorské divadlá, ktoré ovplyvnili celé generácie divákov, najmä z radov mladých. Pomocou humoru a satiry sa snažili poukázať na morálne a spoločenské nedostatky, zosmiešnene, falošne uhladený pohľad na minulosť a prítomnosť. Obidve patrili k typu takzvaných „autorských divadiel“ a uplatňovali predovšetkým malé javiskové formy –

Napr. kabaret, pásmo, scénku, skeč (skeč – krátky dramatický výstup, iba niekoľko minút trvajúci výjav so satiristickým zámerom).

Charakteristickým znakom inscenácií autorských divadiel, okrem toho, že predvádzajú iba vlastné texty, je improvizácia a súhra s obecenstvom.

Dnes už legendárne inscenácie Soireé a Radostná správa boli mimoriadne obľúbené a mali veľký vplyv najmä na opozične orientovanú časť spoločnosti. Pozostávali z radu dialógov, scénok a pesničiek, keďže boli zamerané hlavne na kritiku nedostatkov vtedajšej socialistickej spoločnosti normalizačná moc v roku 1970 zatvorila Divadlo na Korze a Lasicovi a Satinskému zakázala vystupovať na Slovensku.

Lasica a Satinský – Soireé

- je to ich prvá hra (dramatický dabing), ktorá nemá podobu celovečernej hry.

Autori zacieľujú analýzu v textoch do ľudského vnútra, do vrtákov, ktoré človek vytvára a zároveň je ich obeťou. Zosmiešňujú politické javy socialistického systému, na texty pôsobia nadčasovo a sú stále aktuálne.

Hra sa v knižnej verzii delí na tri časti :

1. časť, 2. časť, Hamlet. Vo verzii vydanej na CD sú uvedené 4 časti: pretvárka, životopisy, piková dáma, hamlet.

Lasica a Satinský vytvorili intelektuálne autorské divadlo v ktorom vypustili postavy a vystupujú sami za seba. Texty sú asociálne využívajú slovné hračky, humor je založený na parodovaní krásnych literárnych textov a inšpirácií. Dialóg je obohatený o cudzie jazyky a nárečia.