Hugolín Gavlovič – Valašská škola, verš, strofa, epická poézia

Hugolín Gavlovič – Valašská škola, verš, strofa, epická poézia

Hugolín Gavlovič – Valašská škola mravúv stodola

Narodil sa v Czarnom Dunajci. V detstve osirel po stredoškolských štúdiach ako 20ročný vstúpil do fašistickej rehole. Pôsobil v kláštore v Pruskom. Keď ochorel na pľúca chodieval sa v lete liečiť žinčicou a zdravím vzduchom do hôr. Z toho prostredia čerpá námet jeho Valašská škola mravúv stodola.

Obsah:

Kladie si za cieľ vyškoliť čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Gavlovič sa zaoberal veľkým množstvom rozličných problémov, súvisiacich so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti. V týchto troch tématických okruhoch rady a naučenia majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí dobrej vôle bez ohľadu na rozdiely v majetku a spoločenskom postavení. Odsudzuje poverčivosti a vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti. V básňach venoval veľa miesta tomu, čo by sme mohli označiť za základnú východu človeka k slušnosti, ako sa správať pri jedle..Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti a pracovitosti. Netají nechuť voči pánom, ktorí podľa neho boli príčinou biedy a súženia ľudu.

Verš – základný rytmický útvar. Obyčajne sa píše na jeden riadok. V rámci verša sa opakujú alebo striedajú menšie rytmické jednotky – stopy.

Strofa - alebo sloha je relatívne samostatná, uzavretá básnická jednotka. Skladá sa z viacerých veršov. Najmenší počet veršov strofy sú dva, viac jako štrnásťveršové strofy sú zriedkavé. Najrozšírenejšia a najobľúbenejšia je štvorveršová strofa. Osobitný druh strofy v slovenskej literatúre tvoril A. Sládkovič. (deväťveršová) .

Epická poézia – ak v literárnom diele vystupuje do popredia ako organizačný faktor intonácia a rytmus, hovoríme o veršovanom literárnom diele. Pravidelným zložením a opakovaním prízvučných a neprízvučných slabík dosahujeme rytmus. Základným rytmickým útvarom je verš, obyčajne sa píše na jeden riadok. V rámci verša sa opakujú alebo striedajú menšie rytmické jednotky – stopy (dve alebo tri slabiky). Prízvučná slabika je tzv. ťažká doba, označujeme ju -, neprízvučná slabika je ľahká doba, označujeme ju U

Základné stopy v slovenčine sú:

Daktyl – UU

Trochej – U

Jamb – U (písal Hviezdoslav)

Zvukovú zhodu na konci veršov nazývame rým (združený AABB..)